Amseqdac:Imedyazen : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Polisario tger-d tiɣri i Yiɣlanen Yeddukklen akken ad sfeɛlen ayen d-nnan
+
Xemsa n yixeddamen n Yiɣlanen Yeddukklen ay yemmuten deg usensu n Mali
 
   
 
   
BUMERDAS Imḍebber n Terni n Polisario, Salem Lebsir, iger-d tiɣri ass n ssebt i Tuddsa n Yiɣlanen Yeddukklen akken ad tessefɛel war leɛḍil taneɣtust tis 1514 yerzan tukci n uzarug i tmura d yiɣerfan yellan ddaw tehrest, yerna tamezwarut deg-sen d Aneẓruf Utrim yellan d tahrest taneggarut deg Tefriqt.
+
BAMAKO Semmus (5) n yixeddamen ay ixeddmen ɣer tkebbaniyin ay wekklen Yiɣlanen Yeddukklen deg Mali (Minusma) ay yemmuten deg tummɣa-nni ay d-yellan ɣef usensu n Sevare, deg tlemmast n Mali, ɣef wakken ay d-tebder ass n ssebt Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen deg Mali. Ixeddamen-a d yiwen n Umali, yiwen n Unipali, sin n Wukṛaniyen d yiwen seg Tefriqt n Unẓul yerna mmuten mi teẓdem yiwet n tegrawt timselleḥt ɣef usensu-nni.
 
   
 
   
« Talwit deg temnaḍt-a ur d-ttuɣal ara arma tella-d tifrat tuɣdimt yerna d tamegdayt i taluft yellan gar Uneẓruf Utrim d Meṛṛuk », ɣef wakken ay d-yenna Mass Lebsir (amaslaḍ n tmarit taɣelnawt n Terni n Polisario) deg tgara n teẓrigt tis 6 n tesdawit n unebdu n yikataren n Terni n Polisario d Tegduda taɛṛabt tamegdayt taṣeḥrawit.
+
« Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen deg Mali tɛawed twekked-d assiẓer-nnes iǧehden mgal tummɣa tarebrabt tuḥqirt ay d-yellan deg Sevare yerna tesḥassef ɣef yimdanen-nni ay yemmuten deg yigi-a n tejrimt » ay iḥuzan asensu n Byblos, ɣef wakken ay d-tenna deg yiwen n ulɣu, am wakken ay d-tenna dakken mmuten-as « kra n yixeddamen ay ixeddmen deg tkebbaniyin ay twekkel ».
 
   
 
   
Amasay-a yerna-d dakken « aberriḥ n teẓrigt-a tis 6 n tesdawit n unebdu n yikataren n Terni n Polisario d win ay d-yesseknen amihi n tsertiyin n uwanak ahersan ameṛṛuki, d tiddit yebnan ɣef utɛeddi yerna ayen ay tt-yettɛawanen deg waya d afares d ussiǧew n tehyufin ».
+
« Semmus (5) ay yemmuten yerna tebda-d tsestant akken ad d-iban swaswa wamek ay mmuten deg tedyant-a. Ixeddamen-a d yiwen n Umali », d anehhaṛ, « yiwen n Unipali, yiwen seg Tefriqt n Unẓul d sin n Wukṛaniyen. Ttwaddmen yiḥezziben i ussiweḍ n tfekkiwin-nsen ɣer Bamako », ɣef wakken ay d-tenna Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen.
 
   
 
   
« Tisertiyin-a ttekkayent deg ussebded, assidrem d ussebɣes n tmafyiwin n tejrimt yettwassuddsen d tegrawin tirebrabin », ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-yerna dakken « aya icewwel akk arkad n temnaḍt n Ssaḥel d ugafa-utrim n Tefriqt ».
+
Irebraben-a werɛad ur ttwaɛeqlen ara seg yidis unṣib am wakken werɛad ur yettwassen ara umḍan-nsen. Mmɣen ɣef usensu n Byblos n Sevare ɣef 7s00 n tṣebḥit (akud adigan d Greenwich) anda ay nnummen ttnusun yixeddamen ibeṛṛaniyen.
 
   
 
   
Deffir ma yeckeṛ-d lmeǧhud n tnekra ay d-yellan i lmend n uzarug deg temnaḍin yettwaḍḍfen, deg unẓul n Meṛṛuk d tesdawiyin, Mass Lebsir yenna-d dakken « d lɛib imi amɣiwan agraɣlan yeggugem yerna ur la yetteg acemma akken ad yeḥbes arkaḍ n yizerfan n umdan, tukerḍa n lxir n wakal aṣeḥrawi d utɛeddi n uwanak ahersan ameṛṛuki ɣef yiɣarimen iṣeḥrawiyen ur yesɛin acemma ».
+
Maca iɣallen imaliyen (gar-asen yiwet n tayunt n yiɣallen uzzigen n temsetla) wten-ten deg yiḍ n lǧemɛa d ssebt.
 +
 
 +
Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen tebder-d daɣ dakken 4 n yibeṛṛaniyen ay iselken: sin seg Tefriqt n Unẓul, yiwen n Urusu d yiwen n Wukṛani.
 
   
 
   
Deg tgara n temliliyin-a n tesdawit n unebdu, yenna-d Mass Lebsir dakken yessefk ad tfak tergult-a ay d-iḥettem uwanak ahersan ameṛṛuki i uxnaq n temnaḍt-a, am wakken ay d-iger tiɣri i « tukksa n uɣrab ay yebna usehras, aserreḥ i yimeḥbas n umazir n Gdeim Izik, ay yettwaḍḍfen deg lbaṭel yerna ɛeddan deg ccṛeɛ aserdasi n uwanak ahersan ameṛṛuki, d userreḥ i wakk iṣeḥrawiyen d yimeḥbas isertiyen yellan deg leḥbas imeṛṛukiyen ».
+
Kuẓ-a (4) n yixeddamen ay iselken « ttwaddmen seg usensu n Byblos mi fuken lecɣal-nni » n yiɣallen n tɣellist (laman) yerna wwin-ten ɣer tnariyin n Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen deg temdint n Sevare, « anda ay ten-mazal, seg leɛḍil ad ten-awin ɣer Bamako ».
 
   
 
   
Deg yizen-nnes, Mass Lebsir yerra tajmilt i usfel ameqran d uzbu n yimeḥbas iṣeḥrawiyen « ay yettnaɣen i lmend n tlelli-nsen, nnif d uḥuddu n yizerfan uzrifen n uɣref aṣeḥrawi », am wakken ay d-iger tiɣri i umɣiwan agraɣlan d wakk tuddsiwin d tsuda tigraɣlanin akken ad xedment yerna ad ḥeṛsent ugar Meṛṛuk akken ad tfak assehres-nnes yerna ad d-tebru i wakk imeḥbas iṣeḥrawiyen.
+
« Atni bxir. Irebraben-nni ay yemmɣen ɣef usensu ur asen-faqen ara din ay llan yerna Tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen deg Mali teqqim deg unermis yid-sen seg mi ay d-tebda tummɣa-nni armi ay tefra », ɣef wakken ay d-tenna.
 
   
 
   
Ifuṛes daɣ yimḍebber-a akken ad d-iger tiɣri i Yiṣeḥrawiyen akken ad sǧehden tadukli d temsetlelt-nsen i uqabel n tsertiyin d yinguzen n uwanak ahersan ameṛṛuki ur yebɣin ara ad yeǧǧ aɣref aṣeḥrawi ad yili yerna yebɣa ad yenkeṛ azref-nnes i ugguccelman d uzarug.
+
S tedyanin-a, iban-d dakken leḥsab n wid yemmuten yugar anect ay d-yenna unabaḍ d teɣbula tiserdasiyin, am wakken tiɣbula-a mgerradent daɣ deg ttfaṣil yerzan tiɣtas.
 +
 +
Ass n lǧemɛa tameddit, mi mazal tuḍḍfa-nni n yimeṛhan, anabaḍ yenna-d dakken mmuten 7 n yimdanen (5 n yiserdasen d sin seg wid yemmɣen). Ass n ssebt, deffir ma tfuk tummɣa-nni, tiɣbula tiserdasiyin timaliyin bedrent-d dakken mmuten 12 n yimdanen (5 n yiserdasen, 5 seg wid yemmɣen d sin n « yimellalen » ɣef leḥsab-nsen), war ma rnan-d ugar n ttfaṣil.
 +
 +
Ass n ssebt tameddit, deg Kiev (Ukṛanya), aneɣlaf n tɣawsiwin n uzɣar yenna-d dakken yemmut yiwen n Wukṛani deg tummɣa ay d-yellan deg Mali. Ma d Tafriqt n Unẓul twekked-d dakken llan deg temdint n Sevare 3 seg yiɣermanen-nnes, yerna yemmut yiwen seg-sen, ma d sin-nni niḍen atni deg tɣellist.

Tasiwelt n wass 17:29, 10 Ɣuct 2015

ⵅⴻⵎⵙⴰ ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⵎⴰⵍⵉ

ⴱⴰⵎⴰⴽⵧ – ⵙⴻⵎⵎⵓⵙ (5) ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⵡⴻⴽⴽⵍⴻⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ (ⵎⵉⵏⵓⵙⵎⴰ) ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ-ⵏⵏⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⵙⴻⵠⴰⵔⴻ, ⴷⴻⴳ ⵜⵍⴻⵎⵎⴰⵙⵜ ⵏ ⵎⴰⵍⵉ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⴱⴷⴻⵔ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ. ⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ-ⴰ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵍⵉ, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵏⵉⵒⴰⵍⵉ, ⵙⵉⵏ ⵏ ⵡⵓⴽⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⵎⵉ ⵜⴻⵥⴷⴻⵎ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⵉⵎⵙⴻⵍⵍⴻⵃⵜ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ-ⵏⵏⵉ.

« ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ ⵜⵄⴰⵡⴻⴷ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴰⵙⵙⵉⵥⴻⵔ-ⵏⵏⴻⵙ ⵉⴵⴻⵀⴷⴻⵏ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ ⵜⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵜ ⵜⵓⵃⵇⵉⵔⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⴻⵠⴰⵔⴻ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ-ⵏⵏⵉ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⴳⵉ-ⴰ ⵏ ⵜⴻⵊⵔⵉⵎⵜ » ⴰⵢ ⵉⵃⵓⵣⴰⵏ ⴰⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⴱⵢⴱⵍⵧⵙ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵍⵖⵓ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ-ⴰⵙ « ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ».

« ⵙⴻⵎⵎⵓⵙ (5) ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⴱⴷⴰ-ⴷ ⵜⵙⴻⵙⵜⴰⵏⵜ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵉⴱⴰⵏ ⵙⵡⴰⵙⵡⴰ ⵡⴰⵎⴻⴽ ⴰⵢ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴷⵢⴰⵏⵜ-ⴰ. ⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ-ⴰ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵍⵉ », ⴷ ⴰⵏⴻⵀⵀⴰⵕ, « ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵏⵉⵒⴰⵍⵉ, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⴷ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵡⵓⴽⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ. ⵜⵜⵡⴰⴷⴷⵎⴻⵏ ⵢⵉⵃⴻⵣⵣⵉⴱⴻⵏ ⵉ ⵓⵙⵙⵉⵡⴻⴹ ⵏ ⵜⴼⴻⴽⴽⵉⵡⵉⵏ-ⵏⵙⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⴱⴰⵎⴰⴽⵧ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ.

ⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⴻⵏ-ⴰ ⵡⴻⵔⵄⴰⴷ ⵓⵔ ⵜⵜⵡⴰⵄⴻⵇⵍⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵓⵏⵚⵉⴱ ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⵡⴻⵔⵄⴰⴷ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵓⵎⴹⴰⵏ-ⵏⵙⴻⵏ. ⵎⵎⵖⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⴱⵢⴱⵍⵧⵙ ⵏ ⵙⴻⵠⴰⵔⴻ ⵖⴻⴼ 7ⵙ00 ⵏ ⵜⵚⴻⴱⵃⵉⵜ (ⴰⴽⵓⴷ ⴰⴷⵉⴳⴰⵏ ⴷ ⴳⵔⴻⴻⵏⵡⵉⵛⵀ) ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⵏⵏⵓⵎⵎⴻⵏ ⵜⵜⵏⵓⵙⵓⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵉⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ.

ⵎⴰⵛⴰ ⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵉⵎⴰⵍⵉⵢⴻⵏ (ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴰⵢⵓⵏⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵓⵣⵣⵉⴳⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴻⵜⵍⴰ) ⵡⵜⴻⵏ-ⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⴹ ⵏ ⵍⴵⴻⵎⵄⴰ ⴷ ⵙⵙⴻⴱⵜ.

ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⵜⴻⴱⴷⴻⵔ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ 4 ⵏ ⵢⵉⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵙⴻⵍⴽⴻⵏ: ⵙⵉⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵔⵓⵙⵓ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵡⵓⴽⵕⴰⵏⵉ.

ⴽⵓⵥ-ⴰ (4) ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵙⴻⵍⴽⴻⵏ « ⵜⵜⵡⴰⴷⴷⵎⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⴱⵢⴱⵍⵧⵙ ⵎⵉ ⴼⵓⴽⴻⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ-ⵏⵏⵉ » ⵏ ⵢⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵏ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ (ⵍⴰⵎⴰⵏ) ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵡⵡⵉⵏ-ⵜⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⵏⴰⵔⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵙⴻⵠⴰⵔⴻ, « ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⵜⴻⵏ-ⵎⴰⵣⴰⵍ, ⵙⴻⴳ ⵍⴻⵄⴹⵉⵍ ⴰⴷ ⵜⴻⵏ-ⴰⵡⵉⵏ ⵖⴻⵔ ⴱⴰⵎⴰⴽⵧ ».

« ⴰⵜⵏⵉ ⴱⵅⵉⵔ. ⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⴻⵏ-ⵏⵏⵉ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵖⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵓⵔ ⴰⵙⴻⵏ-ⴼⴰⵇⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴷⵉⵏ ⴰⵢ ⵍⵍⴰⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵓⵖⴷⴰⴹⵜ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ ⵜⴻⵇⵇⵉⵎ ⴷⴻⴳ ⵓⵏⴻⵔⵎⵉⵙ ⵢⵉⴷ-ⵙⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵎⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⴱⴷⴰ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ-ⵏⵏⵉ ⴰⵔⵎⵉ ⴰⵢ ⵜⴻⴼⵔⴰ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ.

ⵙ ⵜⴻⴷⵢⴰⵏⵉⵏ-ⴰ, ⵉⴱⴰⵏ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⵢⵓⴳⴰⵔ ⴰⵏⴻⵛⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⴷ ⵜⴻⵖⴱⵓⵍⴰ ⵜⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⵉⵢⵉⵏ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵖⴱⵓⵍⴰ-ⴰ ⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏⵜ ⴷⴰⵖ ⴷⴻⴳ ⵜⵜⴼⴰⵚⵉⵍ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⵉⵖⵜⴰⵙ.

ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴵⴻⵎⵄⴰ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⵎⵉ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵕⵀⴰⵏ, ⴰⵏⴰⴱⴰⴹ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ 7 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ (5 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴻⵏ ⴷ ⵙⵉⵏ ⵙⴻⴳ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⵎⵖⴻⵏ). ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ, ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵜⴼⵓⴽ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ-ⵏⵏⵉ, ⵜⵉⵖⴱⵓⵍⴰ ⵜⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵍⵉⵢⵉⵏ ⴱⴻⴷⵔⴻⵏⵜ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ 12 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ (5 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴻⵏ, 5 ⵙⴻⴳ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⵎⵖⴻⵏ ⴷ ⵙⵉⵏ ⵏ « ⵢⵉⵎⴻⵍⵍⴰⵍⴻⵏ » ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ-ⵏⵙⴻⵏ), ⵡⴰⵔ ⵎⴰ ⵔⵏⴰⵏ-ⴷ ⵓⴳⴰⵔ ⵏ ⵜⵜⴼⴰⵚⵉⵍ.

ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⴷⴻⴳ ⴽⵉⴻⵠ (ⵓⴽⵕⴰⵏⵢⴰ), ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵡⵓⴽⵕⴰⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ. ⵎⴰ ⴷ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵙⴻⵠⴰⵔⴻ 3 ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵖⴻⵔⵎⴰⵏⴻⵏ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ-ⵙⴻⵏ, ⵎⴰ ⴷ ⵙⵉⵏ-ⵏⵏⵉ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴰⵜⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ.