Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Lezzayer twet-d « s lǧehd » deg txazabit ay d-yellan deg tmesgida tasaɛudit
+
Amefti ameqran n Surya iger-d tiɣri i uḥraz n Lezzayer seg tiṭṭurfa
  
LEZZAYER TAMANEƔT Lezzayer tessaẓer « s lǧehd » taxazabit tarabrabt ay d-yellan ass n lexmis deg tmesgida n yiserdasen n yiɣallen uzzigen deg tnebḍit n Assir deg Tgelda Tasaɛudit, d tin deg d-llant aṭas n teɣtas.
+
LEZZAYER Amefti ameqran n Surya, ccix Ahmad Badreddine Hassoune, iger-d tiɣri, ass n lexmis, deg Lezzayer Tamaneɣt, i limamat idzayriyen akken ad sbeɛden ɣef Lezzayer « axemmem ameḍḍarfu ».
  
+
Deg yiwet n tsenɣrut ay d-iga deffir yiwen n umyager gar-as d uneɣlaf n tɣawsiwin n ddin d lḥubus, Mohamed Aissa deg tnezduɣt n El-Mithak, ccix Badreddine Hassoune iger-d tiɣri i limamat akken « ad ḥerzen Lezzayer seg uxemmem ameṭṭarfu » ay d-yettekken seg « lqella n tmussni », ɣef wakken ay d-yenna.
  
« Nessaẓer s lǧehd taxazabit-a tarebrabt ay d-yellan ass-a mgal tmesgida n yiɣallen uzzigen deg Abha, deg tnebḍit n Assir, deg Tgelda Tasaɛudit taweltmat, d taxazabit deg d-llant aṭas n teɣtas seg yiɣallen n tɣellist (laman) d yimdanen ay ixeddmen din », ɣef wakken ay d-yenna ass n lexmis uneṭṭaq n uɣlif n tɣawsiwin n uzɣar, Abdelaziz Benali Cherif deg yiwet n tseɣrut ay d-iga i Tnegga n Yisalan n Lezzayer.
+
« Imeḍḍurfa ay ixeddmen s yisem n Lislam, deg tidet, d imdanen yexḍan ddin-a n talwit », ɣef wakken ay d-yenna.
  
+
Deg wayen yerzan tagnit deg Surya, yenna-d ccix d akken tamurt-nnes attan « la tettxelliṣ ass-a ayen akk ay tga akken ad tḥudd aɣlan aɛṛab d yineslem ».
  
« Nettɛezzi tiwaculin ay ixelɛen seg yigi-a n tejrimt am wakken ay d-nessenfalay tamsetlelt-nneɣ ɣer yidis n unabaḍ d uɣref asaɛudi ay ibedden mgal rrebrab ucmit ur yessinen la azalen n talsa, wala azalen n ddin, yerna mazal-it yetɛedday ɣef tmesgidiwin akken ad ineɣ, war akukru, imdanen ilemriyen », ɣef wakken ay d-yenna Mass Benali Cherif.  
+
« Surya d Lezzayer la kkatent ɣef uɣlan s lekmal-nnes, ladɣa Falesṭin anda lbaṭel ur iqil yiwen yerna iḥuza ula d ilufanen, yerna anda atɛeddi ɣef tmesgida n Laqṣa yeqqel yezga yettili-d », ɣef wakken ay d-yenna umefti ameqran n Surya.
  
+
Surya tebded deg udem n yiɛdawen-nnes semmus (5) n yiseggasen aya, yerna yella-d waya s uɣref-nnes, igen-nnes, adabu-nnes, limamat-nnes d yimassanen-nnes n ddin, ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-yerna d akken « Ṛebbi ad yeḥrez » tamurt-nnes.
  
« Lezzayer tenḍerr seg rrebrab yerna teẓra d akken ur yesɛi ara tilisa, dɣa ɣef waya ay d-tger tiɣri i ussewjed n wakk ttawilat n lqanun yellan d umɛawen gar tmura taɛṛabin, tinselmin d tmura niḍen n umaḍal i uḥbas n tɣawsa-a yellan d tabeṛṛanit ɣef ddin d wazalen-nneɣ », ɣef wakken ay d-yenna uneṭṭaq n uɣlif n tɣawsiwin n uzɣar.
+
Ccix Badreddine Hassoune yeckeṛ-d « addud n Lezzayer ay yugin agzam n wassaɣen idiplumatiyen gar tmura taɛṛabin akken tebɣu tili ssebba ».
 +
 
 +
Aɣref adzayri, ay yenḍerren ula d netta seg tiḍḍurfa azal n 15 n yiseggasen aya, yettḥulfu i lqerḥ n Yisuriyen, ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-yenna d akken « wid ay isemman i yiman-nsen d igrawalen usan-d seg wazal n 100 n tmura ɣer Surya akken ad nɣen yerna ad zerɛen arway ».
 +
 
 +
Ma d aneɣlaf n tɣawsiwin n ddin d lḥubus, Mohamed Aissa, yenna-d d akken tirzi n umefti ameqran n Surya ɣef Lezzayer « ad teǧǧ sin-a n yidisan ad d-ssukken tiṭ yerna ad mbaddalen ttejṛibat akken ad d-afen tifrat i taluft-a n tiḍḍurfa n ddin tamaynut ay iḥuzan akk amaḍal ».
 +
 
 +
Mass Aissa yesmekti-d d akken azal n 100 n limamat ay yettwenɣen deg Lezzayer deg yiseggasen n 1990, yerna yenna-d d akken d aya daɣ ay la iḍerrun deg Surya, dɣa ɣef waya ay yessefk ad d-yili umbaddel n ttejṛibat deg dduṛ ay zemren ad t-uraren limamat deg ussebɛed n wakk leṣnaf n tiṭṭurfa d uḥraz n tmesgidiwin seg tizzelgi.
 +
 
 +
Amefti ameqran n Surya iga-d tirzi n dduṛt ɣef Lezzayer.

Tasiwelt n wass 13:20, 7 Ɣuct 2015

ⴰⵎⴻⴼⵜⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵃⵔⴰⵣ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵙⴻⴳ ⵜⵉⵟⵟⵓⵔⴼⴰ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ – ⴰⵎⴻⴼⵜⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ, ⵛⵛⵉⵅ ⴰⵀⵎⴰⴷ ⴱⴰⴷⵔⴻⴷⴷⵉⵏⴻ ⵀⴰⵙⵙⵧⵓⵏⴻ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ, ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ, ⵉ ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⴱⴻⵄⴷⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ « ⴰⵅⴻⵎⵎⴻⵎ ⴰⵎⴻⴹⴹⴰⵔⴼⵓ ».

ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵏⵖⵔⵓⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴰ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⵢⴰⴳⴻⵔ ⴳⴰⵔ-ⴰⵙ ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⴷ ⵍⵃⵓⴱⵓⵙ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴰⵉⵙⵙⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ ⵏ ⴻⵍ-ⵎⵉⵜⵀⴰⴽ, ⵛⵛⵉⵅ ⴱⴰⴷⵔⴻⴷⴷⵉⵏⴻ ⵀⴰⵙⵙⵧⵓⵏⴻ ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⴷ ⵃⴻⵔⵣⴻⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵙⴻⴳ ⵓⵅⴻⵎⵎⴻⵎ ⴰⵎⴻⵟⵟⴰⵔⴼⵓ » ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴻⵏ ⵙⴻⴳ « ⵍⵇⴻⵍⵍⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵙⵙⵏⵉ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

« ⵉⵎⴻⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⴰⵢ ⵉⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⵙ ⵢⵉⵙⴻⵎ ⵏ ⵍⵉⵙⵍⴰⵎ, ⴷⴻⴳ ⵜⵉⴷⴻⵜ, ⴷ ⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵅⴹⴰⵏ ⴷⴷⵉⵏ-ⴰ ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵙⵓⵔⵢⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵛⵛⵉⵅ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵜⵜⴰⵏ « ⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⵅⴻⵍⵍⵉⵚ ⴰⵙⵙ-ⴰ ⴰⵢⴻⵏ ⴰⴽⴽ ⴰⵢ ⵜⴳⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵃⵓⴷⴷ ⴰⵖⵍⴰⵏ ⴰⵄⵕⴰⴱ ⴷ ⵢⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ ».

« ⵙⵓⵔⵢⴰ ⴷ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵍⴰ ⴽⴽⴰⵜⴻⵏⵜ ⵖⴻⴼ ⵓⵖⵍⴰⵏ ⵙ ⵍⴻⴽⵎⴰⵍ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴼⴰⵍⴻⵙⵟⵉⵏ ⴰⵏⴷⴰ ⵍⴱⴰⵟⴻⵍ ⵓⵔ ⵉⵇⵉⵍ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⵃⵓⵣⴰ ⵓⵍⴰ ⴷ ⵉⵍⵓⴼⴰⵏⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵏ ⵍⴰⵇⵚⴰ ⵢⴻⵇⵇⴻⵍ ⵢⴻⵣⴳⴰ ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉ-ⴷ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵎⴻⴼⵜⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ.

ⵙⵓⵔⵢⴰ ⵜⴻⴱⴷⴻⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵢⵉⵄⴷⴰⵡⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⵙⴻⵎⵎⵓⵙ (5) ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵡⴰⵢⴰ ⵙ ⵓⵖⵔⴻⴼ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵉⴳⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴰⴷⴰⴱⵓ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷ ⵢⵉⵎⴰⵙⵙⴰⵏⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵕⴻⴱⴱⵉ ⴰⴷ ⵢⴻⵃⵔⴻⵣ » ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ-ⵏⵏⴻⵙ.

ⵛⵛⵉⵅ ⴱⴰⴷⵔⴻⴷⴷⵉⵏⴻ ⵀⴰⵙⵙⵧⵓⵏⴻ ⵢⴻⵛⴽⴻⵕ-ⴷ « ⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⵢ ⵢⵓⴳⵉⵏ ⴰⴳⵣⴰⵎ ⵏ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⵉⴷⵉⵒⵍⵓⵎⴰⵜⵉⵢⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴻⴱⵖⵓ ⵜⵉⵍⵉ ⵙⵙⴻⴱⴱⴰ ».

ⴰⵖⵔⴻⴼ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ, ⴰⵢ ⵢⴻⵏⴹⴻⵔⵔⴻⵏ ⵓⵍⴰ ⴷ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⵙⴻⴳ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⴰⵣⴰⵍ ⵏ 15 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵜⵜⵃⵓⵍⴼⵓ ⵉ ⵍⵇⴻⵔⵃ ⵏ ⵢⵉⵙⵓⵔⵉⵢⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵡⵉⴷ ⴰⵢ ⵉⵙⴻⵎⵎⴰⵏ ⵉ ⵢⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷ ⵉⴳⵔⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⵓⵙⴰⵏ-ⴷ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⵣⴰⵍ ⵏ 100 ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵖⴻⵔ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵏⵖⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵣⴻⵔⵄⴻⵏ ⴰⵔⵡⴰⵢ ».

ⵎⴰ ⴷ ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⴷ ⵍⵃⵓⴱⵓⵙ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴰⵉⵙⵙⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ ⵓⵎⴻⴼⵜⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ « ⴰⴷ ⵜⴻⴵⴵ ⵙⵉⵏ-ⴰ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⵙⵓⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵟ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵎⴱⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰⵜ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⴰⴼⴻⵏ ⵜⵉⴼⵔⴰⵜ ⵉ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ-ⴰ ⵏ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⵜⴰⵎⴰⵢⵏⵓⵜ ⴰⵢ ⵉⵃⵓⵣⴰⵏ ⴰⴽⴽ ⴰⵎⴰⴹⴰⵍ ».

ⵎⴰⵙⵙ ⴰⵉⵙⵙⴰ ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵣⴰⵍ ⵏ 100 ⵏ ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⵏⵖⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⵏ 1990, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴷ ⴰⵢⴰ ⴷⴰⵖ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵉⴹⴻⵔⵔⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⵓⵔⵢⴰ, ⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵢⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵓⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⵏ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⴷⴷⵓⵕ ⴰⵢ ⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵜ-ⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⵙⴻⴱⵄⴻⴷ ⵏ ⵡⴰⴽⴽ ⵍⴻⵚⵏⴰⴼ ⵏ ⵜⵉⵟⵟⵓⵔⴼⴰ ⴷ ⵓⵃⵔⴰⵣ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⵉⵡⵉⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⵉⵣⵣⴻⵍⴳⵉ.

ⴰⵎⴻⴼⵜⵉ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵏ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⵉⴳⴰ-ⴷ ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ ⴷⴷⵓⵕⵜ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.