Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman
Ajerriḍ 1: | Ajerriḍ 1: | ||
− | + | Aneẓruf Utrim: Juppe yebded ɣer yidis n Ross deg uxeddim-nnes i ferru taluft-a | |
− | + | LEZZAYER TAMANEɣT – Iwekked-d uselway n tɣiwant n Bordeaux (Fṛansa), Alain Juppe, ass n ttlata deg Lezzayer Tamaneɣt, abdad-nnes ɣer wussisen (maǧhudat) n Christopher Ross, amazun (mabɛut) udmawan n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen, i ferru n taluft n Uneẓruf Utrim. | |
− | « | + | « Aql-iyi beddeɣ ɣer yidis n yisurifen n Umazun udmawan n umaru amatu n Tuddsa n Yiɣlanen Yeddukklen i Uneẓruf Utrim, Christopher Ross » i lmend n tifin n tifrat i taluft-a ay yeqqimen acḥal n yiseggasen, ɣef wakken ay d-yenna Mass Juppe deg yiwen n usarag ay d-yellan deg uɣlif n tɣawsiwin n uzɣar, aydeg ḥedṛen yinelmaden n Usudu Adiplumati n Wassaɣen Igraɣlanen (IDRI) d Uɣerbaz Unnig n Yiweẓla (ESA), ɣer yidis n uneɣlaf n tɣawsiwin n uzɣar, Ramtane Lamamra. |
− | + | I usmekti, Tuddsa n Yiɣlanen Yeddukklen tenna-d d akken ad tkemmel ad twet ɣef uzref n Mass Ross akken ad yerzu ɣef wakal n Uneẓruf Utrim, s uqader n lewṣaya-nnes ay as-d-yefka Useqqamu n Tɣellist (amn). | |
− | + | « Nekkni nwet yerna mazal ad nkemmel ad nwet ɣef uzref n Ross akken ad yerzu akk imukan n wakal-a (aṣeḥrawi), yellan d aḥric seg lewṣaya-nnes », ɣef wakken ay d-yenna Farhan Haq, amalal n umutlay (naṭiq) n Ban Ki-moon, deffir ma ugin yiduba n tuḍḍfa imeṛṛukiyen ad fken ttesriḥ i umazun udmawan n Ban Ki-moon akken ad yeddu ɣer Uneẓruf Utrim. | |
− | + | Aneẓruf Utrim yettwammeṛka seg 1966 deg wumuɣ n yikalen ur yesɛin tafulmant (ḥukm dati), yerna s waya, terza-t temsalt n tneɣtust (qarar) 1514 n Ugraw Amatu n Yiɣlanen Yeddukklen i tukci n uzarug i yikalen d yiɣrefan yellan ddaw tehrest. Aneẓruf Utrim d netta ay d tahrest taneggarut akk deg Tefriqt yerna teḍḍef-it Meṛṛuk seg 1975, s lemɛawna n Fṛansa. | |
− | + | ||
− | + | ||
− | + | ||
− | + | ||
− | + | ||
− | + | ||
− | + | ||
− | + |
Tasiwelt n wass 14:20, 3 Furar 2016
ⴰⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ: ⵊⵓⵒⵒⴻ ⵢⴻⴱⴷⴻⴷ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵔⵧⵙⵙ ⴷⴻⴳ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⵉ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ-ⴰ
ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⵖⵉⵡⴰⵏⵜ ⵏ ⴱⵧⵔⴷⴻⴰⵓⵅ (ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ), ⴰⵍⴰⵉⵏ ⵊⵓⵒⵒⴻ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ, ⴰⴱⴷⴰⴷ-ⵏⵏⴻⵙ ⵖⴻⵔ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⵏ ⵛⵀⵔⵉⵙⵜⵧⵒⵀⴻⵔ ⵔⵧⵙⵙ, ⴰⵎⴰⵣⵓⵏ (ⵎⴰⴱⵄⵓⵜ) ⵓⴷⵎⴰⵡⴰⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ, ⵉ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⵏ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ ⵏ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ.
« ⴰⵇⵍ-ⵉⵢⵉ ⴱⴻⴷⴷⴻⵖ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵢⵉⵙⵓⵔⵉⴼⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵣⵓⵏ ⵓⴷⵎⴰⵡⴰⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵜⵓⴷⴷⵙⴰ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⵉ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ, ⵛⵀⵔⵉⵙⵜⵧⵒⵀⴻⵔ ⵔⵧⵙⵙ » ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵜⵉⴼⵉⵏ ⵏ ⵜⵉⴼⵔⴰⵜ ⵉ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ-ⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵇⵇⵉⵎⴻⵏ ⴰⵛⵃⴰⵍ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵊⵓⵒⵒⴻ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵃⴻⴷⵕⴻⵏ ⵢⵉⵏⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⵏ ⵓⵙⵓⴷⵓ ⴰⴷⵉⵒⵍⵓⵎⴰⵜⵉ ⵏ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⵉⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⴻⵏ (ⵉⴷⵔⵉ) ⴷ ⵓⵖⴻⵔⴱⴰⵣ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵥⵍⴰ (ⴻⵙⴰ), ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⵔⴰⵎⵜⴰⵏⴻ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ.
ⵉ ⵓⵙⵎⴻⴽⵜⵉ, ⵜⵓⴷⴷⵙⴰ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⴰⴷ ⵜⵡⴻⵜ ⵖⴻⴼ ⵓⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵎⴰⵙⵙ ⵔⵧⵙⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵔⵣⵓ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴰⵍ ⵏ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ, ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵍⴻⵡⵚⴰⵢⴰ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵢ ⴰⵙ-ⴷ-ⵢⴻⴼⴽⴰ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ (ⴰⵎⵏ).
« ⵏⴻⴽⴽⵏⵉ ⵏⵡⴻⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⴰⴷ ⵏⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⴰⴷ ⵏⵡⴻⵜ ⵖⴻⴼ ⵓⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵔⵧⵙⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵔⵣⵓ ⴰⴽⴽ ⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵏ ⵡⴰⴽⴰⵍ-ⴰ (ⴰⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉ), ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷ ⴰⵃⵔⵉⵛ ⵙⴻⴳ ⵍⴻⵡⵚⴰⵢⴰ-ⵏⵏⴻⵙ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴼⴰⵔⵀⴰⵏ ⵀⴰⵇ, ⴰⵎⴰⵍⴰⵍ ⵏ ⵓⵎⵓⵜⵍⴰⵢ (ⵏⴰⵟⵉⵇ) ⵏ ⴱⴰⵏ ⴽⵉ-ⵎⵧⵧⵏ, ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵓⴳⵉⵏ ⵢⵉⴷⵓⴱⴰ ⵏ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵉⵎⴻⵕⵕⵓⴽⵉⵢⴻⵏ ⴰⴷ ⴼⴽⴻⵏ ⵜⵜⴻⵙⵔⵉⵃ ⵉ ⵓⵎⴰⵣⵓⵏ ⵓⴷⵎⴰⵡⴰⵏ ⵏ ⴱⴰⵏ ⴽⵉ-ⵎⵧⵧⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴷⴷⵓ ⵖⴻⵔ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ.
ⴰⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵎⵎⴻⵕⴽⴰ ⵙⴻⴳ 1966 ⴷⴻⴳ ⵡⵓⵎⵓⵖ ⵏ ⵢⵉⴽⴰⵍⴻⵏ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵄⵉⵏ ⵜⴰⴼⵓⵍⵎⴰⵏⵜ (ⵃⵓⴽⵎ ⴷⴰⵜⵉ), ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴻⵔⵣⴰ-ⵜ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ ⵏ ⵜⵏⴻⵖⵜⵓⵙⵜ (ⵇⴰⵔⴰⵔ) 1514 ⵏ ⵓⴳⵔⴰⵡ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⵉ ⵜⵓⴽⵛⵉ ⵏ ⵓⵣⴰⵔⵓⴳ ⵉ ⵢⵉⴽⴰⵍⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵖⵔⴻⴼⴰⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴷⴰⵡ ⵜⴻⵀⵔⴻⵙⵜ. ⴰⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ ⴷ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴰⵢ ⴷ ⵜⴰⵀⵔⴻⵙⵜ ⵜⴰⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓⵜ ⴰⴽⴽ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⴹⴹⴻⴼ-ⵉⵜ ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ ⵙⴻⴳ 1975, ⵙ ⵍⴻⵎⵄⴰⵡⵏⴰ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ.