Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Yettwenɣ yiwen urebrab di Mɛatqa (Tizi-Ouzou)
+
Mass Lamamra yermes anmazul n umaray n Uwanek aṭalyani deg uɣlif n Tɣawsiwin n berra
 
+
TIZI-WEZZU Yettwenɣ yiwen urebrab sɣuṛ iɣallen n laman di tɣiwant n Mɛatqa, ibaɛden azal n snat n tmerwin (20) ikilumitren deg wenẓul n Tizi Wezzu, id-twekked laxmis taseqqamutt n teɣwalt n temsulta n twilayt deg yiwen n wulɣu.  
+
LEZZAYER TAMANEɣT Aneɣlaf n Uwanek, aneɣlaf  n tɣawsiwin n berra akked Umedhel agraɣlan, Ramtane Lamamra, yermes ass n lexmis deg Lezzayer anmazul n umaray n Uwanek aṭalyani deg uɣlif n Tɣawsiwin n berra akked Umedhel agraɣlan, Vincenzo Amendola, yusa-d deg yiwet n tirzi n umahil ɣer lezzayer.
 
+
"Deg usurrif umennuɣ mgal rrebrab, yiwen urebrab akamikaẓ yettɣḍel deg yiḍ n laṛebɛa ar laxmis (23 ar 24 maɣṛes) di Mɛetqa, mbaɛd mi t-ḍeffṛen id-yenna wulɣu.  
+
Deg yiwet n tseɣrut  i tɣamsa, Mass Amendola yenna-d dakken assaɣen n tegmat i yesduklen Lezzayer akked Ṭalyan ‘’ur rzan ara kan ferru n yigna n tura, maca aya ad yessiweḍ snat tmura-a akken ad sneẓren iman-nsent ɣer sdat.
 
+
ɣef laḥsab n teɣbula n temsulta, arebrab-agi yelsan taggust yeččuṛen i wesṭeṛḍaq, yeɛṛeḍ ad yerwel i tejlabin usefqed yellan di temnaḍt sɣuṛ yigen aɣelnaw aɣerfan (ANP). 
+
’Nesɛa isenfaren n umedhel adamsan rnu-as necrek igna yellan deg temnaḍt, dɣa liḥala deg Libya, akked yimal n temnaḍt n Ssaḥel akked Tefriqt’’, i yerna yenna-d Mass Amendola.
 
+
"Yettwaḥṛeṣ sɣuṛ yigen, yerra deg webrid n temsulta n temdint n Mɛetqa, ahat akken ad yesṭeṛḍaq iman-is dinna",id-wekkden.  
+
Tirzi n Mass Amendola tekcem deg ukatar n ’’umciwer asertan alugnan i ssemrasent snat tmura, i lmend n umtawa n tegmat, n tilin n snat tmura d tijiratin akked umedhel i yettwastenyan gar  Lezzayer akked Ṭalyan deg wayyur n yennayer 2003’’, i d-smektan.
 
+
Tamsulta n twilayt, tenna daɣen, tḥaṛṛ-d aṭaṣ n teṛṣaṣin deg usurrif n tigawt-agi.
+

Tasiwelt n wass 16:20, 24 Meɣres 2016

ⵎⴰⵙⵙ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⵢⴻⵔⵎⴻⵙ ⴰⵏⵎⴰⵣⵓⵍ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⴰⵢ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴻⴽ ⴰⵟⴰⵍⵢⴰⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴱⴻⵔⵔⴰ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴻⴽ, ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴱⴻⵔⵔⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⵎⴻⴷⵀⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ, ⵔⴰⵎⵜⴰⵏⴻ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ, ⵢⴻⵔⵎⴻⵙ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⵏⵎⴰⵣⵓⵍ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⴰⵢ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴻⴽ ⴰⵟⴰⵍⵢⴰⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴱⴻⵔⵔⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⵎⴻⴷⵀⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ, ⵠⵉⵏⵛⴻⵏⵣⵧ ⴰⵎⴻⵏⴷⵧⵍⴰ, ⵢⵓⵙⴰ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ ⵓⵎⴰⵀⵉⵍ ⵖⴻⵔ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵖⵔⵓⵜ ⵉ ⵜⵖⴰⵎⵙⴰ, ⵎⴰⵙⵙ ⴰⵎⴻⵏⴷⵧⵍⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⴳⵎⴰⵜ ⵉ ⵢⴻⵙⴷⵓⴽⵍⴻⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵟⴰⵍⵢⴰⵏ ‘’ⵓⵔ ⵔⵣⴰⵏ ⴰⵔⴰ ⴽⴰⵏ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵏ ⵢⵉⴳⵏⴰ ⵏ ⵜⵓⵔⴰ, ⵎⴰⵛⴰ ⴰⵢⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⵉⵡⴻⴹ ⵙⵏⴰⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ-ⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵏⴻⵥⵔⴻⵏ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵙⴻⵏⵜ ⵖⴻⵔ ⵙⴷⴰⵜ.

’ⵏⴻⵙⵄⴰ ⵉⵙⴻⵏⴼⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴻⴷⵀⴻⵍ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ⵔⵏⵓ-ⴰⵙ ⵏⴻⵛⵔⴻⴽ ⵉⴳⵏⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ, ⴷⵖⴰ ⵍⵉⵃⴰⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵍⵉⴱⵢⴰ, ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵢⵉⵎⴰⵍ ⵏ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ ⵏ ⵙⵙⴰⵃⴻⵍ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ’’, ⵉ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⴰⵎⴻⵏⴷⵧⵍⴰ.

ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ ⵎⴰⵙⵙ ⴰⵎⴻⵏⴷⵧⵍⴰ ⵜⴻⴽⵛⴻⵎ ⴷⴻⴳ ⵓⴽⴰⵜⴰⵔ ⵏ ’’ⵓⵎⵛⵉⵡⴻⵔ ⴰⵙⴻⵔⵜⴰⵏ ⴰⵍⵓⴳⵏⴰⵏ ⵉ ⵙⵙⴻⵎⵔⴰⵙⴻⵏⵜ ⵙⵏⴰⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ, ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ ⵏ ⵜⴻⴳⵎⴰⵜ, ⵏ ⵜⵉⵍⵉⵏ ⵏ ⵙⵏⴰⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⴷ ⵜⵉⵊⵉⵔⴰⵜⵉⵏ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⵎⴻⴷⵀⴻⵍ ⵉ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵜⴻⵏⵢⴰⵏ ⴳⴰⵔ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵟⴰⵍⵢⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⵢⵓⵔ ⵏ ⵢⴻⵏⵏⴰⵢⴻⵔ 2003’’, ⵉ ⴷ-ⵙⵎⴻⴽⵜⴰⵏ.