Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Wwḍen-d yimḥuǧǧen umi yebded uselway n tegduda
+
Ad d-yili uxeddim i usselhu n uswir n tesdawiyin tizzayriyin (Hadjar)
 +
 
 
   
 
   
LEZZAYER TAMANEɣT – Tagrawt n yimḥuǧǧen igellilen d wid ay yeddren deg yixxamen n yimɣaren yeqqnen ɣer uɣlif n temsetlelt (taḍamun) taɣelnawt wwḍen-d ɣer tmurt ass n lḥedd, deffir ma fuken lḥiǧǧ-nsen. Imḥuǧǧen-a d aselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika, ay asen-ibedden akken ad d-ḥiǧǧen.
+
LEZZAYER TAMANEɣT – Yenna-d uneɣlaf n ulmud imineg d unadi ussnan, Tahar Hadjar, ass n lḥedd deg Ldzayer Tamaneɣt dakken aɣlif-nnes ad yeddem iḥezziben iwatan i usselhu n uswir n tesdawiyin tidzayriyin akken ad ttwasettfent xir n wakken llant imir-a deg usettef agraɣlan.
 
   
 
   
Mi d-wwḍen ɣer unafag agraɣlan n Houari-Boumediene, d taneɣlaft n temsetlelt taɣelnawt, Mounia Meslem Si Ameur ay ten-yemmugren ɣer yidis n kra n yikataren (iṭarat) n uɣlif-nnes d twaculin n kra seg yimḥuǧǧen-a.
+
« Ad nesselhu asettef n tesdawiyin-nneɣ s kra n yiḥezziben ifessasen yerna watan », ɣef wakken ay d-yenna uneɣlaf deg yiwet n tfugla (iḥtifal) ay d-yellan i lmend n wass amaḍlan n tuččit ayd-yellan deg Uɣerbaz Aɣelnaw Unnig n Tijjenyeṛt n Tfellaḥt (ENSA).
 
   
 
   
Massa Meslem tenna-d, deg yiwet n tseɣrut (taṣriḥ) i tɣemsa dakken « akk imḥuǧǧen-a uɣalen-d ɣer twaculin-nsen deg tegnit yelhan » deffir ma fuken-d lḥiǧǧ-nsen.
+
Gar yisurifen-a, yenna-d Mass Hadjar dakken aɣlif ad yesḥulfu iselmaden d yimnadiyen ɣef ussuffeɣ n yimagraden (maqalat) deg tesɣunin (maǧallat) tussnanin tigraɣlanin d « uqader n yismawen n tesdawiyin ».
 
   
 
   
Terna-d dakken aɣlif-nnes « tefren-d imḥuǧǧen ay iṣeḥḥan yerna ur kkin ara i 72 n yiseggasen akken ad d-ḥiǧǧen akken iwata ».
+
« Llan aṭas n yiselmaden ay yettekkayen deg tesɣunin tigraɣlanin, maca ur d-beddren ara ismawen n tesdawiyin aydeg xeddmen. Aya yesṛuḥuy-aɣ aṭas n tegnatin akken ad d-nban ugar deg usettef », ɣef wakken ay d-yessefhem.
 
   
 
   
Nnig waya, tenna-d dakken aɣlif-nnes « yesseḥbabeṛ ɣef uqader imdeqqeq n lewṣayat n uselway n tegduda ay d-icerḍen dakken ad ttwasqedcen akk ttawilat iwatan i usserbeḥ n ccɣel-a ».
+
Seg yidis niḍen, yezzem-d uneɣlaf ɣef kra n ttawilat n yisalan iɣelnawen « ay yesmejgaren » tasdawit tadzayrit s usseqdec n usettef agraɣlan ay d-heyyant 8 n tsuda (hay’at) tigraɣlanin.
 +
 +
 +
« Kra n tsufiɣin (iṣdarat) n tɣemsa ttinint-d dakken tasdawiyit tadzayrit attan gar tesdawiyin tineggura. Aya maci d tidet yerna ttbut netta d rrbeḥ n waṭas n yinelmaden d yimnadiyen idzayriyen deg tmura n uzɣar », ɣef wakken ay d-yenna Mass Hadjar, d acu kan, iger-d tamawt dakken « aswir wuɣur nessaram werɛad ur newwiḍ ɣer-s ».

Tasiwelt n wass 14:45, 19 Tuber 2015

Ad d-yili uxeddim i usselhu n uswir n tesdawiyin tizzayriyin (Hadjar)


ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵓⵍⵎⵓⴷ ⵉⵎⵉⵏⴻⴳ ⴷ ⵓⵏⴰⴷⵉ ⵓⵙⵙⵏⴰⵏ, ⵜⴰⵀⴰⵔ ⵀⴰⴷⵊⴰⵔ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵖⵍⵉⴼ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴷ ⵢⴻⴷⴷⴻⵎ ⵉⵃⴻⵣⵣⵉⴱⴻⵏ ⵉⵡⴰⵜⴰⵏ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵍⵀⵓ ⵏ ⵓⵙⵡⵉⵔ ⵏ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⵉⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴰⵙⴻⵜⵜⴼⴻⵏⵜ ⵅⵉⵔ ⵏ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⵍⴰⵏⵜ ⵉⵎⵉⵔ-ⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⵜⵜⴻⴼ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ.

« ⴰⴷ ⵏⴻⵙⵙⴻⵍⵀⵓ ⴰⵙⴻⵜⵜⴻⴼ ⵏ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ-ⵏⵏⴻⵖ ⵙ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵃⴻⵣⵣⵉⴱⴻⵏ ⵉⴼⴻⵙⵙⴰⵙⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵡⴰⵜⴰⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴼⵓⴳⵍⴰ (ⵉⵃⵜⵉⴼⴰⵍ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⴰⵎⴰⴹⵍⴰⵏ ⵏ ⵜⵓⵞⵞⵉⵜ ⴰⵢⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵖⴻⵔⴱⴰⵣ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵜⵉⵊⵊⴻⵏⵢⴻⵕⵜ ⵏ ⵜⴼⴻⵍⵍⴰⵃⵜ (ⴻⵏⵙⴰ).

ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵙⵓⵔⵉⴼⴻⵏ-ⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵀⴰⴷⵊⴰⵔ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵖⵍⵉⴼ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵃⵓⵍⴼⵓ ⵉⵙⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⵏⴰⴷⵉⵢⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⵙⵓⴼⴼⴻⵖ ⵏ ⵢⵉⵎⴰⴳⵔⴰⴷⴻⵏ (ⵎⴰⵇⴰⵍⴰⵜ) ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⵖⵓⵏⵉⵏ (ⵎⴰⴵⴰⵍⵍⴰⵜ) ⵜⵓⵙⵙⵏⴰⵏⵉⵏ ⵜⵉⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵉⵏ ⴷ « ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵢⵉⵙⵎⴰⵡⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ».

« ⵍⵍⴰⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⵖⵓⵏⵉⵏ ⵜⵉⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵉⵏ, ⵎⴰⵛⴰ ⵓⵔ ⴷ-ⴱⴻⴷⴷⵔⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵉⵙⵎⴰⵡⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ. ⴰⵢⴰ ⵢⴻⵙⵕⵓⵃⵓⵢ-ⴰⵖ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⴳⵏⴰⵜⵉⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵏⴱⴰⵏ ⵓⴳⴰⵔ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⵜⵜⴻⴼ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵀⴻⵎ.

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵢⴻⵣⵣⴻⵎ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵖⴻⴼ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵍⴰⵏ ⵉⵖⴻⵍⵏⴰⵡⴻⵏ « ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵎⴻⵊⴳⴰⵔⴻⵏ » ⵜⴰⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵙ ⵓⵙⵙⴻⵇⴷⴻⵛ ⵏ ⵓⵙⴻⵜⵜⴻⴼ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵀⴻⵢⵢⴰⵏⵜ 8 ⵏ ⵜⵙⵓⴷⴰ (ⵀⴰⵢ’ⴰⵜ) ⵜⵉⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵉⵏ.


« ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵙⵓⴼⵉⵖⵉⵏ (ⵉⵚⴷⴰⵔⴰⵜ) ⵏ ⵜⵖⴻⵎⵙⴰ ⵜⵜⵉⵏⵉⵏⵜ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⴰⵜⵜⴰⵏ ⴳⴰⵔ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵏⴻⴳⴳⵓⵔⴰ. ⴰⵢⴰ ⵎⴰⵛⵉ ⴷ ⵜⵉⴷⴻⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵜⴱⵓⵜ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴷ ⵔⵔⴱⴻⵃ ⵏ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵏⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⵏⴰⴷⵉⵢⴻⵏ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵀⴰⴷⵊⴰⵔ, ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⴰⵎⴰⵡⵜ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵙⵡⵉⵔ ⵡⵓⵖⵓⵔ ⵏⴻⵙⵙⴰⵔⴰⵎ ⵡⴻⵔⵄⴰⴷ ⵓⵔ ⵏⴻⵡⵡⵉⴹ ⵖⴻⵔ-ⵙ ».