Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Asɛeddi n yiwen n usaru afetraw ɣef Mouloud Mammeri deg tsinimatikt n Tizi Wezzu
+
Assegmi: asserbeḥ n weswaḍ yeḥwaǧ amɛawen d yidisan niḍen n weḥric n ussegmi (taneɣlaft)
 
   
 
   
TIZI WEZZU-  Sɛeddan-d, deg tsinimatikt n Tizi Wezzu, yiwen n usaru afetraw (wata’iqi) ɣef uxeddim aseklan d unaẓuran n Mouloud Mammeri, i lmend n umulli wis 27 n tmettant n umaru-a.
+
ɣILIZAN– Asserbeḥ n weswaḍ (taftic) deg ussegmi yeḥwaǧ axeddim ɣer yidis n yeḥricen niḍen yeqqnen ɣer ussegmi, ɣef wakken ay d-twekked, ass n lḥedd tameddit deg Ɣilizan, tneɣlaft n ussegmi aɣelnaw, Nouria Benghebrit.
 
   
 
   
Asaru-a afetraw ay d-iɛeddan s tutlayt tafṛensist yeḍḍef 52 n tedqiqin yernu d Ali Mouzaoui ay t-id-yesseḍran. Afetraw-a d ammud n tdiwenniyin (istiǧwabat) ay d-yellan d umaru-a d yixeddimen-nnes, d kra n taggiwin (cahadat) n yimura imeṛḥumen niḍen, Tahar Djaout d Rachid Mimouni, ɣef yixeddimen iseklanen n Mouloud Mammeri.
+
Tenna-d tneɣlaft, deg yiwet n temlilit d yikataren n weḥric-nnes deg wexxam n twilayt, dakken amaswaḍ (mufattic) ur yezmir ara ad yeḍfer i yiman-nnes kan tiddit n ubalmud deg tezrawin-nnes d tegnit-nnes deg uɣerbaz.
 
   
 
   
Asaru-a yesban-d daɣ imenɣi n Mouloud Mammeri ɣef timmuzɣa yellan d yiwet seg tgejda n tmagit (huwiyya) tadzayrit ɣer yidis n tiɛɛeṛbit (ɛuruba) d Lislam, ladɣa s wungalen-nnes « Tawrirt Yettwattun » d « Uɛefyun d Uɛekkaz ».
+
S waya, tenna-d dakken akken ad yerbeḥ ccɣel n umaswaḍ, yessefk ad tili teɣwalt (ittiṣal) yezgan, yettkemmilen, d yixeddamen niḍen ay yerza ussegmi aɣelnaw d uttekki-nsen s leṛyuy d yisumar-nsen (iqtiraḥat) i ferru n wuguren yemgerraden ay yeqqnen ɣer uɣerbaz adzayri.
 
   
 
   
Afetraw-a iwekked-d daɣ ɣef dduṛ n umaru-a deg ussukkes n ugellil n Yiguraren yellan d ṣṣenf n yisefra d ccna n temnaḍt n Timimun (deg wenẓul n Ldzayer) yellan deg wumuɣ n tgemmi tadelsant tarangant n UNESCO.
+
Tger-d Massa Benghebrit tiɣri i ussugget n wussisen (maǧhudat) d yenmula (naqabat) n weḥric n ussegmi d tiddukliwin n yimawlan n yibalmuden s wembaddel d weslaḍ n yegmaḍ iɣurbizen akken ad d-yedduqqes weḥric-a.
 
   
 
   
I wesmekti, tamehla n yedles n twilayt n Tizi Wezzu tga-d ahil d anesbaɣur (tari) i wesfugel n umulli n tmettant n Mouloud Mammeri. Ahil-a ad yili deg-s wahil ɣef « Dda Lmulud d uhellil n Yiguraren » yernu ad ttekkin deg-s yemnadiyen d yesdawanen.
+
Tger-d daɣ tiɣri i yikataren n ussegmi deg twilayt-a akken ad d-heyyin tazrawt (dirasa) timdeqqeqt ɣef yegmaḍ n yikayaden (imtiḥanat) n wakk iswiren d yal tanga, yernu tenna-d dakken ferru n wuguren isensegmanen n uɣebraz ad d-yebdu s tegrayin ay d-yekken seg tezrawt-a.
+
Ad ilint daɣ temsizewrin (musabaqat) d tzikknin n yedlisen deg wesfugel-a.
+

Tasiwelt n wass 13:51, 29 Furar 2016

ⴰⵙⵙⴻⴳⵎⵉ: ⴰⵙⵙⴻⵔⴱⴻⵃ ⵏ ⵡⴻⵙⵡⴰⴹ ⵢⴻⵃⵡⴰⴵ ⴰⵎⵄⴰⵡⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ (ⵜⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ)

ⵖⵉⵍⵉⵣⴰⵏ– ⴰⵙⵙⴻⵔⴱⴻⵃ ⵏ ⵡⴻⵙⵡⴰⴹ (ⵜⴰⴼⵜⵉⵛ) ⴷⴻⴳ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ⵢⴻⵃⵡⴰⴵ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵢⴻⵃⵔⵉⵛⴻⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ ⴷⴻⴳ Ɣⵉⵍⵉⵣⴰⵏ, ⵜⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ, ⵏⵧⵓⵔⵉⴰ ⴱⴻⵏⴳⵀⴻⴱⵔⵉⵜ.

ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵜⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⴷ ⵢⵉⴽⴰⵜⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵎⴰⵙⵡⴰⴹ (ⵎⵓⴼⴰⵜⵜⵉⵛ) ⵓⵔ ⵢⴻⵣⵎⵉⵔ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⴹⴼⴻⵔ ⵉ ⵢⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴽⴰⵏ ⵜⵉⴷⴷⵉⵜ ⵏ ⵓⴱⴰⵍⵎⵓⴷ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵣⵔⴰⵡⵉⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷ ⵜⴻⴳⵏⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵓⵖⴻⵔⴱⴰⵣ.

ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵔⴱⴻⵃ ⵛⵛⵖⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⴰⵙⵡⴰⴹ, ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⵜⵉⵍⵉ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ (ⵉⵜⵜⵉⵚⴰⵍ) ⵢⴻⵣⴳⴰⵏ, ⵢⴻⵜⵜⴽⴻⵎⵎⵉⵍⴻⵏ, ⴷ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵔⵣⴰ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⴷ ⵓⵜⵜⴻⴽⴽⵉ-ⵏⵙⴻⵏ ⵙ ⵍⴻⵕⵢⵓⵢ ⴷ ⵢⵉⵙⵓⵎⴰⵔ-ⵏⵙⴻⵏ (ⵉⵇⵜⵉⵔⴰⵃⴰⵜ) ⵉ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵏ ⵡⵓⴳⵓⵔⴻⵏ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵓⵖⴻⵔⴱⴰⵣ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ.

ⵜⴳⴻⵔ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙⴰ ⴱⴻⵏⴳⵀⴻⴱⵔⵉⵜ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵙⵙⵓⴳⴳⴻⵜ ⵏ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⴷ ⵢⴻⵏⵎⵓⵍⴰ (ⵏⴰⵇⴰⴱⴰⵜ) ⵏ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ⴷ ⵜⵉⴷⴷⵓⴽⵍⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴰⵡⵍⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⴱⴰⵍⵎⵓⴷⴻⵏ ⵙ ⵡⴻⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⴷ ⵡⴻⵙⵍⴰⴹ ⵏ ⵢⴻⴳⵎⴰⴹ ⵉⵖⵓⵔⴱⵉⵣⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⴷⴷⵓⵇⵇⴻⵙ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ-ⴰ.

ⵜⴳⴻⵔ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵢⵉⴽⴰⵜⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ-ⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵀⴻⵢⵢⵉⵏ ⵜⴰⵣⵔⴰⵡⵜ (ⴷⵉⵔⴰⵙⴰ) ⵜⵉⵎⴷⴻⵇⵇⴻⵇⵜ ⵖⴻⴼ ⵢⴻⴳⵎⴰⴹ ⵏ ⵢⵉⴽⴰⵢⴰⴷⴻⵏ (ⵉⵎⵜⵉⵃⴰⵏⴰⵜ) ⵏ ⵡⴰⴽⴽ ⵉⵙⵡⵉⵔⴻⵏ ⴷ ⵢⴰⵍ ⵜⴰⵏⴳⴰ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵏ ⵡⵓⴳⵓⵔⴻⵏ ⵉⵙⴻⵏⵙⴻⴳⵎⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵓⵖⴻⴱⵔⴰⵣ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⴱⴷⵓ ⵙ ⵜⴻⴳⵔⴰⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴽⴽⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⵣⵔⴰⵡⵜ-ⴰ.