Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Ttwaheyyant-d akk tegnatin iwatan i wesɛeddi n ukayad n welmud alemmas deg Paris
+
Tiṛmisin n Tnegga n Yifergan Isnatwilanen ssadfent-d 300 n yimelyunen n yidinaṛen deg 2015
 
   
 
   
PARIS– Ttwaheyyant-d akk tegnatin iwatan deg Uɣerbaz Agraɣlan Adzayri n Paris akken ad sɛeddin yinelmaden akayad-nsen n welmud alemmas, ɣef wakken ay d-nwala.
+
LEZZAYER TAMANEɣT – Tiṛmisin yemmuzzgen deg tesnatwilin (tiknuluǧiyyat) n usselɣu d teɣwalt ay la ixeddmen deg Tnegga Taɣelnawt n Wesmal d Wesnefli n Yifergan Isnatwilanen (ANPT) n Sidi Ɛebdellah (Lezzayer Tamaneɣt) ssadfent-d 300 n yimelyunen n yidinaṛen i tnegga-a (wakala) deg 2015, ɣef wakken aɣ-d-yenna, ass n letniyen, unemhal amatu n tnegga-a.
 
   
 
   
20 n yinelmaden ay d-yusan taṣebḥit zik ɣer uɣerbaz-a ay yettwareẓmen ass n 17 Tubeṛ 2001 ddaw leɛnaya n weɣluf n ussegmi aɣelnaw, akken ad sɛeddin ikayaden-nsen ayyes ad ɛeddin ɣer tesnawit.
+
45 n teṛmisin yemmuzzgen (mutaxaṣṣiṣa) deg tesnatwilin n usselɣu d teɣwalt ay la ixeddmen deg Tnegga n Wesmal d Wesnefli n Yifergan Isnatwilanen yernu ssadfent-d 300 n yimelyunen n yidinaṛen i tnegga-a deg 2015, ɣef wakken ay d-yenna unemhal-nnes, Abdelhakim Bensaoula, deg yijifeṛ n yiwet n terzi n ussefqed ay d-tga yiwet n tmagla (wafd) tawamnit (d imaslaḍen n tesmilt n umesni d teɣwalt tanemgagt).
 
   
 
   
Iɣef n wammas-a n ukayad, Chaib Draa, yettwazen-d s ddemma seg Ldzayer akken ad iɛass akayad-a yernu yenna-aɣ-d dakken « tuttriwin n yikayaden ttwaznent-d seg Ldzayer deg tbalizt tadiplumatit yernu rsent deg tmahelt (safara) n Ldzayer uqbel ma ttunefkent-iyi-d taṣebḥit-a ».
+
Amedxul n Tnegga Taɣelnawt n Wesmal d Wesnefli n Yifergan Isnatwilanen yettwasseqdac i ussidrem (tamwil) n yisenfaren n tnegga-a yernu yella-d waya akken ur ttwasseqdacen yedrimen n lxezna n uwanak (dawla), ɣef wakken ay d-yenna Mass Bensaoula ay d-iwekkden daɣ dakken tanegga-a ur telli d taɛkemt ɣef lxezna n uwanak, wanag d taɣbalut ay d-yessadafen idrimen i tdamsa taɣelnawt.
 
   
 
   
«Tiwriqin n tuttriwin ttwajemɛent deg usenduq uḥṣin » uqbel ma yebda ukayad ɣef tis 9s00 n tṣebḥit deg Paris, ɣef wakken ay d-yenna. Nnig waya, akayad yebda deg yiwen wakud ama deg Fṛansa neɣ deg Ldzayer.
+
Tanegga-a tettaǧǧa ilemẓiyen ad sfeɛlen isenfaren-nsen s lemɛawna n uwehhi, maca ur ten-tettɛawan s yedrimen, ɣef wakken ay d-yenna. S waya, tanegga-a tettakf i yilemẓiyen akatar (iṭar) igerrzen n uxeddim, am wakken ay asen-tettakf ttawilat ay ḥwajen, ladɣa deg wayen yerzan tisnatwilin n usselɣu d teɣwalt.
 
   
 
   
Yessemlal-d uɣerbaz agraɣlan adzayri akk talujistit yessefken i weḍman n uɛeddi n ukayad-a akken iwata, ɣef wakken ay d-yenna Mass Draa ay d-yernan dakken 20-nni n yinelmaden ad yesɛeddin akayad-a ttwebḍan ɣef snat n tzeɣwin, yernu azal n 40 n yiɛessasen ad d-yemyexlafen akken ad ten-ɛassen deg 3 n wussan ay d-yetteddun.
+
Deg wayen yerzan tamuɣli deg yissutren n lemɛawna, teḍfer tnegga-a abrid d amaynu aydeg tessuddus timliliyin aydeg d-tferren isenfaren imxeyyren.
 +
 +
Mi d-yettwafren kra n usenfar, ad as-yettunefk i bab-nnes aklis n tnezzut (siǧil tiǧari) d wemkan aydeg ad yezmer ad yexdem ɣef usenfar-nnes deg wefrag asnatwilan n teṛmist-a.

Tasiwelt n wass 17:14, 24 Mayu 2016

ⵜⵉⵕⵎⵉⵙⵉⵏ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵢⵉⴼⴻⵔⴳⴰⵏ ⵉⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏⴻⵏ ⵙⵙⴰⴷⴼⴻⵏⵜ-ⴷ 300 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⴷⴻⴳ 2015

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵜⵉⵕⵎⵉⵙⵉⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵣⵣⴳⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵉⵏ (ⵜⵉⴽⵏⵓⵍⵓⴵⵉⵢⵢⴰⵜ) ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵍⵖⵓ ⴷ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵉⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵡⴻⵙⵎⴰⵍ ⴷ ⵡⴻⵙⵏⴻⴼⵍⵉ ⵏ ⵢⵉⴼⴻⵔⴳⴰⵏ ⵉⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏⴻⵏ (ⴰⵏⵒⵜ) ⵏ ⵙⵉⴷⵉ ⵄⴻⴱⴷⴻⵍⵍⴰⵀ (ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ) ⵙⵙⴰⴷⴼⴻⵏⵜ-ⴷ 300 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ (ⵡⴰⴽⴰⵍⴰ) ⴷⴻⴳ 2015, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵖ-ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ, ⵓⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ.

45 ⵏ ⵜⴻⵕⵎⵉⵙⵉⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵣⵣⴳⴻⵏ (ⵎⵓⵜⴰⵅⴰⵚⵚⵉⵚⴰ) ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵉⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵍⵖⵓ ⴷ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵉⵅⴻⴷⴷⵎⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵡⴻⵙⵎⴰⵍ ⴷ ⵡⴻⵙⵏⴻⴼⵍⵉ ⵏ ⵢⵉⴼⴻⵔⴳⴰⵏ ⵉⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵙⵙⴰⴷⴼⴻⵏⵜ-ⴷ 300 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⴷⴻⴳ 2015, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵎⵀⴰⵍ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴰⴱⴷⴻⵍⵀⴰⴽⵉⵎ ⴱⴻⵏⵙⴰⵧⵓⵍⴰ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵊⵉⴼⴻⵕ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵔⵣⵉ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵇⴻⴷ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴳⴰ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵎⴰⴳⵍⴰ (ⵡⴰⴼⴷ) ⵜⴰⵡⴰⵎⵏⵉⵜ (ⴷ ⵉⵎⴰⵙⵍⴰⴹⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵙⵎⵉⵍⵜ ⵏ ⵓⵎⴻⵙⵏⵉ ⴷ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ ⵜⴰⵏⴻⵎⴳⴰⴳⵜ).

ⴰⵎⴻⴷⵅⵓⵍ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵡⴻⵙⵎⴰⵍ ⴷ ⵡⴻⵙⵏⴻⴼⵍⵉ ⵏ ⵢⵉⴼⴻⵔⴳⴰⵏ ⵉⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⵇⴷⴰⵛ ⵉ ⵓⵙⵙⵉⴷⵔⴻⵎ (ⵜⴰⵎⵡⵉⵍ) ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵏⴼⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵡⴰⵢⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⵇⴷⴰⵛⴻⵏ ⵢⴻⴷⵔⵉⵎⴻⵏ ⵏ ⵍⵅⴻⵣⵏⴰ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ (ⴷⴰⵡⵍⴰ), ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⴱⴻⵏⵙⴰⵧⵓⵍⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵡⴻⴽⴽⴷⴻⵏ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⵓⵔ ⵜⴻⵍⵍⵉ ⴷ ⵜⴰⵄⴽⴻⵎⵜ ⵖⴻⴼ ⵍⵅⴻⵣⵏⴰ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ, ⵡⴰⵏⴰⴳ ⴷ ⵜⴰⵖⴱⴰⵍⵓⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴰⴷⴰⴼⴻⵏ ⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ ⵉ ⵜⴷⴰⵎⵙⴰ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ.

ⵜⴰⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⵜⴻⵜⵜⴰⴵⴵⴰ ⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⴼⴻⵄⵍⴻⵏ ⵉⵙⴻⵏⴼⴰⵔⴻⵏ-ⵏⵙⴻⵏ ⵙ ⵍⴻⵎⵄⴰⵡⵏⴰ ⵏ ⵓⵡⴻⵀⵀⵉ, ⵎⴰⵛⴰ ⵓⵔ ⵜⴻⵏ-ⵜⴻⵜⵜⵄⴰⵡⴰⵏ ⵙ ⵢⴻⴷⵔⵉⵎⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ. ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴰⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⵜⴻⵜⵜⴰⴽⴼ ⵉ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴰⴽⴰⵜⴰⵔ (ⵉⵟⴰⵔ) ⵉⴳⴻⵔⵔⵣⴻⵏ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵙⴻⵏ-ⵜⴻⵜⵜⴰⴽⴼ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⴰⵢ ⵃⵡⴰⵊⴻⵏ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⵉⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵉⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵍⵖⵓ ⴷ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⴰⵎⵓⵖⵍⵉ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵙⵙⵓⵜⵔⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⵎⵄⴰⵡⵏⴰ, ⵜⴻⴹⴼⴻⵔ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ-ⴰ ⴰⴱⵔⵉⴷ ⴷ ⴰⵎⴰⵢⵏⵓ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⵙⵓⴷⴷⵓⵙ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴷ-ⵜⴼⴻⵔⵔⴻⵏ ⵉⵙⴻⵏⴼⴰⵔⴻⵏ ⵉⵎⵅⴻⵢⵢⵔⴻⵏ.

ⵎⵉ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴼⵔⴻⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵓⵙⴻⵏⴼⴰⵔ, ⴰⴷ ⴰⵙ-ⵢⴻⵜⵜⵓⵏⴻⴼⴽ ⵉ ⴱⴰⴱ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⵍⵉⵙ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⵣⵓⵜ (ⵙⵉⴵⵉⵍ ⵜⵉⴵⴰⵔⵉ) ⴷ ⵡⴻⵎⴽⴰⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⴷ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⵢⴻⵅⴷⴻⵎ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⴻⵏⴼⴰⵔ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⴼⵔⴰⴳ ⴰⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏ ⵏ ⵜⴻⵕⵎⵉⵙⵜ-ⴰ.