Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman
Ajerriḍ 1: | Ajerriḍ 1: | ||
− | + | Asegzawal aynutlayan amaziɣ : Smetren-d ifecka imaynuten n unadi deg Bgayet | |
− | + | ||
− | + | Bgayet – Imuhal n umyiger ussnan ɣef Useḍru n yisegzawalen iynutlayanen n tutlayt tamaziɣt rnan ddan ass n lḥedd deg Bgayet s umahel n yisaragen ussnanen akked snat tnemsal ɣef usemres n yifecka n tsenselkimt deg tseknawalt tamaziɣt akked useɣnew, sya ɣer sdat, n yiwen n ulemmas n tegmi ɣef tutlayt tamaziɣt deg Tesdawit n Bgayet. | |
− | + | ||
− | Deg | + | Deg umyiger-a ussnan i d-yessuddes usqamu unnig n timmuzɣa (HCA), Tasdawit Abderrahmane Mira akked Tnaremt n Uṣeggem akked Uselmed n Tutlayt Tamaziɣt (LAELA, Tizi Wezzu), nufa kkin daɣen yimazzayen iɣelnawen akked yiberraniyen i d-yussan daɣen seg Meṛṛuk, Fransa akked Swis. |
− | + | ||
− | + | Asarag n Mass Philippe Martin, d aprufisur n tesnilsit deg Tesdawit n Paris (Diderot), igelles ɣef yiwet n tmuɣli tamaynut deg wayen yerzan aseḍru n usegzawal n Tmaziɣt agt-midya i yersen ɣef uzadur i umi ttinin ‘’lexicophonie’’, d aseddu n ususru n wawalen deg yiwet n liḥala daxel n usegzawal agt-midya, aya d ayen ara isishilen almad n tutlayt-a i d-iteffɣen seg timawt. | |
− | + | ||
− | + | Massa Noura Tigziri, d taprufisurt deg Ugezdu n Tutlayt akked Yidles amaziɣ n Tizi Wezzu, tessassen-d, deg usarag-is, Azadur n yisefka umḍinen n tesniremt n tmezzugin deg tmazight i yesnefli LAELA. | |
+ | |||
+ | Afecku-a i mazal deg lebni deg Tesdawit n Tizi Wezzu, iswi-s d asegrew n wawalen itwilanen izeblen deg ddeqs n yidlisen akken ad rsen deg uzadur n yisefken ara sferken yimazzayen. | ||
+ | |||
+ | Aṭas n n yismaglen i yettwannan deg taggara n snat tnemsal-nni, ideg, dɣa, asumer n trusi n yimawalen n tutlayt tamaziɣt i d-yeẓreg usqamu unnig n timmuzɣa gar ifassen n yinagmayen. |
Tasiwelt n wass 17:17, 14 Meɣres 2016
ⴰⵙⴻⴳⵣⴰⵡⴰⵍ ⴰⵢⵏⵓⵜⵍⴰⵢⴰⵏ ⴰⵎⴰⵣⵉⵖ : ⵙⵎⴻⵜⵔⴻⵏ-ⴷ ⵉⴼⴻⵛⴽⴰ ⵉⵎⴰⵢⵏⵓⵜⴻⵏ ⵏ ⵓⵏⴰⴷⵉ ⴷⴻⴳ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ
ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ – ⵉⵎⵓⵀⴰⵍ ⵏ ⵓⵎⵢⵉⴳⴻⵔ ⵓⵙⵙⵏⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⴹⵔⵓ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⵣⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⵉⵢⵏⵓⵜⵍⴰⵢⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵔⵏⴰⵏ ⴷⴷⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ ⵙ ⵓⵎⴰⵀⴻⵍ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵔⴰⴳⴻⵏ ⵓⵙⵙⵏⴰⵏⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵙⵏⴰⵜ ⵜⵏⴻⵎⵙⴰⵍ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵎⵔⴻⵙ ⵏ ⵢⵉⴼⴻⵛⴽⴰ ⵏ ⵜⵙⴻⵏⵙⴻⵍⴽⵉⵎⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⵙⴻⴽⵏⴰⵡⴰⵍⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⵙⴻⵖⵏⴻⵡ, ⵙⵢⴰ ⵖⴻⵔ ⵙⴷⴰⵜ, ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵍⴻⵎⵎⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⴳⵎⵉ ⵖⴻⴼ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵏ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ.
ⴷⴻⴳ ⵓⵎⵢⵉⴳⴻⵔ-ⴰ ⵓⵙⵙⵏⴰⵏ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ ⵓⵙⵇⴰⵎⵓ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵜⵉⵎⵎⵓⵣⵖⴰ (ⵀⵛⴰ), ⵜⴰⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⴰⴱⴷⴻⵔⵔⴰⵀⵎⴰⵏⴻ ⵎⵉⵔⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵜⵏⴰⵔⴻⵎⵜ ⵏ ⵓⵚⴻⴳⴳⴻⵎ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⵙⴻⵍⵎⴻⴷ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ (ⵍⴰⴻⵍⴰ, ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ), ⵏⵓⴼⴰ ⴽⴽⵉⵏ ⴷⴰⵖⴻⵏ ⵢⵉⵎⴰⵣⵣⴰⵢⴻⵏ ⵉⵖⴻⵍⵏⴰⵡⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵢⵉⴱⴻⵔⵔⴰⵏⵉⵢⴻⵏ ⵉ ⴷ-ⵢⵓⵙⵙⴰⵏ ⴷⴰⵖⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ, ⴼⵔⴰⵏⵙⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵙⵡⵉⵙ.
ⴰⵙⴰⵔⴰⴳ ⵏ ⵎⴰⵙⵙ ⵒⵀⵉⵍⵉⵒⵒⴻ ⵎⴰⵔⵜⵉⵏ, ⴷ ⴰⵒⵔⵓⴼⵉⵙⵓⵔ ⵏ ⵜⴻⵙⵏⵉⵍⵙⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ (ⴷⵉⴷⴻⵔⵧⵜ), ⵉⴳⴻⵍⵍⴻⵙ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵎⵓⵖⵍⵉ ⵜⴰⵎⴰⵢⵏⵓⵜ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴰⵙⴻⴹⵔⵓ ⵏ ⵓⵙⴻⴳⵣⴰⵡⴰⵍ ⵏ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⴰⴳⵜ-ⵎⵉⴷⵢⴰ ⵉ ⵢⴻⵔⵙⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵣⴰⴷⵓⵔ ⵉ ⵓⵎⵉ ⵜⵜⵉⵏⵉⵏ ‘’ⵍⴻⵅⵉⵛⵧⵒⵀⵧⵏⵉⴻ’’, ⴷ ⴰⵙⴻⴷⴷⵓ ⵏ ⵓⵙⵓⵙⵔⵓ ⵏ ⵡⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵍⵉⵃⴰⵍⴰ ⴷⴰⵅⴻⵍ ⵏ ⵓⵙⴻⴳⵣⴰⵡⴰⵍ ⴰⴳⵜ-ⵎⵉⴷⵢⴰ, ⴰⵢⴰ ⴷ ⴰⵢⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵉⵙⵉⵙⵀⵉⵍⴻⵏ ⴰⵍⵎⴰⴷ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ-ⴰ ⵉ ⴷ-ⵉⵜⴻⴼⴼⵖⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⵉⵎⴰⵡⵜ.
ⵎⴰⵙⵙⴰ ⵏⵧⵓⵔⴰ ⵜⵉⴳⵣⵉⵔⵉ, ⴷ ⵜⴰⵒⵔⵓⴼⵉⵙⵓⵔⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⴳⴻⵣⴷⵓ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵢⵉⴷⵍⴻⵙ ⴰⵎⴰⵣⵉⵖ ⵏ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ, ⵜⴻⵙⵙⴰⵙⵙⴻⵏ-ⴷ, ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ-ⵉⵙ, ⴰⵣⴰⴷⵓⵔ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴼⴽⴰ ⵓⵎⴹⵉⵏⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵙⵏⵉⵔⴻⵎⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⵣⵣⵓⴳⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⴰⵣⵉⴳⵀⵜ ⵉ ⵢⴻⵙⵏⴻⴼⵍⵉ ⵍⴰⴻⵍⴰ.
ⴰⴼⴻⵛⴽⵓ-ⴰ ⵉ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵏ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ, ⵉⵙⵡⵉ-ⵙ ⴷ ⴰⵙⴻⴳⵔⴻⵡ ⵏ ⵡⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⵉⵜⵡⵉⵍⴰⵏⴻⵏ ⵉⵣⴻⴱⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⴷⴷⴻⵇⵙ ⵏ ⵢⵉⴷⵍⵉⵙⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵔⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⴰⴷⵓⵔ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴼⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵙⴼⴻⵔⴽⴻⵏ ⵢⵉⵎⴰⵣⵣⴰⵢⴻⵏ.
ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵏ ⵢⵉⵙⵎⴰⴳⵍⴻⵏ ⵉ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵏⵏⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴰⴳⴳⴰⵔⴰ ⵏ ⵙⵏⴰⵜ ⵜⵏⴻⵎⵙⴰⵍ-ⵏⵏⵉ, ⵉⴷⴻⴳ, ⴷⵖⴰ, ⴰⵙⵓⵎⴻⵔ ⵏ ⵜⵔⵓⵙⵉ ⵏ ⵢⵉⵎⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵥⵔⴻⴳ ⵓⵙⵇⴰⵎⵓ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵜⵉⵎⵎⵓⵣⵖⴰ ⴳⴰⵔ ⵉⴼⴰⵙⵙⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴳⵎⴰⵢⴻⵏ.