Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Lbuṛj Buɛṛiṛij: ussan iɣelnawen n umezgun aɣerfan ɛejben i yemfeṛṛǧen
+
Tafaska tagraɣlant n tmacahut n « Abdelhamid Benhadouga » ad d-tuɣal deg Nwembeṛ ay d-yettedun
  
LBUṚJ BUƐṚIṚIJ – Aṭas n lɣaci umi ɛejben yihanayen (ɛuruḍ) d-yellan ass amezwaru n Wussan Iɣelnawen n Umezgun Aɣerfan deg Lbuṛj Buɛṛiṛij.
+
LBUṚJ BUƐṚIṚIJ – Tafaska tagraɣlant n tmacahut n « Abdelhamid Benhadouga » ad d-tuɣal deg Nwembeṛ ay d-yetteddun ɣer temdint n Lbuṛj Buɛṛiṛij deg teẓrigt-nnes (ṭabɛa) tis 15, deffir ma teḥbes 4 n yiseggasen, ɣef wakken ay d-yenna, ass n ttlata, unemhal adelsan, Miloud Benheniche.
  
Beddu n tedyant-a, ass n letniyen tameddit, yella-d s uqeddem n tmezgunt n « Al-Ḥalqa Al-Axira » n umezgun n Sidi Belɛebbas deg usuddis (murakkab) adelsan n Aicha Haddad. Rnan-d daɣ ass-nni tamezgunt n « El-Xuṭba » n tekrut (firqa) n Tadj d tmezunt n « Al-Mizbala Al-Faḍila » n tekrut n El Amal ay d-yettwaqeddment deg wexxam n yedles n Mohamed-Boudiaf.
+
Seg melmi kan ay yeqbel weɣlif n yedles assuddes (tanḍim) n ttiɛad-a aseklan, ɣef wakken ay d-yenna umasay-a (mas’ul) ay d-iwekkden dakken iduba (suluṭat) n Lbuṛj Buɛṛiṛij ɛewwlent ad xedment akken ad ḍemnent akk tignatin igerrzen i usserbeḥ n teẓrigt-a tis 15 n tfaska.
  
Tamṛaḥt n Lqelɛa, deg tlemmast n temdint n Lbuṛj qeddmen-d deg-s, ass n ttlata tameddit, aṭas n yihanayen imezgunanen i yigerdan ay ifeṛḥen s tmezgunt n « Ridjal El Aassa » n tekrut n El Beliri n Qsenṭina, d tmezgunt n « Ǧeḥḥa » n tekrut n Tmezdural n Bgayet.
+
Ad ttekkin deg tfaska-a aṭas n yimura d yinallasen n tmucuha seg wacḥal n tmura taɛṛabin, ɣer yidis n yesdawanen idzayriyen, ɣef wakken ay aɣ-d-xebbren.
  
4 n tmezgunin niḍen ay yettwassefran i wass n laṛebɛa deg usuddis adelsan n Aicha-Haddad, deg tzeqqa n El-Bachir-El-Ibrahimi d usalay (mutḥaf) n Lbuṛj n Lmeqrani.
+
Ad d-ilint daɣ tzikknin n tẓuri ɣef tmeddurt d uxeddim n umaru ameṛḥum Abdelhamid Benhadouga deg teẓrigt-a tis 15 n tfaska, ɣef wakken ay d-ixebber unemhal n yedles.
  
Timezgunin-a d « El Oud wa al-Kalima Mehadjia » n tenmiregt (taɛawuniyya) n Ness El Fen n Lbuṛj Buɛṛiṛij, « Hafl latizal » n tekrut n Sekala n Busmaɛil (Tipaza), « Saɛat aṣ-Ṣifr » d « Hadr » n tekrut n Moudja n temdint n Mestɣanem.
+
Abdelhamid Benhadouga (1925-1996) d yiwen seg yimura imeqranen akk n Ldzayer, d yiwen seg yiɣfawen n tsekla n tutlayt taɛṛabt deg Ldzayer, yura-d ammuden n tullisin, ammuden n yisefra d wacḥal n wungalen, gar-asen « Aḍu n Wenẓul » ay d-yettwassezgen d asaru.
 
+
Timezgunin-a ad d-ɛeddint gar tis 3:00 d tis 7:00 n tmeddit akken ad ḥedṛen aṭas n lɣaci, ɣef wakken ay d-nnan yemsuddsen (munaḍḍimin).
+

Tasiwelt n wass 13:59, 6 Yebrir 2016

ⵜⴰⴼⴰⵙⴽⴰ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵜⵎⴰⵛⴰⵀⵓⵜ ⵏ « ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⵎⵉⴷ ⴱⴻⵏⵀⴰⴷⵧⵓⴳⴰ » ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵓⵖⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵏⵡⴻⵎⴱⴻⵕ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⴻⴷⵓⵏ

ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ – ⵜⴰⴼⴰⵙⴽⴰ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵜⵎⴰⵛⴰⵀⵓⵜ ⵏ « ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⵎⵉⴷ ⴱⴻⵏⵀⴰⴷⵧⵓⴳⴰ » ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵓⵖⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵏⵡⴻⵎⴱⴻⵕ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⴻⴷⴷⵓⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵜ-ⵏⵏⴻⵙ (ⵟⴰⴱⵄⴰ) ⵜⵉⵙ 15, ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵜⴻⵃⴱⴻⵙ 4 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ, ⵓⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⴷⴻⵍⵙⴰⵏ, ⵎⵉⵍⵧⵓⴷ ⴱⴻⵏⵀⴻⵏⵉⵛⵀⴻ.

ⵙⴻⴳ ⵎⴻⵍⵎⵉ ⴽⴰⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵇⴱⴻⵍ ⵡⴻⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ ⴰⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ (ⵜⴰⵏⴹⵉⵎ) ⵏ ⵜⵜⵉⵄⴰⴷ-ⴰ ⴰⵙⴻⴽⵍⴰⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵎⴰⵙⴰⵢ-ⴰ (ⵎⴰⵙ’ⵓⵍ) ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵡⴻⴽⴽⴷⴻⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⴷⵓⴱⴰ (ⵙⵓⵍⵓⵟⴰⵜ) ⵏ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⵄⴻⵡⵡⵍⴻⵏⵜ ⴰⴷ ⵅⴻⴷⵎⴻⵏⵜ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴹⴻⵎⵏⴻⵏⵜ ⴰⴽⴽ ⵜⵉⴳⵏⴰⵜⵉⵏ ⵉⴳⴻⵔⵔⵣⴻⵏ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵔⴱⴻⵃ ⵏ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵜ-ⴰ ⵜⵉⵙ 15 ⵏ ⵜⴼⴰⵙⴽⴰ.

ⴰⴷ ⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴼⴰⵙⴽⴰ-ⴰ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⵔⴰ ⴷ ⵢⵉⵏⴰⵍⵍⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵜⵎⵓⵛⵓⵀⴰ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⵛⵃⴰⵍ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ, ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵢⴻⵙⴷⴰⵡⴰⵏⴻⵏ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵅⴻⴱⴱⵔⴻⵏ.

ⴰⴷ ⴷ-ⵉⵍⵉⵏⵜ ⴷⴰⵖ ⵜⵣⵉⴽⴽⵏⵉⵏ ⵏ ⵜⵥⵓⵔⵉ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⴷⴷⵓⵔⵜ ⴷ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴻⵕⵃⵓⵎ ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⵎⵉⴷ ⴱⴻⵏⵀⴰⴷⵧⵓⴳⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵜ-ⴰ ⵜⵉⵙ 15 ⵏ ⵜⴼⴰⵙⴽⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵅⴻⴱⴱⴻⵔ ⵓⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ.

ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⵎⵉⴷ ⴱⴻⵏⵀⴰⴷⵧⵓⴳⴰ (1925-1996) ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⵓⵔⴰ ⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ ⴰⴽⴽ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵖⴼⴰⵡⴻⵏ ⵏ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ, ⵢⵓⵔⴰ-ⴷ ⴰⵎⵎⵓⴷⴻⵏ ⵏ ⵜⵓⵍⵍⵉⵙⵉⵏ, ⴰⵎⵎⵓⴷⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴼⵔⴰ ⴷ ⵡⴰⵛⵃⴰⵍ ⵏ ⵡⵓⵏⴳⴰⵍⴻⵏ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ « ⴰⴹⵓ ⵏ ⵡⴻⵏⵥⵓⵍ » ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⵣⴳⴻⵏ ⴷ ⴰⵙⴰⵔⵓ.