Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Ccinwa teckeṛ-d dduṛ « ibennun » n Lezzayer deg ferru n taluft n Iṛan
+
Ifellaḥen ad qqlen zemren ad ssenzen lɣella-nsen srid deg ssuq n ujemmal
  
LEZZAYER Ccinwa, s yiles n uneɣlaf-nnes n tɣawsiwin n uzɣar, Wang Yi, teckeṛ-d ass n ttlata Lezzayer ɣef dduṛ « ibennun » ay turar i lmend n ferru n taluft n yimiɣes n Iṛan s talwit.
+
ṢṬIF La d-yettili umciweṛ ussan-a d uɣlif n tfellaḥt i lmend n tukci n ttesriḥ i yifellaḥen akken ad ssenzen s timmad-nsen lɣella-nsen deg leswaq n ujemmal n lxeḍra d yigumma, ɣef wakken ay d-yenna ass n ttlata deg Ṣṭif uneɣlaf n tnezzut, Bakhti Belaib.
 
+
Aḥezzib-a d win ara yeǧǧen ssumat ad qeɛdent yerna ad tfak, s waya, tuffra n sselɛa d ussenzi-nnes s ssuma ɣlayen mi ara txaṣṣ, ɣef wakken ay d-yenna uneɣlaf deg yiwet n terzi n ussefqed n ucanṭi n lebni n ssuq n ujemmal n yigumma d lxeḍra.
« Lezzayer seg zik ay tekkat mliḥ ɣef ferru n temsalt n yimiɣes n Iṛan s ubrid n talwit, s wawal d umciweṛ, yerna Ccinwa tefka azal i dduṛ-a ibennun ay turar Lezzayer i lmend n waya », ɣef wakken ay d-yenna Mass Wang Yi mi d-yerra ɣef tebṛat n uhenni ay as-yuzen uneɣlaf n uwanak, aneɣlaf n tɣawsiwin n uzɣar d umyalel agraɣlan, Ramtane Lamamra deffir ma yettwastenya umtawa n yimiɣes iṛani gar tmura tinezmarin timeqranin d Iṛan.
+
Ssuq-a ad yili d ssuq aɣelnaw, yerna ad yeḍḍef 30 n yiqeṭṭaren deg umkan umi ttinin Ɛin Ṣṣfiḥa (ɣer tuffɣa n unẓul n temdint n Ṣṭif), yerna d yiwen seg 8 n leswaq n ṣṣenf-a ay la bennun deg twilayin yemgerraden n tmurt, ɣef wakken ay aɣ-d-nnan deg umkan-nni.
 
+
Ssuq-a ad d-yewjed deg uzgen wis sin n 2016, yerna yedda deg-s umahil (axeddim) s 50%. Asmi ara ifak, 3000 n yimukan n umahil idumen ara d-yennulfun deg-s am wakken ara ttɛeddin seg-s 500.000 n yiṭunen n yigumma d lxeḍra i useggas.
Aneɣlaf acinwat yesnemmer daɣ « Mass Lamamra ɣef uqeyyem umɛin ay iqeyyem astenyi n umtawa-a », ɣef wakken ay d-tenna teɣbalut-a.
+
Mass Belaid iḥettet-d ladɣa ɣef wazal ay sɛan leswaq-a, yerna yenna-d d akken akk tanezzut (ttjaṛa) n ujemmal ad teqqel ad d-tettili deg yimukan am wa, d imukan aydeg ara yili ttawil n uxzan d uḥraz n tɣara n lɣella. Aya yesɛa azal, ɣef leḥsab n uneɣlaf, yerna yezmer ad iɛawen daɣ assiǧew n sselɛa ɣer tmura n uzɣar.
 
+
Aneɣlaf yesmekti-d daɣ d akken awanak (ddula) la yettkemmil tiddit-nnes i lmend n uḥraz d usmal n sselɛa taɣelnawt, am wakken ara ikemmel ad yettɛawan deg ssuma n yifarisen igejdanen n tuččit, ula ma yenqes umedxul n upitṛul.
« Amtawa-a d win ara yettekkin deg usseǧhed n unagraw agraɣlan n uḥbas n uzraɛ imiɣes d usmal n usseqdec imelwi n teẓwert timiɣest, am wakken ara yettekki daɣ deg usmal n talwit d urkad deg Ugmuḍ Alemmas », ɣef wakken ay d-yenna Mass Wang Yi.
+
Seg yidis niḍen, yenna-d d akken la d-ttilin yiḥezziben i ussuddes n umahil n tkebbaniyin ay yesnuzuyen tikeṛṛusin.
« Ccinwa, ɣef wakken ay d-yerna, tettekka deg wawwaḍ ɣer umtawa-a s tuḍḍfa n tlemmast deg lemcawṛat-nni, d ussebɣes n wakk idisan akken ad xedmen i lmend n wawwaḍ ɣer yiwen n yiswi ».
+
Aɣlif n temguri d lminat d win n tnezzut ur la ssefrayen ara ad sneqsen aǧaw n tkeṛṛusin, maca la xeddmen akken ad yili urmud n tkebbaniyin n ussenzi n tkeṛṛusin d afrawan ugar, am wakken ay la sseḥbibiren ɣef tɣellist (laman) n yimectura-nsent.
 
+
« S ṛṛuḥ-a ara tkemmel Ccinwa lmeǧhud-nnes ɣer yidis n yidisan niḍen i ussefɛel n umtawa-a war uguren », ɣef wakken ay d-yenna.
+
 
+
« Ad nkemmel ambaddel-nneɣ d Lezzayer deg wayen yerzan aya », ɣef wakken ay tt-id-yextem.
+

Tasiwelt n wass 13:17, 19 Ɣuct 2015

ⵉⴼⴻⵍⵍⴰⵃⴻⵏ ⴰⴷ ⵇⵇⵍⴻⵏ ⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⴻⵏⵣⴻⵏ ⵍⵖⴻⵍⵍⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ⵙⵔⵉⴷ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ

ⵚⵟⵉⴼ – ⵍⴰ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉ ⵓⵎⵛⵉⵡⴻⵕ ⵓⵙⵙⴰⵏ-ⴰ ⴷ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⴼⴻⵍⵍⴰⵃⵜ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵜⵓⴽⵛⵉ ⵏ ⵜⵜⴻⵙⵔⵉⵃ ⵉ ⵢⵉⴼⴻⵍⵍⴰⵃⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⴻⵏⵣⴻⵏ ⵙ ⵜⵉⵎⵎⴰⴷ-ⵏⵙⴻⵏ ⵍⵖⴻⵍⵍⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵙⵡⴰⵇ ⵏ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ ⵏ ⵍⵅⴻⴹⵔⴰ ⴷ ⵢⵉⴳⵓⵎⵎⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⴷⴻⴳ ⵚⵟⵉⴼ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⵣⵓⵜ, ⴱⴰⴽⵀⵜⵉ ⴱⴻⵍⴰⵉⴱ. ⴰⵃⴻⵣⵣⵉⴱ-ⴰ ⴷ ⵡⵉⵏ ⴰⵔⴰ ⵢⴻⴵⴵⴻⵏ ⵙⵙⵓⵎⴰⵜ ⴰⴷ ⵇⴻⵄⴷⴻⵏⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵜⴼⴰⴽ, ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⵓⴼⴼⵔⴰ ⵏ ⵙⵙⴻⵍⵄⴰ ⴷ ⵓⵙⵙⴻⵏⵣⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⵙ ⵙⵙⵓⵎⴰ ⵖⵍⴰⵢⴻⵏ ⵎⵉ ⴰⵔⴰ ⵜⵅⴰⵚⵚ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵔⵣⵉ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵇⴻⴷ ⵏ ⵓⵛⴰⵏⵟⵉ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ ⵏ ⵢⵉⴳⵓⵎⵎⴰ ⴷ ⵍⵅⴻⴹⵔⴰ. ⵙⵙⵓⵇ-ⴰ ⴰⴷ ⵢⵉⵍⵉ ⴷ ⵙⵙⵓⵇ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⴹⴹⴻⴼ 30 ⵏ ⵢⵉⵇⴻⵟⵟⴰⵔⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴽⴰⵏ ⵓⵎⵉ ⵜⵜⵉⵏⵉⵏ ⵄⵉⵏ ⵚⵚⴼⵉⵃⴰ (ⵖⴻⵔ ⵜⵓⴼⴼⵖⴰ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⵏ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵚⵟⵉⴼ), ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ 8 ⵏ ⵍⴻⵙⵡⴰⵇ ⵏ ⵚⵚⴻⵏⴼ-ⴰ ⴰⵢ ⵍⴰ ⴱⴻⵏⵏⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵉⵏ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⵜ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴽⴰⵏ-ⵏⵏⵉ. ⵙⵙⵓⵇ-ⴰ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵡⵊⴻⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⴳⴻⵏ ⵡⵉⵙ ⵙⵉⵏ ⵏ 2016, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⴷⴷⴰ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⵓⵎⴰⵀⵉⵍ (ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ) ⵙ 50%. ⴰⵙⵎⵉ ⴰⵔⴰ ⵉⴼⴰⴽ, 3000 ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵀⵉⵍ ⵉⴷⵓⵎⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⵓⵍⴼⵓⵏ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵜⵜⵄⴻⴷⴷⵉⵏ ⵙⴻⴳ-ⵙ 500.000 ⵏ ⵢⵉⵟⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴳⵓⵎⵎⴰ ⴷ ⵍⵅⴻⴹⵔⴰ ⵉ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ. ⵎⴰⵙⵙ ⴱⴻⵍⴰⵉⴷ ⵉⵃⴻⵜⵜⴻⵜ-ⴷ ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵣⴰⵍ ⴰⵢ ⵙⵄⴰⵏ ⵍⴻⵙⵡⴰⵇ-ⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴽⴽ ⵜⴰⵏⴻⵣⵣⵓⵜ (ⵜⵜⵊⴰⵕⴰ) ⵏ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ ⴰⴷ ⵜⴻⵇⵇⴻⵍ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⴻⵜⵜⵉⵍⵉ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⴰⵎ ⵡⴰ, ⴷ ⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⵔⴰ ⵢⵉⵍⵉ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍ ⵏ ⵓⵅⵣⴰⵏ ⴷ ⵓⵃⵔⴰⵣ ⵏ ⵜⵖⴰⵔⴰ ⵏ ⵍⵖⴻⵍⵍⴰ. ⴰⵢⴰ ⵢⴻⵙⵄⴰ ⴰⵣⴰⵍ, ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⵉⵄⴰⵡⴻⵏ ⴷⴰⵖ ⴰⵙⵙⵉⴵⴻⵡ ⵏ ⵙⵙⴻⵍⵄⴰ ⵖⴻⵔ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ. ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵡⴰⵏⴰⴽ (ⴷⴷⵓⵍⴰ) ⵍⴰ ⵢⴻⵜⵜⴽⴻⵎⵎⵉⵍ ⵜⵉⴷⴷⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵃⵔⴰⵣ ⴷ ⵓⵙⵎⴰⵍ ⵏ ⵙⵙⴻⵍⵄⴰ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵉⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵄⴰⵡⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵎⴰ ⵏ ⵢⵉⴼⴰⵔⵉⵙⴻⵏ ⵉⴳⴻⵊⴷⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵜⵓⵞⵞⵉⵜ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵢⴻⵏⵇⴻⵙ ⵓⵎⴻⴷⵅⵓⵍ ⵏ ⵓⵒⵉⵜⵕⵓⵍ. ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴰ ⴷ-ⵜⵜⵉⵍⵉⵏ ⵢⵉⵃⴻⵣⵣⵉⴱⴻⵏ ⵉ ⵓⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ ⵏ ⵓⵎⴰⵀⵉⵍ ⵏ ⵜⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵏⵓⵣⵓⵢⴻⵏ ⵜⵉⴽⴻⵕⵕⵓⵙⵉⵏ. ⴰⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⴻⵎⴳⵓⵔⵉ ⴷ ⵍⵎⵉⵏⴰⵜ ⴷ ⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⵣⵓⵜ ⵓⵔ ⵍⴰ ⵙⵙⴻⴼⵔⴰⵢⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⵙⵏⴻⵇⵙⴻⵏ ⴰⴵⴰⵡ ⵏ ⵜⴽⴻⵕⵕⵓⵙⵉⵏ, ⵎⴰⵛⴰ ⵍⴰ ⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⵉⵍⵉ ⵓⵔⵎⵓⴷ ⵏ ⵜⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵏⵣⵉ ⵏ ⵜⴽⴻⵕⵕⵓⵙⵉⵏ ⴷ ⴰⴼⵔⴰⵡⴰⵏ ⵓⴳⴰⵔ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵙⵙⴻⵃⴱⵉⴱⵉⵔⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ (ⵍⴰⵎⴰⵏ) ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵛⵜⵓⵔⴰ-ⵏⵙⴻⵏⵜ.