Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Mass Belaiz yefka yiwen n yizen n uselway Bouteflika i ugellid asaɛudi
+
Iwekked-d uselway Bouteflika amenzay n Lezzayer akken ur tettadef deg tɣawsiwin n daxel n tmura
+
 
RIYAḌ - Aqeddac n sin Yidgen Imqedsen n Yislam, agellid Salmane Ben Abdelaziz Al Saoud yermes ass n letniyen deg Riyaḍ, Mass Tayeb Belaiz aneɣlaf n Uwanek, asemtar uzzig n uselway n Tegduda, i as-yewwin yiwen n yizen n Uselway Abdelaziz Bouteflika.
+
RIYAḌ – Iɛawed iwekked-d uselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika, ass n letniyen, addud n Lezzayer deg wayen yerzan kra n temsal tiweɛṛanin ay d-yellan deg umaḍal aɛṛab yernu llsas n waddud-a d tiddit-nnes tamezruyant aydeg ur teggar iman-nnes deg tɣawsiwin n daxel n tmura niḍen, am wakken ay d-iwekked dakken addud-a ur t-teddim Lezzayer akken ad tili « mgal » ticrikin-nnes taɛṛabin niḍen.
+
 
Timlilit, i d-yeḍran deg ‘’Leqṣer Assalam’’, tella-d, s tihawt n ugeldun amewrat, anmazul n uneɣlaf Amezwaru d uneɣlaf n Ugensu asaɛudi, ageldun Mohamed Ben Nayef Ben Abdelaziz, aneɣlaf n Uwanek, aɛeggal n useqqamu n yineɣlafen, Messaed Al-Aybane, n uneɣlaf n Yidles akked telɣut, Adel Tarifi akked uneɣlaf n Tɣawsiwin n berra, Adel al-Jubeir, seg tama tasaɛudit akked umqeddem azzayri deg Riyaḍ, Ahmed Abdessadouk.
+
Deg yiwet n tseɣrut (taṣriḥ) i tɣemsa ay d-yellan deffir wemyager gar ugellid asaɛudi Salman Ben Abdelaziz Al Saoud, yenna-d uneṣṣaḥ uzzig n uselway n tegduda, Tayeb Belaiz dakken yewwi-d tabṛat n uselway Bouteflika i ugellid asaɛudi akken ad d-yessefhem deg-s addud n Lezzayer.
 +
 
 +
« Kra zemren ad ḥesben dakken adduden n Lezzayer deg wayen yerzan kra n temsal tiweɛṛanin deg umaḍal aɛṛab, neɣ ula deg temnaḍt, d adduden yellan mgal kra seg yecriken-nnes aɛṛaben », maca, deg tidet, adduden n Lezzayer ttwagmen-d seg tgemmi-nnes tamezruyant seg wasmi ay tennuɣ amgaru (ḥarb) n weslelli, yernu seg yimir-nni ay tɛuhed ad tqader amenzay aydeg ur teggar iman-nnes deg tɣawsiwin n daxel n tmura niḍen, ɣef wakken ay d-yenna.
 +
 
 +
Nnig waya, yenna-d uselway n tegduda dakken addud n Lezzayer yettwagem-d seg « tmenḍawin-nnes (dasatir) ay igedlen afraq n yiɣallen imsellḥen idzayriyen beṛṛa i tlisa n tmurt », am wakken ay d-yerna dakken aya ur yebɣi ad d-yini dakken Lezzayer ur tettakf afus n lemɛawna ijehden i tmura niḍen deg yinurar niḍen.
 +
 
 +
Yesmekti-d uselway Bouteflika daɣ deg tebṛat ay d-yessaweḍ uneṣṣaḥ-nnes uzzig dakken Lezzayer « tesḥaṛṛem ɣef yiman-nnes ad tger iman-nnes deg tɣawsiwin n daxel n tmura d yiɣerfan am wakken ay tesmenyafay dima tifratin tisertanin timelwiyin (silmiyya), am wakken ay tugi takriḍt (ɛunf) ay d-yettarwen, ɣef leḥsab-nnes, ala takriḍt niḍen ».

Tasiwelt n wass 13:57, 5 Yebrir 2016

ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⴰⵎⴻⵏⵣⴰⵢ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⵜⴻⵜⵜⴰⴷⴻⴼ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴰⵅⴻⵍ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ

ⵔⵉⵢⴰⴹ – ⵉⵄⴰⵡⴻⴷ ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ, ⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍ ⵜⵉⵡⴻⵄⵕⴰⵏⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⴰⵄⵕⴰⴱ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵍⵍⵙⴰⵙ ⵏ ⵡⴰⴷⴷⵓⴷ-ⴰ ⴷ ⵜⵉⴷⴷⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⴰⵎⴻⵣⵔⵓⵢⴰⵏⵜ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵓⵔ ⵜⴻⴳⴳⴰⵔ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴰⵅⴻⵍ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷⴷⵓⴷ-ⴰ ⵓⵔ ⵜ-ⵜⴻⴷⴷⵉⵎ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵉⵍⵉ « ⵎⴳⴰⵍ » ⵜⵉⵛⵔⵉⴽⵉⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ.

ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵖⵔⵓⵜ (ⵜⴰⵚⵔⵉⵃ) ⵉ ⵜⵖⴻⵎⵙⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵡⴻⵎⵢⴰⴳⴻⵔ ⴳⴰⵔ ⵓⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⴰⵙⴰⵄⵓⴷⵉ ⵙⴰⵍⵎⴰⵏ ⴱⴻⵏ ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴰⵍ ⵙⴰⵧⵓⴷ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵚⵚⴰⵃ ⵓⵣⵣⵉⴳ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⵜⴰⵢⴻⴱ ⴱⴻⵍⴰⵉⵣ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵡⵡⵉ-ⴷ ⵜⴰⴱⵕⴰⵜ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⵉ ⵓⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⴰⵙⴰⵄⵓⴷⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵀⴻⵎ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

« ⴽⵔⴰ ⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵃⴻⵙⴱⴻⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷⴷⵓⴷⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍ ⵜⵉⵡⴻⵄⵕⴰⵏⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⴰⵄⵕⴰⴱ, ⵏⴻⵖ ⵓⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ, ⴷ ⴰⴷⴷⵓⴷⴻⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵎⴳⴰⵍ ⴽⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵢⴻⵛⵔⵉⴽⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵄⵕⴰⴱⴻⵏ », ⵎⴰⵛⴰ, ⴷⴻⴳ ⵜⵉⴷⴻⵜ, ⴰⴷⴷⵓⴷⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⵜⵡⴰⴳⵎⴻⵏ-ⴷ ⵙⴻⴳ ⵜⴳⴻⵎⵎⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⴰⵎⴻⵣⵔⵓⵢⴰⵏⵜ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⵙⵎⵉ ⴰⵢ ⵜⴻⵏⵏⵓⵖ ⴰⵎⴳⴰⵔⵓ (ⵃⴰⵔⴱ) ⵏ ⵡⴻⵙⵍⴻⵍⵍⵉ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⵉⵔ-ⵏⵏⵉ ⴰⵢ ⵜⵄⵓⵀⴻⴷ ⴰⴷ ⵜⵇⴰⴷⴻⵔ ⴰⵎⴻⵏⵣⴰⵢ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵓⵔ ⵜⴻⴳⴳⴰⵔ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴰⵅⴻⵍ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

ⵏⵏⵉⴳ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴳⴻⵎ-ⴷ ⵙⴻⴳ « ⵜⵎⴻⵏⴹⴰⵡⵉⵏ-ⵏⵏⴻⵙ (ⴷⴰⵙⴰⵜⵉⵔ) ⴰⵢ ⵉⴳⴻⴷⵍⴻⵏ ⴰⴼⵔⴰⵇ ⵏ ⵢⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵉⵎⵙⴻⵍⵍⵃⴻⵏ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴱⴻⵕⵕⴰ ⵉ ⵜⵍⵉⵙⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⵜ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢⴰ ⵓⵔ ⵢⴻⴱⵖⵉ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵏⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵓⵔ ⵜⴻⵜⵜⴰⴽⴼ ⴰⴼⵓⵙ ⵏ ⵍⴻⵎⵄⴰⵡⵏⴰ ⵉⵊⴻⵀⴷⴻⵏ ⵉ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵏⵓⵔⴰⵔ ⵏⵉⴹⴻⵏ.

ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⴷⴰⵖ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴱⵕⴰⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⵓⵏⴻⵚⵚⴰⵃ-ⵏⵏⴻⵙ ⵓⵣⵣⵉⴳ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ « ⵜⴻⵙⵃⴰⵕⵕⴻⵎ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴷ ⵜⴳⴻⵔ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴰⵅⴻⵍ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⴷ ⵢⵉⵖⴻⵔⴼⴰⵏ ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⴻⵙⵎⴻⵏⵢⴰⴼⴰⵢ ⴷⵉⵎⴰ ⵜⵉⴼⵔⴰⵜⵉⵏ ⵜⵉⵙⴻⵔⵜⴰⵏⵉⵏ ⵜⵉⵎⴻⵍⵡⵉⵢⵉⵏ (ⵙⵉⵍⵎⵉⵢⵢⴰ), ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⵓⴳⵉ ⵜⴰⴽⵔⵉⴹⵜ (ⵄⵓⵏⴼ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⴰⵔⵡⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴰⵍⴰ ⵜⴰⴽⵔⵉⴹⵜ ⵏⵉⴹⴻⵏ ».