Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
 +
Yessaweḍ uneɣlaf n yimjahden ṛṛeḥma i Yidzayriyen yemmuten ass n 17 Tubeṛ deg Paris
  
Azekka n Lezzayer atan deg Yignan Unnigen d yilemẓiyen-nnes
+
PARIS – Yessaweḍ uneɣlaf n yimjahden, Tayeb Zitouni, ṛṛeḥma, ass n laṛeḅɛa tameddit, deg Paris, i Yidzayriyen yemmuten deg tnegzarin n 17 Tubeṛ 1961.
  
LEƔWAṬ - Iwekked-d uneɣlaf amenzu, Abdelmalek Sellal, dakken « azekka n Lezzayer atan deg Yignan Unnigen » d « timmeṛkantit n teẓwarin d tḥeṛci n yilemẓiyen-nnes ».
+
Deg wass wis sin n terzi-nnes ɣef Fṛansa (d tamezwarut seg ṣṣenf-nnes), yessaweḍ uneɣlaf ṛṛeḥma i twinas-nni (mi’at) n Yidzayriyen ay zellin ɣer wasif n Seine, mi yerza ɣef tleggit n Saint-Michel. Aneɣlaf n yimjahden yedda ɣer din d umaru n uwanak (dawla) afṛensis d-yelhan s yimenɣan iqburen, Jean-Marc Todeschini.
  
Deg yiwet n tseɣrut ay d-iga i Tnegga n Yisalan n Lezzayer deg terzi-nnes n uxeddim d ussefqed ɣef Leɣwaṭ, yenna-d Mass Sellal dakken, yenna-d daɣ uneɣlaf dakken Lezzayer attan la tettnaɣ akken ad tesɛu tadamsa yenneflin (mutaṭawwira), d tamellilt yerna d timziregt (mustaqilla), am wakken ad d-tqam iman-nnes seg yidis n tuččit, ad yili unewweɛ yerna ad d-terbeḥ imuren deg ssuq, s uksab n tesnatwilt d usjujeg n tmetti-nnes.   
+
Deg wass n 17 Tubeṛ, tamsulta (curṭa) tafṛensist, yellan imir-nni ddaw ṛṛay n Maurice Papon, tenɣa yerna tiwinas n Yidzayriyen ay d-yeffɣen ad gen tamesbanit tamelwit mgal ugdal n tuffɣa ay d-yettwaḥettmen ala fell-asen, yerna kra seg wid yettwenɣen, zellin-ten ɣer wasif n Seine.   
  
Dɣa, i lmend n waya, iger-d Mass Sellal tiɣri i « usnefli n tkerrazt akken ad teḍmen taɣellist (amn) n tuččit », yerna yenna-d dakken « yessefk ad tuɣal tkerrazt d nettat ay d tigejdit n tdamsa ».
+
Uqbel waya, yessers Tayeb Zitouni tameqqunt n tjejjigin sdat uẓekka n Userdas ur yettwassnen yettwebnan d tajmilt i wid yemmuten deg Umgaru Amaḍlan Amezwaru deg Ukmir n Trennawt (deg Paris).
  
Yules iwekked-d Mass Sellal, i lmend n waya, dakken anabaḍ (ḥukuma) « la yessebɣas tadamsa taɣelnawt yerna ur la yetteg ara akk amgerrad » gar teṛmisin (carikat) tinagdudin d teṛmisin tusligin, am wakken ay d-iger tiɣri i uḥbas n ucemmet n uḥric uslig d yirgazen n yiweẓla, « acku wi d timmeṛkantit i tmurt » n Lezzayer.
+
Taṣebḥit n wass n laṛebɛa, yedda uneɣlaf ɣer Verdun, d taɣiwant tafṛensist d-yezgan deg Lorraine, anda ay d-yella yimenɣi ameqran ay yeglan s waṭas n tmeddurin, deg Umgaru Amaḍlan Amezwaru (1914-1918), anda ay yessaweḍ ṛṛeḥma sdat 592 n yiẓekwan n Yidzayriyen ay tewwi Fṛansa akken ad nnaɣen fell-as.
  
« Ad nennaɣ s teqseḥ mgal wurar s ssumat, tarewla ɣef leɣrama d udɣal. Ulac amkan i wid ay yebɣan ad sdermen tadamsa taɣelnawt yerna kullec ad yettwassefqad ɣef leḥsab n lqanun », ɣef wakken ay d-iṛeggem Mass Sellal.
+
Azal n 20.000 n Yidzayriyen ay yettekkan deg yimenɣi-a ay yeqqimen 300 n wussan. D igiman (alaf) seg-sen ay yemmuten yerna ala 592 seg-sen ay yettwaɛeqlen yerna ttwameḍlen deg Verdun.
 +
 
 +
Todeschini, ay yeddan d uneɣlaf adzayri ɣer Verdun, yesmekti-d d akken « aṭas n yiserdasen ay d-yusan deg Lezzayer ay yemmuten deg Umgaru Amaḍlan Amezwaru d Umgaru Amaḍlan Wis Sin ɣef tlelli-nneɣ, tilelli n Fṛansa d tin n Tuṛuft n wass-a ».
 +
 
 +
 
 +
Aneɣlaf n yimjahden iga tirzi n 3 n wussan ɣef Fṛansa yerna tirzi-a ad tfak ass n lexmis s udiwenni (ḥiwar) gar uselway n Ugraw afṛensis, Claude Bartolone, d uneɣaf n yimjahden ay yessawlen yagi, ass n ttlata, d umaru n uwanak afṛensis d-yelhan s yimenɣan iqburen d uselway n Usinat, Gerard Larcher. 
 +
 
 +
Ad yessiwel daɣ uneɣlaf n yimjahden, ass n lxmis, d uneɣlaf afṛensis n temḥaddit, Jean-Yves Le Drian.

Tasiwelt n wass 14:42, 28 Yennayer 2016

ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ ⵕⵕⴻⵃⵎⴰ ⵉ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ 17 ⵜⵓⴱⴻⵕ ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ

ⵒⴰⵔⵉⵙ – ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ, ⵜⴰⵢⴻⴱ ⵣⵉⵜⵧⵓⵏⵉ, ⵕⵕⴻⵃⵎⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻḅⵄⴰ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ, ⵉ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵏⴻⴳⵣⴰⵔⵉⵏ ⵏ 17 ⵜⵓⴱⴻⵕ 1961.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵙⵙ ⵡⵉⵙ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⵔⵣⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⵖⴻⴼ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ (ⴷ ⵜⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵙⴻⴳ ⵚⵚⴻⵏⴼ-ⵏⵏⴻⵙ), ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵕⵕⴻⵃⵎⴰ ⵉ ⵜⵡⵉⵏⴰⵙ-ⵏⵏⵉ (ⵎⵉ’ⴰⵜ) ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵣⴻⵍⵍⵉⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴰⵙⵉⴼ ⵏ ⵙⴻⵉⵏⴻ, ⵎⵉ ⵢⴻⵔⵣⴰ ⵖⴻⴼ ⵜⵍⴻⴳⴳⵉⵜ ⵏ ⵙⴰⵉⵏⵜ-ⵎⵉⵛⵀⴻⵍ. ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⴰ ⵖⴻⵔ ⴷⵉⵏ ⴷ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ (ⴷⴰⵡⵍⴰ) ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⴷ-ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⵙ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⴰⵏ ⵉⵇⴱⵓⵔⴻⵏ, ⵊⴻⴰⵏ-ⵎⴰⵔⵛ ⵜⵧⴷⴻⵙⵛⵀⵉⵏⵉ.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵙⵙ ⵏ 17 ⵜⵓⴱⴻⵕ, ⵜⴰⵎⵙⵓⵍⵜⴰ (ⵛⵓⵔⵟⴰ) ⵜⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ, ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵉⵎⵉⵔ-ⵏⵏⵉ ⴷⴷⴰⵡ ⵕⵕⴰⵢ ⵏ ⵎⴰⵓⵔⵉⵛⴻ ⵒⴰⵒⵧⵏ, ⵜⴻⵏⵖⴰ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵉⵡⵉⵏⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴼⴼⵖⴻⵏ ⴰⴷ ⴳⴻⵏ ⵜⴰⵎⴻⵙⴱⴰⵏⵉⵜ ⵜⴰⵎⴻⵍⵡⵉⵜ ⵎⴳⴰⵍ ⵓⴳⴷⴰⵍ ⵏ ⵜⵓⴼⴼⵖⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵃⴻⵜⵜⵎⴻⵏ ⴰⵍⴰ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴽⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⵏⵖⴻⵏ, ⵣⴻⵍⵍⵉⵏ-ⵜⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴰⵙⵉⴼ ⵏ ⵙⴻⵉⵏⴻ.

ⵓⵇⴱⴻⵍ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵙⵙⴻⵔⵙ ⵜⴰⵢⴻⴱ ⵣⵉⵜⵧⵓⵏⵉ ⵜⴰⵎⴻⵇⵇⵓⵏⵜ ⵏ ⵜⵊⴻⵊⵊⵉⴳⵉⵏ ⵙⴷⴰⵜ ⵓⵥⴻⴽⴽⴰ ⵏ ⵓⵙⴻⵔⴷⴰⵙ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵏⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⴱⵏⴰⵏ ⴷ ⵜⴰⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴳⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⴹⵍⴰⵏ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴷⴻⴳ ⵓⴽⵎⵉⵔ ⵏ ⵜⵔⴻⵏⵏⴰⵡⵜ (ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ).

ⵜⴰⵚⴻⴱⵃⵉⵜ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ, ⵢⴻⴷⴷⴰ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵖⴻⵔ ⵠⴻⵔⴷⵓⵏ, ⴷ ⵜⴰⵖⵉⵡⴰⵏⵜ ⵜⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ ⴷ-ⵢⴻⵣⴳⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⵧⵔⵔⴰⵉⵏⴻ, ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⴳⵍⴰⵏ ⵙ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⵎⴻⴷⴷⵓⵔⵉⵏ, ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴳⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⴹⵍⴰⵏ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ (1914-1918), ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⵕⵕⴻⵃⵎⴰ ⵙⴷⴰⵜ 592 ⵏ ⵢⵉⵥⴻⴽⵡⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⴻⵡⵡⵉ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵏⵏⴰⵖⴻⵏ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙ.

ⴰⵣⴰⵍ ⵏ 20.000 ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ-ⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵇⵇⵉⵎⴻⵏ 300 ⵏ ⵡⵓⵙⵙⴰⵏ. ⴷ ⵉⴳⵉⵎⴰⵏ (ⴰⵍⴰⴼ) ⵙⴻⴳ-ⵙⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⵍⴰ 592 ⵙⴻⴳ-ⵙⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵄⴻⵇⵍⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵜⵡⴰⵎⴻⴹⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵠⴻⵔⴷⵓⵏ.

ⵜⵧⴷⴻⵙⵛⵀⵉⵏⵉ, ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ ⵖⴻⵔ ⵠⴻⵔⴷⵓⵏ, ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴳⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⴹⵍⴰⵏ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴷ ⵓⵎⴳⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⴹⵍⴰⵏ ⵡⵉⵙ ⵙⵉⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵍⴻⵍⵍⵉ-ⵏⵏⴻⵖ, ⵜⵉⵍⴻⵍⵍⵉ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴷ ⵜⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵕⵓⴼⵜ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ-ⴰ ».


ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ ⵉⴳⴰ ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ 3 ⵏ ⵡⵓⵙⵙⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵉⵔⵣⵉ-ⴰ ⴰⴷ ⵜⴼⴰⴽ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⵙ ⵓⴷⵉⵡⴻⵏⵏⵉ (ⵃⵉⵡⴰⵔ) ⴳⴰⵔ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵓⴳⵔⴰⵡ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ, ⵛⵍⴰⵓⴷⴻ ⴱⴰⵔⵜⵧⵍⵧⵏⴻ, ⴷ ⵓⵏⴻⵖⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⵍⴻⵏ ⵢⴰⴳⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ, ⴷ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⴷ-ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⵙ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⴰⵏ ⵉⵇⴱⵓⵔⴻⵏ ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵓⵙⵉⵏⴰⵜ, ⴳⴻⵔⴰⵔⴷ ⵍⴰⵔⵛⵀⴻⵔ.

ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⵉⵡⴻⵍ ⴷⴰⵖ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵎⵊⴰⵀⴷⴻⵏ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵅⵎⵉⵙ, ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵏ ⵜⴻⵎⵃⴰⴷⴷⵉⵜ, ⵊⴻⴰⵏ-ⵢⵠⴻⵙ ⵍⴻ ⴷⵔⵉⴰⵏ.