Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Aneẓruf Utrim: yessefk ad yettwasseḍlem ugellid n Meṛṛuk ɣef uqbar n ccɣel n Yiɣlanen Yeddukklen
+
Tettwet yiwet n tgezzart tineslemt s rrṣaṣ deg Corsica
 
   
 
   
WASHINGTON Tenna-d tselwayt n US-Western Sahara Foundation, Suzzane Scholte, ass n laṛebɛa deg Washington dakken, a win yufan, d agellid n Meṛṛuk ad yettwasḍelmen ɣef uqbar n ukala (masar) n Yiɣlanen Yeddukklen i lmend n ugguccelman (taqrir maṣir) n Uneẓruf Utrim.
+
PARIS Tettwet yiwet n tgezzart tineslemt s rrṣaṣ deg yiḍ n ttlata d laṛebɛa deg Propriano (Corsica n Unẓul), yerna yenna-d uneɣlaf amenzu afṛensis, Manuel Valls, dakken ccɣel-a ur yettwaqbal.
 
   
 
   
« Deg wakud aydeg akemmel n uḥras n Yiɣlanen Yeddukklen d ayen yesɛan azal, yessefk daɣ ad d-nejbed lwelha ɣef ugellid n Meṛṛuk yerna ad t-nesseḍlem ɣef uqbar n tifrat n temsalt taṣeḥrawit s ubrid n talwit, s uqader n lqanun agraɣlan », ɣef wakken ay d-tenna Massa Scholte deg yiwen n udiwenni ay tga d Tnegga n Yisalan n Ldzayer.
+
Udem n tgezzart-nni n uksum n leḥlal, ay d-yezgan deg tlemmast n temdint, yettwet s rrṣaṣ n leslaḥ amaẓay, maca ur yettwaɣ ula d yiwen, ɣef wakken ay d-yenna ass n laṛebɛa yimwekkel n tegduda n Ajaccio, Eric Bouillard, ay d-yernan dakken leslaḥ-a yezmer ad yili d abeckiḍ n unṭag.
 
+
Nnig waya, tenna-d Massa Scholte dakken « llan sin kan n yibriden i ferru n wugur-a: assuddes n tsefrant n ugguccelman neɣ tiɣri akken ad tejbed Meṛṛuk iman-nnes seg Uneẓruf Utrim ».
+
 
   
 
   
Yuɣ lḥal, seg melmi kan ay tessuddes (naḍḍamat) Massa Scholte yiwet n terzi s wazal-nnes n yineṣṣaḥen n yimaslaḍen n Ucongress ɣef yigruren n yizrazaɣen (laǧi’in) iṣeḥrawiyen.
+
Yenna-d daɣ dakken ur d-yelli ara waṭas n uxeṣṣar deg tgezzart-nni, yerna « nnan-d yinagan dakken rnan slan sin n yiṛafalen niḍen n rrṣaṣ cwiṭ deffir s2:00 n tṣebḥit ». Ɣef leḥsab-nnes, werɛad ur d-iban ara anwa ay igan aya, taswiɛt-a.
 
   
 
   
Tameɣnast-a tamarikanit d taselwayt n tuddsa tarnabaḍt (ɣayr ḥukumiyya) n Defense Forum Foundation, yerna tesmekti-d dakken tettunefk yiwet n tsekbabt i tmahelt n Meṛṛuk deg Washington aydeg tuddsa-a tger-d tiɣri i ugellid n Meṛṛuk akken ad yeḥbes argal-a ay yergel abrid i tsenfrant ɣef ugguccelman n Uneẓruf Utrim.
+
Tagezzart-a qerrsen yagi fell-as, deg Yunyu n 2013, cwiṭ kan deffir ma terẓem.
 
   
 
   
Taselwayt n tuddsa-a tarnabaḍt tamarikanit tettwassen s ubdad-nnes, acḥal n yiseggasen aya, ɣer yidis n yimenɣi aṣeḥrawi, yerna tenna-d dakken Iɣlanen Yeddukklen yessefk ad ḥeṛsen ugar Meṛṛuk akken ad tqader tineɣtusin-nsen (qararat).
+
Deg Dujembeṛ yezrin, deffir mi mmɣen kra n medden ur yettwaɛeqlen ara ɣef yiseɣsayen (riǧal al-iṭfa’) deg yiwen n ugmam aydeg d-yettili ccwal deg Ajaccio, ugar n 300 n yimesbaniyen ay d-iẓedmen ɣef yiwet n tmesgida, sxeṣren-tt yerna sserɣen Leqran.
 
   
 
   
« Seg melmi kan ay nuzen tiɣri i umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen, Ban Ki-moon, yerna nessuter-as ad yeḥṛes Meṛṛuk akken ad d-tserreḥ i yimeḥbas isertanen iṣeḥrawiyen yerna ad yessuddes tasefrant » i ugguccelman n Uneẓruf Utrim.
+
Deffir tummɣa ay d-yellan ɣef tgezzart-a, iwet-d lmir n Propriano, Paul-Marie Bartoli, deg « temsirit-a (ɛunṣuriyya) tuḥqirt d tuzligt ». Ma d aneɣlaf amenzu, seg yidis-nnes, yenna-d dakken ccɣel am wa yuklal assiẓer seg wakk idisan.
+
Massa Scholte terfa imi MINURSO (tuɣdaḍt n Yiɣlanen Yeddukklen deg Uneẓruf Utrim) d nettat ay d tuɣdaḍt n tɛessast n talwit tawḥidt ur yesɛin ara izerfan akken ad tɛass aqader n yizerfan n umdan. « Aya d lɛaṛ mi ad nwali ɣer yiswan n Yiɣlanen Yeddukklen », ɣef wakken ay d-tenna.
+

Tasiwelt n wass 15:07, 4 Furar 2016

ⵜⴻⵜⵜⵡⴻⵜ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ ⵜⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎⵜ ⵙ ⵔⵔⵚⴰⵚ ⴷⴻⴳ ⵛⵧⵔⵙⵉⵛⴰ

ⵒⴰⵔⵉⵙ – ⵜⴻⵜⵜⵡⴻⵜ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ ⵜⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎⵜ ⵙ ⵔⵔⵚⴰⵚ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⴹ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⴷ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ ⴷⴻⴳ ⵒⵔⵧⵒⵔⵉⴰⵏⵧ (ⵛⵧⵔⵙⵉⵛⴰ ⵏ ⵓⵏⵥⵓⵍ), ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⵎⴻⵏⵣⵓ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ, ⵎⴰⵏⵓⴻⵍ ⵠⴰⵍⵍⵙ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵛⵛⵖⴻⵍ-ⴰ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵇⴱⴰⵍ.

ⵓⴷⴻⵎ ⵏ ⵜⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵓⴽⵙⵓⵎ ⵏ ⵍⴻⵃⵍⴰⵍ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵣⴳⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵍⴻⵎⵎⴰⵙⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ, ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⵜ ⵙ ⵔⵔⵚⴰⵚ ⵏ ⵍⴻⵙⵍⴰⵃ ⴰⵎⴰⵥⴰⵢ, ⵎⴰⵛⴰ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵖ ⵓⵍⴰ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ ⵏ ⴰⵊⴰⵛⵛⵉⵧ, ⴻⵔⵉⵛ ⴱⵧⵓⵉⵍⵍⴰⵔⴷ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵙⵍⴰⵃ-ⴰ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⵢⵉⵍⵉ ⴷ ⴰⴱⴻⵛⴽⵉⴹ ⵏ ⵓⵏⵟⴰⴳ.

ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⵉ ⴰⵔⴰ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵓⵅⴻⵚⵚⴰⵔ ⴷⴻⴳ ⵜⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ-ⵏⵏⵉ, ⵢⴻⵔⵏⴰ « ⵏⵏⴰⵏ-ⴷ ⵢⵉⵏⴰⴳⴰⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵔⵏⴰⵏ ⵙⵍⴰⵏ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⵕⴰⴼⴰⵍⴻⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⵏ ⵔⵔⵚⴰⵚ ⵛⵡⵉⵟ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵙ2:00 ⵏ ⵜⵚⴻⴱⵃⵉⵜ ». Ɣⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵡⴻⵔⵄⴰⴷ ⵓⵔ ⴷ-ⵉⴱⴰⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⵏⵡⴰ ⴰⵢ ⵉⴳⴰⵏ ⴰⵢⴰ, ⵜⴰⵙⵡⵉⵄⵜ-ⴰ.

ⵜⴰⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ-ⴰ ⵇⴻⵔⵔⵙⴻⵏ ⵢⴰⴳⵉ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙ, ⴷⴻⴳ ⵢⵓⵏⵢⵓ ⵏ 2013, ⵛⵡⵉⵟ ⴽⴰⵏ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵜⴻⵔⵥⴻⵎ.

ⴷⴻⴳ ⴷⵓⵊⴻⵎⴱⴻⵕ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ, ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⵉ ⵎⵎⵖⴻⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵎⴻⴷⴷⴻⵏ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵄⴻⵇⵍⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵙⴻⵖⵙⴰⵢⴻⵏ (ⵔⵉⴵⴰⵍ ⴰⵍ-ⵉⵟⴼⴰ’) ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⴳⵎⴰⵎ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉ ⵛⵛⵡⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⴰⵊⴰⵛⵛⵉⵧ, ⵓⴳⴰⵔ ⵏ 300 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵙⴱⴰⵏⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵥⴻⴷⵎⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ, ⵙⵅⴻⵚⵔⴻⵏ-ⵜⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵙⵙⴻⵔⵖⴻⵏ ⵍⴻⵇⵔⴰⵏ.

ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵜⵓⵎⵎⵖⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⴳⴻⵣⵣⴰⵔⵜ-ⴰ, ⵉⵡⴻⵜ-ⴷ ⵍⵎⵉⵔ ⵏ ⵒⵔⵧⵒⵔⵉⴰⵏⵧ, ⵒⴰⵓⵍ-ⵎⴰⵔⵉⴻ ⴱⴰⵔⵜⵧⵍⵉ, ⴷⴻⴳ « ⵜⴻⵎⵙⵉⵔⵉⵜ-ⴰ (ⵄⵓⵏⵚⵓⵔⵉⵢⵢⴰ) ⵜⵓⵃⵇⵉⵔⵜ ⴷ ⵜⵓⵣⵍⵉⴳⵜ ». ⵎⴰ ⴷ ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⵎⴻⵏⵣⵓ, ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵛⵛⵖⴻⵍ ⴰⵎ ⵡⴰ ⵢⵓⴽⵍⴰⵍ ⴰⵙⵙⵉⵥⴻⵔ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⴽⴽ ⵉⴷⵉⵙⴰⵏ.