Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman
Ajerriḍ 1: | Ajerriḍ 1: | ||
− | + | Asmekti n tuḍḍfa n Falesṭin: snat n tegrawin tifalesṭiniyin i lmend n tuqqla n yizruzaɣ | |
− | + | LDZAYER TAMANEɣT – Tirni taɣerfant d Tirni tamegdayt i uslelli n Falesṭin nnant-d, as n ssebt deg Ldzayer, dakken mazal-itent ḍḍfent deg uzref n tuqqla n yizruzaɣ ifalesṭiniyen ay d-yettwaẓẓɛen seg wakal-nsen deg 1948, am wakken ay ḍḍfen deg tdukli taɣelnawt, yerna nnan-d dakken « ulac tifrat i taluft tafalesṭinit war ma tefra taluft n yizruzaɣ ». | |
− | + | I usmekti n umulli wis 67 n Nnaqba (Tawaɣit) n tuḍḍfa n wakal n Falesṭin, yella-d yiwen n usarag aydeg yettekka ugensas n Terni tamegdayt n uslelli n Falesṭin, Mohamed El Hamami, d ugensas n Terni taɣerfant deg Ldzayer, Salah Mohamed, yerna yenna-d uneggaru-a dakken « amulli-a wis 67 d win aydeg ara tejhed tuḍḍfa n uɣref afalesṭini deg uzref-nnes n tuqqla deg ukatar n tneɣtust tis 194 Useqqamu n tɣellist (n Yiɣlanen Yeddukklen) », am wakken ara tejhed daɣ tuḍḍfa n Yifalesṭiniyen deg tdukli-nsen taɣelnawt, ɣef wakken ay d-yenna. | |
− | + | Salah Mohamed yenna-d daɣ dakken s tdukli-nsen taɣelnawt ay ssawḍen Yifalesṭiniyen ad sxeṣren iɣawasen isṛayiliyen ay yekkaten akken ad ten-sfeclen. | |
− | + | Seg yidis niḍen, yenna-d dakken d awezɣi ad d-afen tifrat tasertit war ma tettwassefɛel tneɣtust tis 194 n Yiɣlanen Yeddukklen ay d-yennan dakken izruzaɣ ifalesṭiniyen sɛan azref ad qqlen ɣer wakal-nsen yerna ad asen-yettwaɣrem wayen sṛuḥen. | |
− | + | Nnig waya, yenna-d dakken azref n tuqqla n yizruzaɣ yeqqen mliḥ ɣer yimenɣi afalesṭini. | |
− | + | Mohamed Salah yebder-d daɣ tidyanin tineggura ay la d-iḍerrun deg tmura taɛṛabin d wamek ay ḥuzant imenɣi afalesṭini, ladɣa tidyanin ay la d-yettilin deg Surya d Yaman, am wakken ay yetthem anabaḍ amarikani ay yefkan afus deg temsalt-a « akken ad yessiweḍ ɣer nnfeɛ-nnes yerna ad as-yeḍmen taɣellist (laman) i Isṛayil ». | |
− | « | + | Assedrem n Surya, n Yaman neɣ n tmura taɛṛabin niḍen, akken bɣunt ilint, « d ayen ara d-yeglun s lexṣara i yimenɣi afalesṭini », ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-iger tiɣri akken ur d-yettili ara lettkal ɣef unabaḍ amarikani « ay yeddan deg yidis n Isṛayil deg 22-a n yiseggasen n lemcawṛat ». |
+ | |||
+ | Imḍebber n Terni taɣerfant iger-d tiɣri, deg temsalt-a, i ucaṛeɛ n Isṛayil, am wakken ay d-yenna dakken tiririt yelhan akk i unabaḍ ameḍḍarfu isṛayili netta d asdukkel n Yifalesṭiniyen d ussebded n unabaḍ n umsefham aɣelnaw. | ||
+ | |||
+ | Seg tama niḍen, iger-d daɣ tiɣri i ussudder n tseqquma ay yekkaten ɣef tuqqla n yizruzaɣ, anda ma llant deg umaḍal, ladɣa deg Tuṛuft, akken ad d-sseknen Yifalesṭiniyen tuḍḍfa-nsen deg uzref-a. | ||
+ | |||
+ | Dɣa yerra tajmilt, deg temsalt-a, i waddud n Tdukli Tuṛufit ay iɣunzan ifarisen isṛayiliyen, am akken ay d-yenna dakken yessefk ad yettwassefɛel uɣanzu adamsan d win n tesdawiyin. | ||
+ | |||
+ | Seg tama niḍen, agensas n Terni tamegdayt i uslelli n Falesṭin, Mohamed Hamami, yenna-d dakken Isṛayil « texṣer » deg uxeddim-nnes akken ad tessefcel imenɣi afalesṭini ay yeqqlen « imir-a d ul n uxeddim n tmura taɛṛabin ». | ||
+ | |||
+ | Seg yidis niḍen, iwekked-d dakken « war azref n tuqqkla, s kra n uxeddim ara d-yilin i ferru n taluft n Falesṭin ur yessawaḍ ɣer wacemma ». | ||
+ | |||
+ | Agensas n Terni tamegdayt i uslelli n Falesṭin iḥettet-d dakken yessefk ad d-tili tdukli gar tegrawin tisertiyin, imussa iɣelnawen ifalesṭiniyen d yimeɣnasen. | ||
+ | |||
+ | Dɣa i lmend n waya, iger-d tiɣri i ussebded n unabaḍ n ussukkes aɣelnaw aydeg ara ttekkin akk yidisan n uɣref afalesṭini akken ad bedden deg wudem n unabaḍ isṛayili. | ||
+ | |||
+ | Iger-d daɣ tiɣri ugensas-a i uḍfar n tikli tamaynut deg yimenɣi, d tin aydeg ara d-rren tudert i uzbu aɣerfan ɣef leḥsab n wayen ay d-yenna Useqqamu alemmas afalesṭini deg temlilit-nnes n Meɣres yezrin. |
Tasiwelt n wass 11:53, 18 Mayu 2015
ⴰⵙⵎⴻⴽⵜⵉ ⵏ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ: ⵙⵏⴰⵜ ⵏ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵉⵏ ⵜⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⵉⵏ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵜⵓⵇⵇⵍⴰ ⵏ ⵢⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ
ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵜⵉⵔⵏⵉ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⴷ ⵜⵉⵔⵏⵉ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵉ ⵓⵙⵍⴻⵍⵍⵉ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ ⵏⵏⴰⵏⵜ-ⴷ, ⴰⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵎⴰⵣⴰⵍ-ⵉⵜⴻⵏⵜ ⴹⴹⴼⴻⵏⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵜⵓⵇⵇⵍⴰ ⵏ ⵢⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ ⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵥⵥⵄⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⴽⴰⵍ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ 1948, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴹⴹⴼⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵏⵏⴰⵏ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵓⵍⴰⵛ ⵜⵉⴼⵔⴰⵜ ⵉ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ ⵜⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵜ ⵡⴰⵔ ⵎⴰ ⵜⴻⴼⵔⴰ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ ⵏ ⵢⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ ».
ⵉ ⵓⵙⵎⴻⴽⵜⵉ ⵏ ⵓⵎⵓⵍⵍⵉ ⵡⵉⵙ 67 ⵏ ⵏⵏⴰⵇⴱⴰ (ⵜⴰⵡⴰⵖⵉⵜ) ⵏ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵏ ⵡⴰⴽⴰⵍ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ, ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⵓⴳⴻⵏⵙⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵔⵏⵉ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵏ ⵓⵙⵍⴻⵍⵍⵉ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴻⵍ ⵀⴰⵎⴰⵎⵉ, ⴷ ⵓⴳⴻⵏⵙⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵔⵏⵉ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ, ⵙⴰⵍⴰⵀ ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓ-ⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵎⵓⵍⵍⵉ-ⴰ ⵡⵉⵙ 67 ⴷ ⵡⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⵔⴰ ⵜⴻⵊⵀⴻⴷ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵏ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⵔⴻⴼ-ⵏⵏⴻⵙ ⵏ ⵜⵓⵇⵇⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⴽⴰⵜⴰⵔ ⵏ ⵜⵏⴻⵖⵜⵓⵙⵜ ⵜⵉⵙ 194 ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ (ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ) », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵜⴻⵊⵀⴻⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵏ ⵢⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ-ⵏⵙⴻⵏ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.
ⵙⴰⵍⴰⵀ ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵙ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ-ⵏⵙⴻⵏ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⴰⵢ ⵙⵙⴰⵡⴹⴻⵏ ⵢⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵅⴻⵚⵔⴻⵏ ⵉⵖⴰⵡⴰⵙⴻⵏ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⴽⴽⴰⵜⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⴻⵏ-ⵙⴼⴻⵛⵍⴻⵏ.
ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴷ ⴰⵡⴻⵣⵖⵉ ⴰⴷ ⴷ-ⴰⴼⴻⵏ ⵜⵉⴼⵔⴰⵜ ⵜⴰⵙⴻⵔⵜⵉⵜ ⵡⴰⵔ ⵎⴰ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵜⵏⴻⵖⵜⵓⵙⵜ ⵜⵉⵙ 194 ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ ⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⵙⵄⴰⵏ ⴰⵣⵔⴻⴼ ⴰⴷ ⵇⵇⵍⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴰⴽⴰⵍ-ⵏⵙⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⴰⵙⴻⵏ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵖⵔⴻⵎ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵙⵕⵓⵃⴻⵏ.
ⵏⵏⵉⴳ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵜⵓⵇⵇⵍⴰ ⵏ ⵢⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ ⵢⴻⵇⵇⴻⵏ ⵎⵍⵉⵃ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ.
ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⵙⴰⵍⴰⵀ ⵢⴻⴱⴷⴻⵔ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵉⴷⵢⴰⵏⵉⵏ ⵜⵉⵏⴻⴳⴳⵓⵔⴰ ⴰⵢ ⵍⴰ ⴷ-ⵉⴹⴻⵔⵔⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ⴷ ⵡⴰⵎⴻⴽ ⴰⵢ ⵃⵓⵣⴰⵏⵜ ⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵜⵉⴷⵢⴰⵏⵉⵏ ⴰⵢ ⵍⴰ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⴷ ⵢⴰⵎⴰⵏ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵀⴻⵎ ⴰⵏⴰⴱⴰⴹ ⴰⵎⴰⵔⵉⴽⴰⵏⵉ ⴰⵢ ⵢⴻⴼⴽⴰⵏ ⴰⴼⵓⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ « ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⵉⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ ⵏⵏⴼⴻⵄ-ⵏⵏⴻⵙ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⴰⵙ-ⵢⴻⴹⵎⴻⵏ ⵜⴰⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ (ⵍⴰⵎⴰⵏ) ⵉ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍ ».
ⴰⵙⵙⴻⴷⵔⴻⵎ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ, ⵏ ⵢⴰⵎⴰⵏ ⵏⴻⵖ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴱⵖⵓⵏⵜ ⵉⵍⵉⵏⵜ, « ⴷ ⴰⵢⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴷ-ⵢⴻⴳⵍⵓⵏ ⵙ ⵍⴻⵅⵚⴰⵔⴰ ⵉ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴻⵔ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉ ⴰⵔⴰ ⵍⴻⵜⵜⴽⴰⵍ ⵖⴻⴼ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⴰⵎⴰⵔⵉⴽⴰⵏⵉ « ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍ ⴷⴻⴳ 22-ⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⵎⵛⴰⵡⵕⴰⵜ ».
ⵉⵎⴹⴻⴱⴱⴻⵔ ⵏ ⵜⴻⵔⵏⵉ ⵜⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏⵜ ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ, ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ, ⵉ ⵓⵛⴰⵕⴻⵄ ⵏ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵔⵉⵔⵉⵜ ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⴰⴽⴽ ⵉ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⴰⵎⴻⴹⴹⴰⵔⴼⵓ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍⵉ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴷ ⴰⵙⴷⵓⴽⴽⴻⵍ ⵏ ⵢⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵓⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⵏ ⵓⵎⵙⴻⴼⵀⴰⵎ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ.
ⵙⴻⴳ ⵜⴰⵎⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵔ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⵓⵎⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⴽⴽⴰⵜⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵓⵇⵇⵍⴰ ⵏ ⵢⵉⵣⵔⵓⵣⴰⵖ, ⴰⵏⴷⴰ ⵎⴰ ⵍⵍⴰⵏⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵓⵕⵓⴼⵜ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⵙⴻⴽⵏⴻⵏ ⵢⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⵔⴻⴼ-ⴰ.
ⴷⵖⴰ ⵢⴻⵔⵔⴰ ⵜⴰⵊⵎⵉⵍⵜ, ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ, ⵉ ⵡⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⵓⵕⵓⴼⵉⵜ ⴰⵢ ⵉⵖⵓⵏⵣⴰⵏ ⵉⴼⴰⵔⵉⵙⴻⵏ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍⵉⵢⴻⵏ, ⴰⵎ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵓⵖⴰⵏⵣⵓ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ⴷ ⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵢⵉⵏ.
ⵙⴻⴳ ⵜⴰⵎⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⴰⴳⴻⵏⵙⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵔⵏⵉ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵉ ⵓⵙⵍⴻⵍⵍⵉ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⵀⴰⵎⴰⵎⵉ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍ « ⵜⴻⵅⵚⴻⵔ » ⴷⴻⴳ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⴻⵙⵙⴻⴼⵛⴻⵍ ⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ ⴰⵢ ⵢⴻⵇⵇⵍⴻⵏ « ⵉⵎⵉⵔ-ⴰ ⴷ ⵓⵍ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ».
ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵡⴰⵔ ⴰⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵜⵓⵇⵇⴽⵍⴰ, ⵙ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⴰⵔⴰ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉⵏ ⵉ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵏ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴰⴹ ⵖⴻⵔ ⵡⴰⵛⴻⵎⵎⴰ ».
ⴰⴳⴻⵏⵙⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵔⵏⵉ ⵜⴰⵎⴻⴳⴷⴰⵢⵜ ⵉ ⵓⵙⵍⴻⵍⵍⵉ ⵏ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ ⵉⵃⴻⵜⵜⴻⵜ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵉⵍⵉ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⴳⴰⵔ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵉⵏ ⵜⵉⵙⴻⵔⵜⵉⵢⵉⵏ, ⵉⵎⵓⵙⵙⴰ ⵉⵖⴻⵍⵏⴰⵡⴻⵏ ⵉⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴻⵖⵏⴰⵙⴻⵏ.
ⴷⵖⴰ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵢⴰ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⵏ ⵓⵙⵙⵓⴽⴽⴻⵙ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⵔⴰ ⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵏ ⴰⴽⴽ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⵏ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴱⴻⴷⴷⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⵉⵙⵕⴰⵢⵉⵍⵉ.
ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵓⴳⴻⵏⵙⴰⵙ-ⴰ ⵉ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⵏ ⵜⵉⴽⵍⵉ ⵜⴰⵎⴰⵢⵏⵓⵜ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ, ⴷ ⵜⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⵔⴰ ⴷ-ⵔⵔⴻⵏ ⵜⵓⴷⴻⵔⵜ ⵉ ⵓⵣⴱⵓ ⴰⵖⴻⵔⴼⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⴰⵍⴻⵎⵎⴰⵙ ⴰⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵏ ⵎⴻⵖⵔⴻⵙ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ.