Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Isṛayil teḥbes adaf n usiman ɣer Ɣezza (Iɣlanen Yeddukklen)
+
Taqbuct n Lezzayer n tcirḍart n tzeqqa: d NR Lbuṛj Buɛṛiṛij ay d-yefrurin
 +
 
 +
SIDI BELƐEBBAS – D Nadi Riadhi n Lbuṛj Buɛṛiṛij ay d-irebḥen, ass n lexmis tameddit taqbuct n Lezzayer n tcirḍart n tzeqqa mi terna taɣlamt n Machaal Bgayet s 6 ɣer 2. Tella-d temlilit-a deg tzeqqa n usuddis addalan n 24 Fuṛaṛ 1956 n Sidi Belɛebbas. 
 
   
 
   
ɣEZZA – Tenna-d tnarit n ussemyuddes (maktab tansiq) n tɣawsiwin tilsanin n Tuddsa n Yeɣlanen Yeddukklen, ass n lexmis, dakken aɛawed Isṛayil teḥbes assiweḍ n usiman ɣer ɣezza, yernu d aya ay d-yeglan s weḥbas deg uɛawed n lebni n 1000 n tnezduɣin deg wakal-a.
+
Azgen amezwaru n temlilit ifuk s 0 ɣer 0, maca, mi d-tuɣal NR Lbuṛj Buɛṛiṛij ɣer wenrar, yedduqqes-d wurar yernu tessaweḍ ad ternu taxṣimt-nnes s 6 ɣer 2.
 
   
 
   
« Teḥbes Isṛayil aǧaw n usiman deg tesfift n Ɣezza deg tezwara n wayyur », ɣef wakken ay d-tenna tnarit-a n Yeɣlanen Yeddukklen, am wakken ay d-terna dakken « aḥric seg usiman-a yettwaker yagi ».
+
«Nesseqdec yiwet n tsuddest (istratiǧiyya) ay d-yelfan tenfeɛ. Ssawḍen yimariren-inu ad ḥekmen tagnit, ula ma yella-d weḥṛas fell-asen. Nurar timlilit igerrzen yernu nuklal rrbeḥ-a ad nehdu i temdint n Lbuṛj Buɛṛiṛij », ɣef wakken ay d-yenna wesleɣmay (mudarrib) n NR Lbuṛj Buɛṛiṛij, Chouiter Abdelhafid.
 
+
Aḥbas-a yegla-d s lexṣaṣ d ameqran n usiman deg temnaḍt n Ɣezza, yernu d aya ay yessawḍen ɣer weḥbas n umur ameqran seg yicanṭiyen n uɛawed n lebni n yexxamen ay sdermen Yisṛayiliyen deg wetɛeddi ay tɛeddan ɣef Ɣezza, ɣef wakken ay d-tenna tnarit n Yeɣlanen Yeddukklen i ussemyuddes n tɣawsiwin talsanin.
+
 
   
 
   
« Tuddsiwin ay d-yettakfen lemɛawna ḥebsent lemɛawna-nsent s tedrimt i uṣeggem n yexxamen n wugar n 1.370 n twaculin ɣef lǧal n lexṣaṣ (n usiman) d timerniwt tameqrant deg ssuma », ɣef wakken ay d-tenna tnarit-a deg yiwen n welɣu (bayan).
+
Ma d asleɣmaɣ n teɣlamt n Bgayet, Djelloul Abderaouf, yettwaxeyyeb aṭas s temlilit-a yernu yenna-d dakken « urar yella-d deg wezgen wis sin aydeg imariren-inu gan aṭas n tuccḍiwin, d acu kan, yessefk ad d-iniɣ dakken taɣlamt n Lbuṛj Buɛṛiṛij tetturar mliḥ tacirḍart yernu tesɛa ttejṛiba meɣɣren deg wemsizwer (munafasa). Taɣlamt-nneɣ meẓẓiyet yernu mazal ad tkemmel almad-nnes deg waddal-a ».
 
+
« Nnig waya, tettwawexxer daɣ tukci n yedrimen i 1.550 n twaculin i lemɛawna-nsen i uɛawed n lebni n yexxamen-nsen, yernu aya ɣef lǧal n lexṣaṣ n usiman », ɣef wakken ay d-tenna tnarit-a.
+
 
   
 
   
Yessefk ad ikemmel waǧaw n usiman i uɛawed n lebni n ɣezza ay yettwasdermen deg wetɛeddi-nni ay tetɛedda Isṛayil fell-as deg 2014.
+
Aṭas n yemfeṛṛǧen ay iḥedṛen timlilit-a, gar-asen acḥal n wudmawen yettwassnen deg waddal.

Tasiwelt n wass 16:58, 29 Yebrir 2016

ⵜⴰⵇⴱⵓⵛⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵏ ⵜⵛⵉⵔⴹⴰⵔⵜ ⵏ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ: ⴷ ⵏⵔ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴼⵔⵓⵔⵉⵏ

ⵙⵉⴷⵉ ⴱⴻⵍⵄⴻⴱⴱⴰⵙ – ⴷ ⵏⴰⴷⵉ ⵔⵉⴰⴷⵀⵉ ⵏ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵔⴻⴱⵃⴻⵏ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ ⵜⴰⵇⴱⵓⵛⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵏ ⵜⵛⵉⵔⴹⴰⵔⵜ ⵏ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ ⵎⵉ ⵜⴻⵔⵏⴰ ⵜⴰⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⵎⴰⵛⵀⴰⴰⵍ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ ⵙ 6 ⵖⴻⵔ 2. ⵜⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ-ⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ ⵏ ⵓⵙⵓⴷⴷⵉⵙ ⴰⴷⴷⴰⵍⴰⵏ ⵏ 24 ⴼⵓⵕⴰⵕ 1956 ⵏ ⵙⵉⴷⵉ ⴱⴻⵍⵄⴻⴱⴱⴰⵙ.

ⴰⵣⴳⴻⵏ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⵏ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵉⴼⵓⴽ ⵙ 0 ⵖⴻⵔ 0, ⵎⴰⵛⴰ, ⵎⵉ ⴷ-ⵜⵓⵖⴰⵍ ⵏⵔ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⵖⴻⵔ ⵡⴻⵏⵔⴰⵔ, ⵢⴻⴷⴷⵓⵇⵇⴻⵙ-ⴷ ⵡⵓⵔⴰⵔ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⴰⴷ ⵜⴻⵔⵏⵓ ⵜⴰⵅⵚⵉⵎⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵙ 6 ⵖⴻⵔ 2.

«ⵏⴻⵙⵙⴻⵇⴷⴻⵛ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⵓⴷⴷⴻⵙⵜ (ⵉⵙⵜⵔⴰⵜⵉⴵⵉⵢⵢⴰ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⴼⴰⵏ ⵜⴻⵏⴼⴻⵄ. ⵙⵙⴰⵡⴹⴻⵏ ⵢⵉⵎⴰⵔⵉⵔⴻⵏ-ⵉⵏⵓ ⴰⴷ ⵃⴻⴽⵎⴻⵏ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵡⴻⵃⵕⴰⵙ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙⴻⵏ. ⵏⵓⵔⴰⵔ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵉⴳⴻⵔⵔⵣⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵏⵓⴽⵍⴰⵍ ⵔⵔⴱⴻⵃ-ⴰ ⴰⴷ ⵏⴻⵀⴷⵓ ⵉ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵡⴻⵙⵍⴻⵖⵎⴰⵢ (ⵎⵓⴷⴰⵔⵔⵉⴱ) ⵏ ⵏⵔ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ, ⵛⵀⵧⵓⵉⵜⴻⵔ ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⴼⵉⴷ.

ⵎⴰ ⴷ ⴰⵙⵍⴻⵖⵎⴰⵖ ⵏ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ, ⴷⵊⴻⵍⵍⵧⵓⵍ ⴰⴱⴷⴻⵔⴰⵧⵓⴼ, ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵅⴻⵢⵢⴻⴱ ⴰⵟⴰⵙ ⵙ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ-ⴰ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵓⵔⴰⵔ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵣⴳⴻⵏ ⵡⵉⵙ ⵙⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵉⵎⴰⵔⵉⵔⴻⵏ-ⵉⵏⵓ ⴳⴰⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵛⵛⴹⵉⵡⵉⵏ, ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵉⵏⵉⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⵍⴱⵓⵕⵊ ⴱⵓⵄⵕⵉⵕⵉⵊ ⵜⴻⵜⵜⵓⵔⴰⵔ ⵎⵍⵉⵃ ⵜⴰⵛⵉⵔⴹⴰⵔⵜ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⴻⵙⵄⴰ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰ ⵎⴻⵖⵖⵔⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵎⵙⵉⵣⵡⴻⵔ (ⵎⵓⵏⴰⴼⴰⵙⴰ). ⵜⴰⵖⵍⴰⵎⵜ-ⵏⵏⴻⵖ ⵎⴻⵥⵥⵉⵢⴻⵜ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⴰⴷ ⵜⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⴰⵍⵎⴰⴷ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ-ⴰ ».

ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⴻⵎⴼⴻⵕⵕⴵⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵃⴻⴷⵕⴻⵏ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵜ-ⴰ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⴰⵛⵃⴰⵍ ⵏ ⵡⵓⴷⵎⴰⵡⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵏⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ.