Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Ṣa (7) n lkaẓmat anda teffren irebraben ay yettwadermen di Bumerdes d Tizi Wezzu (Tamḥaddit)
+
Yesḥassef Messahel ɣef lexṣaṣ n ussefti n Tdukli Tuṛifit deg tmura n unẓul
  
LEZZAYER TAMANAɣT- Ṣa n lkaẓmat yettuheggan, anda teffren yirebraben, ufan-tent u sdermen-tent ass n laxmis snat n tejlibin n Yigen aɣelnaw aɣerfan (ANP) di Bumerdes akk d Tizi Wezzu, id-yenna ass n lǧemɛa weɣlif n temḥaddit taɣelnawt (MDN) deg yiwen n wulɣu.
+
ṚUMA – Yesḥassef uneɣlaf n tɣawsiwin n Lmeɣreb, Abdelkader Messahel, ass n ssebt deg Ṛuma ɣef lexṣaṣ n ussefti usrid awerdani (abeṛṛani) n Tdukli Tuṛufit deg tmura n uzɣar (ǧanub).
  
"Deg usurrif umennuɣ mgal rrebrab akk d yimakaren yettwasuddsen, snat n tejlibin n Yigen ɣelnaw aɣerfan yeqqnen ɣer tama tamsigawt n Bumerdes d Tizi Wezzu (tamnaḍt taserdasit 1ut) ufant u sderment, ass wis 10 seg duǧanbeṛ 2015, ṣa (7) n lkaẓmat yettwaheggan yettwaxdamen i tuffra n irebraben",id twekked temḥaddit.
+
Assefti usrid awerdani n « tmura n Tdukli Tuṛufit deg ugemmaḍ anẓulan (ǧanubi) mazal-it ixuṣṣ aṭas, bitt ur izad wara akk, ula ma llan-d aṭas n wussisen (maǧhudat) i wanect-a », ɣef wakken ay d-yenna Mass Messahel deg yiwet n tinawt deg Usarag n Yidiwenniyen Igrakalanen ay d-yellan deg Ṛuma gar 10 d 12 Dujembeṛ.
  
"Seg yidis-nniḍen, iɛeggalen n yiǧadaṛmiyen n Ɛin Temucent (tama taserdasit tis sant) sxerben yiwet n txazabit yettwaheggan akken ad awin n wazal amuqqṛan n lahyuf yewwḍen ugar n 14 iqenṭaṛen", id-tenna teɣbalut-agi, ma yella di Tlemcen, "iɛeggalen ger yiɛessasen n tlisa ṭṭfen 229 ikiluten n yehyufen, 3.000 litrat n liṣunṣ n tkeṛyas".
+
Gar wussisen ay gant tmura n ugemmaḍ anẓulan, yebder-d Mass Messahel « tisemmeskal (iṣlaḥat) tidamsanin d tsudanin, asselhu n twennaḍt tadamsant, kra n yisseftiyen d imeqranen, akken ay la tetteg tmurt-inu (Lezzayer) deg tdumṣukiwin (buna taḥtiyya) n llsas, yerna aya akk yettweg i lmend n ujbad n yimseftiyen ».
 +
 
 +
D acu kan, iger-d tamawt d akken « mazal yella umgerrad adamsan d ameqran, bitt ula d targadda (lamusawat) mazal-itt la tettimɣur » gar tmura n ugemmaḍ n ugafa d win n unẓul n Yilel Agrakal.
 +
 
 +
Yenna-d Mass Messahel, seg yidis niḍen d akken tidamsiwin n unẓul n Yilel Agrakal « ur steqnaɛent ara s wassaɣ adamsan aydeg ad d-yili ala umbaddel deg ttjaṛa ».
 +
 
 +
Dɣa yenna-d, deg temsalt-a, d akken « assefti deg unrar n ufares (intaǧ) d netta ay d ccerḍ ayɣef ulac tarewla deg wayen yerzan assuffeɣ n ussirem n yiɣerfan-nneɣ ɣer tidet, yerna d aya kan ad iḍemnen aqeyyem n teɣbula-nneɣ tigamanin (mawarid ṭabiɛiyya), ad d-yessidef lfayda ad d-yeglun s timmeṛkantit yerna ad yeḍmen imukan n uxeddim ayɣef la ttnadin yilemẓiyen ay yesɛan aswir n tezrawin igerrzen ugar, maca ur tufi ara axeddim, yerna lqella n uxeddim yezmer ad yeswaɣ arkad n tmetti ».

Tasiwelt n wass 12:51, 13 Dujamber 2015

ⵢⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵎⴻⵙⵙⴰⵀⴻⵍ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵅⵚⴰⵚ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵜⵉ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⵓⵕⵉⴼⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ

ⵕⵓⵎⴰ – ⵢⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵍⵎⴻⵖⵔⴻⴱ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴽⴰⴷⴻⵔ ⵎⴻⵙⵙⴰⵀⴻⵍ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵕⵓⵎⴰ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵅⵚⴰⵚ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵜⵉ ⵓⵙⵔⵉⴷ ⴰⵡⴻⵔⴷⴰⵏⵉ (ⴰⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉ) ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⵓⵕⵓⴼⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ (ⴵⴰⵏⵓⴱ).

ⴰⵙⵙⴻⴼⵜⵉ ⵓⵙⵔⵉⴷ ⴰⵡⴻⵔⴷⴰⵏⵉ ⵏ « ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⵓⵕⵓⴼⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⴳⴻⵎⵎⴰⴹ ⴰⵏⵥⵓⵍⴰⵏ (ⴵⴰⵏⵓⴱⵉ) ⵎⴰⵣⴰⵍ-ⵉⵜ ⵉⵅⵓⵚⵚ ⴰⵟⴰⵙ, ⴱⵉⵜⵜ ⵓⵔ ⵉⵣⴰⴷ ⵡⴰⵔⴰ ⴰⴽⴽ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵍⵍⴰⵏ-ⴷ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⵉ ⵡⴰⵏⴻⵛⵜ-ⴰ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵎⴻⵙⵙⴰⵀⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵉⵏⴰⵡⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵡⴻⵏⵏⵉⵢⴻⵏ ⵉⴳⵔⴰⴽⴰⵍⴰⵏⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵕⵓⵎⴰ ⴳⴰⵔ 10 ⴷ 12 ⴷⵓⵊⴻⵎⴱⴻⵕ.

ⴳⴰⵔ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ ⴰⵢ ⴳⴰⵏⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⴳⴻⵎⵎⴰⴹ ⴰⵏⵥⵓⵍⴰⵏ, ⵢⴻⴱⴷⴻⵔ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵎⴻⵙⵙⴰⵀⴻⵍ « ⵜⵉⵙⴻⵎⵎⴻⵙⴽⴰⵍ (ⵉⵚⵍⴰⵃⴰⵜ) ⵜⵉⴷⴰⵎⵙⴰⵏⵉⵏ ⴷ ⵜⵙⵓⴷⴰⵏⵉⵏ, ⴰⵙⵙⴻⵍⵀⵓ ⵏ ⵜⵡⴻⵏⵏⴰⴹⵜ ⵜⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏⵜ, ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⵙⴻⴼⵜⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⵜ-ⵉⵏⵓ (ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ) ⴷⴻⴳ ⵜⴷⵓⵎⵚⵓⴽⵉⵡⵉⵏ (ⴱⵓⵏⴰ ⵜⴰⵃⵜⵉⵢⵢⴰ) ⵏ ⵍⵍⵙⴰⵙ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⵢⴰ ⴰⴽⴽ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⴳ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵊⴱⴰⴷ ⵏ ⵢⵉⵎⵙⴻⴼⵜⵉⵢⴻⵏ ».

ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⴰⵎⴰⵡⵜ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵎⴰⵣⴰⵍ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⵓⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ⴷ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ, ⴱⵉⵜⵜ ⵓⵍⴰ ⴷ ⵜⴰⵔⴳⴰⴷⴷⴰ (ⵍⴰⵎⵓⵙⴰⵡⴰⵜ) ⵎⴰⵣⴰⵍ-ⵉⵜⵜ ⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⵉⵎⵖⵓⵔ » ⴳⴰⵔ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⴳⴻⵎⵎⴰⴹ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ ⴷ ⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⴽⴰⵍ.

ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵎⴻⵙⵙⴰⵀⴻⵍ, ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⴷⴰⵎⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⴽⴰⵍ « ⵓⵔ ⵙⵜⴻⵇⵏⴰⵄⴻⵏⵜ ⴰⵔⴰ ⵙ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⴰⵍⴰ ⵓⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⵜⵜⵊⴰⵕⴰ ».

ⴷⵖⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ, ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ, ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵙⵙⴻⴼⵜⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⵏⵔⴰⵔ ⵏ ⵓⴼⴰⵔⴻⵙ (ⵉⵏⵜⴰⴵ) ⴷ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴰⵢ ⴷ ⵛⵛⴻⵔⴹ ⴰⵢⵖⴻⴼ ⵓⵍⴰⵛ ⵜⴰⵔⴻⵡⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴰⵙⵙⵓⴼⴼⴻⵖ ⵏ ⵓⵙⵙⵉⵔⴻⵎ ⵏ ⵢⵉⵖⴻⵔⴼⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵖ ⵖⴻⵔ ⵜⵉⴷⴻⵜ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷ ⴰⵢⴰ ⴽⴰⵏ ⴰⴷ ⵉⴹⴻⵎⵏⴻⵏ ⴰⵇⴻⵢⵢⴻⵎ ⵏ ⵜⴻⵖⴱⵓⵍⴰ-ⵏⵏⴻⵖ ⵜⵉⴳⴰⵎⴰⵏⵉⵏ (ⵎⴰⵡⴰⵔⵉⴷ ⵟⴰⴱⵉⵄⵉⵢⵢⴰ), ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⵉⴷⴻⴼ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⴳⵍⵓⵏ ⵙ ⵜⵉⵎⵎⴻⵕⴽⴰⵏⵜⵉⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⴹⵎⴻⵏ ⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⴰⵢⵖⴻⴼ ⵍⴰ ⵜⵜⵏⴰⴷⵉⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵄⴰⵏ ⴰⵙⵡⵉⵔ ⵏ ⵜⴻⵣⵔⴰⵡⵉⵏ ⵉⴳⴻⵔⵔⵣⴻⵏ ⵓⴳⴰⵔ, ⵎⴰⵛⴰ ⵓⵔ ⵜⵓⴼⵉ ⴰⵔⴰ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵍⵇⴻⵍⵍⴰ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵡⴰⵖ ⴰⵔⴽⴰⴷ ⵏ ⵜⵎⴻⵜⵜⵉ ».