Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Lislam « ur t-mazal ara » d ddin n ubeṛṛani deg Fṛansa
+
Tamesgida Tameqrant n Paris terẓem tiwwura-nnes i Yifṛensisen
  
PARIS – Yenna-d uselway n Useqqamu Afṛensis n Ddin Ineslem, Anouar Kbibech, ass n lḥedd, deg Tmesgida Tameqrant n Paris, d akken Lislam « ur t-mazal ara d ddin n ubeṛṛani » deg Fṛansa, yerna yessefk, seg-a d asawen, ad as-yettunefk wazal.
+
PARIS – Terẓem Tmesgida n Paris tiwwura-nnes ass n lḥedd i Yifṛensisen, ɣer yidis n waṭas n tmesgidiwin niḍen n Fṛansa, akken ad d-sseknen i yinerzafen « udem n tidet » n Lislam.
  
« Lislam, deg Fṛansa, ur t-mazal ara d ddin n ubeṛṛani, d netta ay d ddin wis sin deg Fṛansa » yerna yessefk ad d-lhun yes-s yiduba am wakken ay yessefk ad t-snummden (idmaǧ), ɣef wakken ay d-yenna i tɣemsa ay iḥedṛen s waṭas deg wass n « Tewwura ireẓmen ɣef tmesgidiwin » ay d-yellan deg tgara n dduṛt yezrin deg umur ameqran seg tmesgidiwin d tzeɣwin n tẓallit deg Fṛansa.
+
I lmend n waya, iga François Hollande tirzi n takunt (mufaǧi’a) ɣef tmesgida-a deffir ma yeḥdeṛ, taṣebḥit-nni, yiwet n tfugla (iḥtifal) ay yerran tajmilt i wid yemmuten deg txazzabiyin n Yennayer d Nwembeṛ n 2015.
  
Aselway n Useqqamu Afṛensis n Ddin Ineslem ay d-ibedden d imḍebber n tedyant-a ɣer yidis n uselway n Tmesgida Tameqrant n Paris, Dalil Boubakeur, iḥettet-d d akken wid yettḍafaren ddyanat yemgerraden deg Fṛansa yessefk ad bedden « idis s idis », maci ad mqabalen i yimenɣi, yerna yessefk ad d-yili umqader akken yal yiwen ad yedder s wayen yettamen deg lehna.
+
Aselway Hollande yemmuger-it uselway n Tmesgida Tameqrant n Paris, Dalil Boubakeur, ɣer yidis n uselway  Useqqamu Afṛensis n Ddin Ineslem, Anouar Kbibech, yerna yerra yesteṛḥeb uselway afṛensis s yinerzafen ay d-yerzan ɣef Tmesgida Tameqrant n Paris, am wakken ay yessawel azal n uzger n tsaɛet d yigensasen n ddin ineslem deg Fṛansa.
  
Nnig waya, yenna-d d akken Inselmen, s umata, « ḥuzant-ten mliḥ » tedyanin « tuqriḥin » yeqqnen ɣer txazzabiyin tirebrabin ay d-yellan deg Fṛansa yerna Ifṛensisen inselmen « iḥuza-ten waya snat n tikkal ».
+
François Hollande yerza-t ɣef Tmesgida n Paris ɣer yidis n uneɣlaf n tɣawsiwin n daxel, Bernard Cazeneuve, ay d-yelhan daɣ d tɣawsiwin n ddin.
  
« Inselmen iḥuza-ten mliḥ wayen ay la iḍerrun yerna Ifṛensisen inselmen ḥuzant-ten txazzabiyin d yigiten-a yesseḥzanen, acku igiten-a llan-d s yisem n ddin-nsen yerna azalen n Lislam beɛden aṭas ɣef wayen ay la iḍerrun », ɣef wakken ay d-yenna Anouar Kbibech, yerna yesmekti-d d akken tiwwura-a ireẓmen gan-tent akken « ad d-sseknen d akken Lislam ur yesɛi ara akk assaɣ d lecɣal irebraben d tekriḍt (ɛunf) tadeɣralt ».
+
S teɣri n Useqqamu Afṛensis n Ddin Ineslem, gant tmesgidiwin n Fṛansa ussan n ssebt d lḥedd d ussan n tewwura ireẓmen akken ad d-mmektin tixazzabiyin tirebrabin n Yennayer n 2015 ay iḥukṛen aɣmis n Charlie Hebdo d ssuq n Hyper Cacher deg Paris.
 +
 
 +
S tedyant-a, yebɣa Useqqamu-a ad yettekki deg ummekti n txazzabiyin-nni akken « ad d-yessken udem n tidet n Lislam deg Fṛansa, yellan d udem n talwit d umsuref (tasamuḥ) ».
 +
 
 +
D timerwin (ɛaracat) n Yifṛensisen, d ilemẓiyen d yimeqranen, ay d-yusan ass n lḥedd taṣebḥit ɣer tmesgida akken ad ssnen amkan-a n ddin ineslem yellan d azamul deg Fṛansa. I usmekti, d Agraw afṛensis ay yefkan ttesriḥ i lebni n tmesgida-a deg 1922.
 +
 
 +
Inerzafen mmugren-ten yimasayen (mas’ulin) n tmesgida-a yerna bedden-asen-d i lmendad akken ad d-rren ɣef tuttriwin ay sɛan ɣef Lislam, dduṛ n tmesgida, Leqran d ussexleḍ yellan gar Lislam d rrebrab. Feṛṛǧen daɣ lɣaci, seg tzeɣɣa tameqrant n tmesgida, i tẓallit n ḍḍhur ay d-yellan deg tmesgida-nni.
 +
 
 +
Deg yiwen n umyager d tɣemsa, yesmekti-d uselway n Tmesgida Tameqrant n Paris d akken deg tallit n unhal (niḍam) n Vichy, turar tmesgida-a dduṛ akken ad d-tessukkes Udawyen seg yifassen n yiserdasen inaziyen s tukci n lekwaɣeḍ n tkellax d tuffra n Wudayen deg yimukan uffiren.

Tasiwelt n wass 14:13, 11 Yennayer 2016

ⵜⴰⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⵜⴻⵔⵥⴻⵎ ⵜⵉⵡⵡⵓⵔⴰ-ⵏⵏⴻⵙ ⵉ ⵢⵉⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⴻⵏ

ⵒⴰⵔⵉⵙ – ⵜⴻⵔⵥⴻⵎ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⵜⵉⵡⵡⵓⵔⴰ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⵉ ⵢⵉⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⴻⵏ, ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⵉⵡⵉⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⵙⴻⴽⵏⴻⵏ ⵉ ⵢⵉⵏⴻⵔⵣⴰⴼⴻⵏ « ⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵜⵉⴷⴻⵜ » ⵏ ⵍⵉⵙⵍⴰⵎ.

ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵢⴰ, ⵉⴳⴰ ⴼⵔⴰⵏçⵧⵉⵙ ⵀⵧⵍⵍⴰⵏⴷⴻ ⵜⵉⵔⵣⵉ ⵏ ⵜⴰⴽⵓⵏⵜ (ⵎⵓⴼⴰⴵⵉ’ⴰ) ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ-ⴰ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⵃⴷⴻⵕ, ⵜⴰⵚⴻⴱⵃⵉⵜ-ⵏⵏⵉ, ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴼⵓⴳⵍⴰ (ⵉⵃⵜⵉⴼⴰⵍ) ⴰⵢ ⵢⴻⵔⵔⴰⵏ ⵜⴰⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵢⴻⵏⵏⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⵏⵡⴻⵎⴱⴻⵕ ⵏ 2015.

ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵀⵧⵍⵍⴰⵏⴷⴻ ⵢⴻⵎⵎⵓⴳⴻⵔ-ⵉⵜ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ, ⴷⴰⵍⵉⵍ ⴱⵧⵓⴱⴰⴽⴻⵓⵔ, ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ, ⴰⵏⵧⵓⴰⵔ ⴽⴱⵉⴱⴻⵛⵀ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵔⵔⴰ ⵢⴻⵙⵜⴻⵕⵃⴻⴱ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵙ ⵢⵉⵏⴻⵔⵣⴰⴼⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⵍ ⴰⵣⴰⵍ ⵏ ⵓⵣⴳⴻⵔ ⵏ ⵜⵙⴰⵄⴻⵜ ⴷ ⵢⵉⴳⴻⵏⵙⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ.

ⴼⵔⴰⵏçⵧⵉⵙ ⵀⵧⵍⵍⴰⵏⴷⴻ ⵢⴻⵔⵣⴰ-ⵜ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴰⵅⴻⵍ, ⴱⴻⵔⵏⴰⵔⴷ ⵛⴰⵣⴻⵏⴻⵓⵠⴻ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⴷⴰⵖ ⴷ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ.

ⵙ ⵜⴻⵖⵔⵉ ⵏ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ, ⴳⴰⵏⵜ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⵓⵙⵙⴰⵏ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⴷ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷ ⵓⵙⵙⴰⵏ ⵏ ⵜⴻⵡⵡⵓⵔⴰ ⵉⵔⴻⵥⵎⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵎⵎⴻⴽⵜⵉⵏ ⵜⵉⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵉⵏ ⵏ ⵢⴻⵏⵏⴰⵢⴻⵔ ⵏ 2015 ⴰⵢ ⵉⵃⵓⴽⵕⴻⵏ ⴰⵖⵎⵉⵙ ⵏ ⵛⵀⴰⵔⵍⵉⴻ ⵀⴻⴱⴷⵧ ⴷ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵀⵢⵒⴻⵔ ⵛⴰⵛⵀⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ.

ⵙ ⵜⴻⴷⵢⴰⵏⵜ-ⴰ, ⵢⴻⴱⵖⴰ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ-ⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⵎⴻⴽⵜⵉ ⵏ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ-ⵏⵏⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴽⴻⵏ ⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵜⵉⴷⴻⵜ ⵏ ⵍⵉⵙⵍⴰⵎ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ, ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷ ⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷ ⵓⵎⵙⵓⵔⴻⴼ (ⵜⴰⵙⴰⵎⵓⵃ) ».

ⴷ ⵜⵉⵎⴻⵔⵡⵉⵏ (ⵄⴰⵔⴰⵛⴰⵜ) ⵏ ⵢⵉⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⴻⵏ, ⴷ ⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⵜⴰⵚⴻⴱⵃⵉⵜ ⵖⴻⵔ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⵏⴻⵏ ⴰⵎⴽⴰⵏ-ⴰ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷ ⴰⵣⴰⵎⵓⵍ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ. ⵉ ⵓⵙⵎⴻⴽⵜⵉ, ⴷ ⴰⴳⵔⴰⵡ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⴰⵢ ⵢⴻⴼⴽⴰⵏ ⵜⵜⴻⵙⵔⵉⵃ ⵉ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ-ⴰ ⴷⴻⴳ 1922.

ⵉⵏⴻⵔⵣⴰⴼⴻⵏ ⵎⵎⵓⴳⵔⴻⵏ-ⵜⴻⵏ ⵢⵉⵎⴰⵙⴰⵢⴻⵏ (ⵎⴰⵙ’ⵓⵍⵉⵏ) ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ-ⴰ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴱⴻⴷⴷⴻⵏ-ⴰⵙⴻⵏ-ⴷ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷⴰⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵔⵔⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵓⵜⵜⵔⵉⵡⵉⵏ ⴰⵢ ⵙⵄⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵍⵉⵙⵍⴰⵎ, ⴷⴷⵓⵕ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ, ⵍⴻⵇⵔⴰⵏ ⴷ ⵓⵙⵙⴻⵅⵍⴻⴹ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴳⴰⵔ ⵍⵉⵙⵍⴰⵎ ⴷ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ. ⴼⴻⵕⵕⴵⴻⵏ ⴷⴰⵖ ⵍⵖⴰⵛⵉ, ⵙⴻⴳ ⵜⵣⴻⵖⵖⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ, ⵉ ⵜⵥⴰⵍⵍⵉⵜ ⵏ ⴹⴹⵀⵓⵔ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ-ⵏⵏⵉ.

ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⵢⴰⴳⴻⵔ ⴷ ⵜⵖⴻⵎⵙⴰ, ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴰⵍⵍⵉⵜ ⵏ ⵓⵏⵀⴰⵍ (ⵏⵉⴹⴰⵎ) ⵏ ⵠⵉⵛⵀⵢ, ⵜⵓⵔⴰⵔ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ-ⴰ ⴷⴷⵓⵕ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⴻⵙⵙⵓⴽⴽⴻⵙ ⵓⴷⴰⵡⵢⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴼⴰⵙⵙⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴻⵏ ⵉⵏⴰⵣⵉⵢⴻⵏ ⵙ ⵜⵓⴽⵛⵉ ⵏ ⵍⴻⴽⵡⴰⵖⴻⴹ ⵏ ⵜⴽⴻⵍⵍⴰⵅ ⴷ ⵜⵓⴼⴼⵔⴰ ⵏ ⵡⵓⴷⴰⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵓⴼⴼⵉⵔⴻⵏ.