Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Aquccu n rrebrab yeḥwaǧ amɛawen gar tmura tinaragin (Bedoui)
+
Acegger n Ldzayer deg uqader n tmeṭṭut ad d-yili s uqader n tecriɛt (taneɣlaft)
  
LQAHIRA– Yenna-d uneɣlaf n tɣawsiwin n daxel, Noureddine Bedoui, ass n ttlata deg Lqahira, dakken aquccu n rrebrab yeḥwaǧ « assemyuddes (tansiq) yezgan d tmura tinaragin d weḍman n tɣellist (amn) n tlisa ».
+
LezZAYER TAMANEɣT– Tenna-d tneɣlaft n temsetlelt (taḍamun), n twacult d tegnit n tmeṭṭut, Mounia Meslem, ass n ttlata deg Ldzayer Tamaneɣt, dakken « acegger (muraǧaɛa) n tkukra n Ldzayer deg wayen yerzan kra seg yimagraden n Wemtawa agraɣlan n yimenɣi mgal akk leṣnaf n meḥyaf  mgal tsednan (CEDAW) ad d-yili s uqader n tecriɛt », ladɣa deg wayen yerzan lkafala n wegrud d lwali ad yesnefken tameṭṭut deg zzwaǧ.
  
Deg yiwet n tinawt ay d-yenna deg yiwet n temlilit d wemtil-nnes amaṣri Magdy Abdelgheffar, yenna-d uneɣlaf adzayri dakken « aqucci n rrebrab yeḥwaǧ assemyuddes yezgan d tmura tinaragin (muǧawira) d weḍman n tɣellist n tlisa akken ur tent-id-ttadfent tegrawin tirebrabin neɣ tinejrimin ».
+
Acegger n tkukra (taḥaffuḍat) n Ldzayer deg wayen yerzan kra seg yimagraden n wemtawa-a iger-d fell-asen tiɣri uselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika deg yizen-nnes (risala) i lmend n wass anmaḍal n tmeṭṭut, yernu « ad d-yili s uqader uḥṛis n tecriɛt », ɣef wakken ay d-tenna Massa Meslem i Tnegga n Yisalan n Ldzayer.
  
« Imeẓla-nneɣ (maṣaliḥ) n tɣellist yessefk ad ɛassent mliḥ yernu ad ddment iḥezziben yessefken deg yimenɣi mgal tejrimt, am wakken ay yessefk ad nessemyuddes tiɣawsiwin gar tmura-nneɣ akken ad yili wugar n tmellilt (faɛiliyya) deg yimenɣi mgal tejrimt n yal ṣṣenf ».
+
Iger-d uselway Bouteflika tiɣri i tsuda (hay’at) yesɛan ttesriḥ yernu yenced-itent-id akken ad ɛawdent tamuɣli deg tkukra n Ldzayer deg wayen yerzan amtawa-a s wayen « ad yeddun d yeksaben deg wayen yerzan asmal (taqriya) d uḥuddu n yizerfan n tmeṭṭut », am wakken ay d-yenna dakken « tikukra-a yessefk ad d-yili uɛawed n tmuɣli deg-sent s uqader n tecriɛt ».
  
Yesmekti-d Mass Bedoui dakken « aquccu n rrebrab d netta ay d acqirrew amezwaru akk ay yessefken ad yettwaqabel, ladɣa imi kra n tuddsiwin tirebrabin ḍḍfent ikalen s lekmal-nsen yernu sseqdacent ikalen-a akken ad zerɛent arway d tmenɣiwt s yisem n Lislam ».
+
Dɣa, deg temsalt-a, tɛawed twekked-d dakken Ldzayer « werǧin » ad tekkes tikukra ay « ixulfen tacriɛt » am wayen yerzan ccerḍ n tillin n lwali ad yesnefken tameṭṭut d lkafala n wegrud.
  
Ldzayer tga « asurif d ameqran » deg yimenɣi mgal rrebrab d tiḍḍurfa tukriḍt, ladɣa s Werkawal  (mitaq) i talwit d wemsuɣal aɣelnaw ay d-yellan s ṛṛay n uselway n tegduda, Mass Abdelaziz Bouteflika, deg 2005, ɣef wakken ay d-yenna uneɣlaf.
+
Tenna-d daɣ dakken tukksa n tkukra ur trezzu taṣeddart F n umagrad (bund) wis 2 n wemtawa n CEDAW ay d-yennan dakken yessefk « ad ttweǧǧent leɛwayed » am wakken ay d-twekked dakken takukrut yerzan taṣeddart A n umagrad 16 i tukksa n lwali ad yesnefken tameṭṭut ur tettwakkas, acku tillin n lwali d ccerḍ n llsas deg lqanun n twacult.

Tasiwelt n wass 14:40, 30 Meɣres 2016

ⴰⵛⴻⴳⴳⴻⵔ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵜⵎⴻⵟⵟⵓⵜ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵜⴻⵛⵔⵉⵄⵜ (ⵜⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ)

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ– ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵜⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴻⵜⵍⴻⵍⵜ (ⵜⴰⴹⴰⵎⵓⵏ), ⵏ ⵜⵡⴰⵛⵓⵍⵜ ⴷ ⵜⴻⴳⵏⵉⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⵟⵟⵓⵜ, ⵎⵧⵓⵏⵉⴰ ⵎⴻⵙⵍⴻⵎ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵛⴻⴳⴳⴻⵔ (ⵎⵓⵔⴰⴵⴰⵄⴰ) ⵏ ⵜⴽⵓⴽⵔⴰ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴽⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⴰⴳⵔⴰⴷⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⵜⴰⵡⴰ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⴰⴽⴽ ⵍⴻⵚⵏⴰⴼ ⵏ ⵎⴻⵃⵢⴰⴼ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⵙⴻⴷⵏⴰⵏ (ⵛⴻⴷⴰⵡ) ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵜⴻⵛⵔⵉⵄⵜ », ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵍⴽⴰⴼⴰⵍⴰ ⵏ ⵡⴻⴳⵔⵓⴷ ⴷ ⵍⵡⴰⵍⵉ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵏⴻⴼⴽⴻⵏ ⵜⴰⵎⴻⵟⵟⵓⵜ ⴷⴻⴳ ⵣⵣⵡⴰⴵ.

ⴰⵛⴻⴳⴳⴻⵔ ⵏ ⵜⴽⵓⴽⵔⴰ (ⵜⴰⵃⴰⴼⴼⵓⴹⴰⵜ) ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴽⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⴰⴳⵔⴰⴷⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⵜⴰⵡⴰ-ⴰ ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙⴻⵏ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵣⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ (ⵔⵉⵙⴰⵍⴰ) ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⴰⵏⵎⴰⴹⴰⵍ ⵏ ⵜⵎⴻⵟⵟⵓⵜ, ⵢⴻⵔⵏⵓ « ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵓⵃⵕⵉⵙ ⵏ ⵜⴻⵛⵔⵉⵄⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙⴰ ⵎⴻⵙⵍⴻⵎ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵍⴰⵏ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ.

ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵜⵙⵓⴷⴰ (ⵀⴰⵢ’ⴰⵜ) ⵢⴻⵙⵄⴰⵏ ⵜⵜⴻⵙⵔⵉⵃ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵏⵛⴻⴷ-ⵉⵜⴻⵏⵜ-ⵉⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵄⴰⵡⴷⴻⵏⵜ ⵜⴰⵎⵓⵖⵍⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⴽⵓⴽⵔⴰ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴰⵎⵜⴰⵡⴰ-ⴰ ⵙ ⵡⴰⵢⴻⵏ « ⴰⴷ ⵢⴻⴷⴷⵓⵏ ⴷ ⵢⴻⴽⵙⴰⴱⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴰⵙⵎⴰⵍ (ⵜⴰⵇⵔⵉⵢⴰ) ⴷ ⵓⵃⵓⴷⴷⵓ ⵏ ⵢⵉⵣⴻⵔⴼⴰⵏ ⵏ ⵜⵎⴻⵟⵟⵓⵜ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵜⵉⴽⵓⴽⵔⴰ-ⴰ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵓⵄⴰⵡⴻⴷ ⵏ ⵜⵎⵓⵖⵍⵉ ⴷⴻⴳ-ⵙⴻⵏⵜ ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵜⴻⵛⵔⵉⵄⵜ ».

ⴷⵖⴰ, ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ, ⵜⵄⴰⵡⴻⴷ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ « ⵡⴻⵔⴵⵉⵏ » ⴰⴷ ⵜⴻⴽⴽⴻⵙ ⵜⵉⴽⵓⴽⵔⴰ ⴰⵢ « ⵉⵅⵓⵍⴼⴻⵏ ⵜⴰⵛⵔⵉⵄⵜ » ⴰⵎ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵛⵛⴻⵔⴹ ⵏ ⵜⵉⵍⵍⵉⵏ ⵏ ⵍⵡⴰⵍⵉ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵏⴻⴼⴽⴻⵏ ⵜⴰⵎⴻⵟⵟⵓⵜ ⴷ ⵍⴽⴰⴼⴰⵍⴰ ⵏ ⵡⴻⴳⵔⵓⴷ.

ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵓⴽⴽⵙⴰ ⵏ ⵜⴽⵓⴽⵔⴰ ⵓⵔ ⵜⵔⴻⵣⵣⵓ ⵜⴰⵚⴻⴷⴷⴰⵔⵜ ⴼ ⵏ ⵓⵎⴰⴳⵔⴰⴷ (ⴱⵓⵏⴷ) ⵡⵉⵙ 2 ⵏ ⵡⴻⵎⵜⴰⵡⴰ ⵏ ⵛⴻⴷⴰⵡ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ « ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴻⴵⴵⴻⵏⵜ ⵍⴻⵄⵡⴰⵢⴻⴷ » ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⴽⵓⴽⵔⵓⵜ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⴰⵚⴻⴷⴷⴰⵔⵜ ⴰ ⵏ ⵓⵎⴰⴳⵔⴰⴷ 16 ⵉ ⵜⵓⴽⴽⵙⴰ ⵏ ⵍⵡⴰⵍⵉ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵏⴻⴼⴽⴻⵏ ⵜⴰⵎⴻⵟⵟⵓⵜ ⵓⵔ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⴽⴽⴰⵙ, ⴰⵛⴽⵓ ⵜⵉⵍⵍⵉⵏ ⵏ ⵍⵡⴰⵍⵉ ⴷ ⵛⵛⴻⵔⴹ ⵏ ⵍⵍⵙⴰⵙ ⴷⴻⴳ ⵍⵇⴰⵏⵓⵏ ⵏ ⵜⵡⴰⵛⵓⵍⵜ.