Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tiɣṛi i wezdukkel ifadden ger icriken uxeddim yerzan anegmu di Saḥel (ulɣu)
+
Lezzayer twet-d s « lǧehd » deg txazzabiyin n Čad
  
LEZZAYER TAMANAɣT Imttekkiyen di temlilit n Lezzayer yerzan anegmu di Saḥel nnan-d belli tlaq "azarez amuqqṛan" ger yecriken ara d-yefken amaɛawen iwatan i tmura n temnaḍt, id-iwekked yiwen n wulɣu n taggara n temlilit-agi.
+
LEZZAYER TAMANEɣT Twet-d Lezzayer s « lǧehd » deg 3-nni n txazzabiyin tineɣmanin ay d-yellan ass n lḥedd deg ssuq n Loulou Fou, deg yiwet n tegzirt n ugelmim n Čad, ɣef wakken ay d-yenna uneṭṭaq n uɣlif n tɣawsiwin n uzɣar, Abdelaziz Benali Cherif.
  
Deg uneqqis-agi, d-yeffɣen ɣer taggara n lecɣal n temlilit d-yellan ass n laṛebɛa d laxmis, imttekkiyen snemmren aseḥres ageraɣlan d-yellan ɣef tmura n Saḥel  akken ad ggten isenfaren ara d-yelhun wara yilin di lfayda n lexṣaṣ n imezdaɣ n temnaḍin-agi".
+
« Nekkat-d s teqseḥ deg kraḍt-a (3) n txazzabiyin tineɣmanin ay iḥukṛen ass-a (ssebt) ssuq n Loulou Fou, deg yiwet n tegzirt n ugelmim n Čad », ɣef wakken ay d-yenna Benali Cherif deg yiwet n tseɣrut i Tnegga n Yisalan n Lezzayer.
  
Timlilit d-yellan ɣef tmuɣliwin unegmu n tdukkli tafriqit di Saḥel akk d iwellihen uṛeṣṣi n wemtawi n telwit di Mali, i ssuddsen yemkelfen n tdukkli tafriqit i Mali akk d Saḥel (MISAHEL) deg yiwen usurrif akk d unabaḍ azzayri, yella-d s weḥḍaṛ uneɣlaf n ddewla, aneɣlaf n tɣawsiwin n wezɣaṛ akk d umɛiwen ageraɣlan, Ramtane Lamamra, amḍebbeṛ n MISAHEL, Pierre Buyoya.
+
« Nettɛezzi seg wul tiwaculin n teɣtas (ḍaḥaya) n tejrimt-a tucmitt. Nessenfalay-d tamsetlelt-nneɣ (taḍamun) ɣer yidis n uɣref ačadi agmat yerna nettɛawad nettwekkid-d abdad-nneɣ ɣer yidis n unabaḍ ačadi deg yimenɣi-nnes mgal rrebrab », ɣef wakken ay d-yenna.
  
Yella-d daɣen s uttekki n igensasen n tmura tucrikin usurrif n  Nouakchott, d iḥricen n wemtawi n talwit d wemsuɣal di Mali d-yuddamen seg usurrif n Lezzayer akk d waṭaṣ n tsudutin d tnemhalin yerzan tadukkli tafriqit.
+
« Nettarra daɣ tajmilt i wussisen (maǧhudat) ay la ttgent tmura n temnaḍt ladɣa deg tsuddest-nsent (istratiǧiyya) tucrikt n ussenger n rrebrab ay izemren ad yeswaɣ tamnaḍt-nsen akken ay yezmer ad yeswaɣ Tafriqt-nnes s lekmal-nnes », ɣef wakken ay tt-id-yextem uneṭṭaq n tɣawsiwin n uzɣar.
 +
 
 +
Taxazzabit taneɣmant (intiḥariyya) ay d-yellan ass n ssebt deg ssuq n Loulou Fou (d tigzirt deg ugelmim n Čad) tenɣa 27 n yimdanen yerna tejreḥ 80 n wiyaḍ ɣef leḥsab n wakken ay d-nnant tneggiwin n tɣemsa.

Tasiwelt n wass 13:34, 6 Dujamber 2015

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⵡⴻⵜ-ⴷ ⵙ « ⵍⴵⴻⵀⴷ » ⴷⴻⴳ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵞⴰⴷ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵜⵡⴻⵜ-ⴷ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵙ « ⵍⴵⴻⵀⴷ » ⴷⴻⴳ 3-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵏⴻⵖⵎⴰⵏⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵍⵧⵓⵍⵧⵓ ⴼⵧⵓ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⴳⵣⵉⵔⵜ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵟⵟⴰⵇ ⵏ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⴻⵏⴰⵍⵉ ⵛⵀⴻⵔⵉⴼ.

« ⵏⴻⴽⴽⴰⵜ-ⴷ ⵙ ⵜⴻⵇⵙⴻⵃ ⴷⴻⴳ ⴽⵔⴰⴹⵜ-ⴰ (3) ⵏ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵏⴻⵖⵎⴰⵏⵉⵏ ⴰⵢ ⵉⵃⵓⴽⵕⴻⵏ ⴰⵙⵙ-ⴰ (ⵙⵙⴻⴱⵜ) ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵍⵧⵓⵍⵧⵓ ⴼⵧⵓ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⴳⵣⵉⵔⵜ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴱⴻⵏⴰⵍⵉ ⵛⵀⴻⵔⵉⴼ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵖⵔⵓⵜ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵍⴰⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

« ⵏⴻⵜⵜⵄⴻⵣⵣⵉ ⵙⴻⴳ ⵡⵓⵍ ⵜⵉⵡⴰⵛⵓⵍⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⵖⵜⴰⵙ (ⴹⴰⵃⴰⵢⴰ) ⵏ ⵜⴻⵊⵔⵉⵎⵜ-ⴰ ⵜⵓⵛⵎⵉⵜⵜ. ⵏⴻⵙⵙⴻⵏⴼⴰⵍⴰⵢ-ⴷ ⵜⴰⵎⵙⴻⵜⵍⴻⵍⵜ-ⵏⵏⴻⵖ (ⵜⴰⴹⴰⵎⵓⵏ) ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⴰⵞⴰⴷⵉ ⴰⴳⵎⴰⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵏⴻⵜⵜⵄⴰⵡⴰⴷ ⵏⴻⵜⵜⵡⴻⴽⴽⵉⴷ-ⴷ ⴰⴱⴷⴰⴷ-ⵏⵏⴻⵖ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⴰⵞⴰⴷⵉ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⵎⴳⴰⵍ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

« ⵏⴻⵜⵜⴰⵔⵔⴰ ⴷⴰⵖ ⵜⴰⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⴰⵢ ⵍⴰ ⵜⵜⴳⴻⵏⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵙⵓⴷⴷⴻⵙⵜ-ⵏⵙⴻⵏⵜ (ⵉⵙⵜⵔⴰⵜⵉⴵⵉⵢⵢⴰ) ⵜⵓⵛⵔⵉⴽⵜ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵏⴳⴻⵔ ⵏ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ ⴰⵢ ⵉⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵡⴰⵖ ⵜⴰⵎⵏⴰⴹⵜ-ⵏⵙⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵡⴰⵖ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵙ ⵍⴻⴽⵎⴰⵍ-ⵏⵏⴻⵙ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⵜ-ⵉⴷ-ⵢⴻⵅⵜⴻⵎ ⵓⵏⴻⵟⵟⴰⵇ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ.

ⵜⴰⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵜ ⵜⴰⵏⴻⵖⵎⴰⵏⵜ (ⵉⵏⵜⵉⵃⴰⵔⵉⵢⵢⴰ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵍⵧⵓⵍⵧⵓ ⴼⵧⵓ (ⴷ ⵜⵉⴳⵣⵉⵔⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ) ⵜⴻⵏⵖⴰ 27 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵊⵔⴻⵃ 80 ⵏ ⵡⵉⵢⴰⴹ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏⵜ ⵜⵏⴻⴳⴳⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⵖⴻⵎⵙⴰ.