Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Suq Ahṛas: 8 n yimeɛdaṛ ay iqublen iɛewwiqen akken ad sɛeddin lbak
+
Iger-d Mihoubi tiɣri i uɛawed n lebni n wassaɣ gar waggag d umaḍal n tidet
 
   
 
   
SUQ AHṚAS– 8 n yimeɛdaṛ (6 xuṣṣen iẓri, 2 d imeɛdaṛ n tfekka) ay iɣetsen ad qablen iɛewwiqen akken ad sɛeddin lbak ass n lḥedd deg twilayt n Suq Ahṛas.
+
LEZZAYER TAMANEɣT– Yenna-d uneɣlaf n yedles, Azeddine Mihoubi, ass n lḥed, deg Lqahira, dakken « yessefk ad iɛawed ad d-yettwebnu wassaɣ gar waggag (mutaqqaf) d umaḍal n tidet, am wakken ay yessefk ad beddlen ttawilat n yinaw (xiṭab) adelsan ».
 
   
 
   
Inelmaden-nni ay ixuṣṣen iẓri zerwen (darasu) deg uɣerbaz n yiderɣalen n Um Lebwaqi yernu qublen iɛewwiqen armi ay wwḍen ɣer lbak.
+
Deg tinawt-nnes ay d-yenna deg ubeddu n usarag agraɣlan n « Ussinew (taǧdid) n udiwenni aggagan sdat yecqirrwen ay yettqabal umaḍal aɛṛab » ay d-iga Useqqamu Amaṣri Unnig n Yedles, iwekked-d Mass Mihoubi dakken yessefk ad d-yili « ussiney n yinaw adelsan deg tmura taɛṛabin i uqabel n yecqirrwen imiranen », am wakken ay d-iger tiɣri i « ubeddel alqayan deg temsalt n tutlayt d tukci n wugar n wazal i temsal n ussegmi ».
 
   
 
   
Deg twilayt-a ay d-yusan ɣef tlisa n tmurt, yettunefk lameṛ unṣib i ubeddu lbak, i tikkelt tamezwarut, deg tesnawit n Mekideche Ammar, deg tɣiwant n Um Leɛḍayem (70 n yikilumitren deg utaram n Suq Ahṛas). Tawilayt-a tesɛa 9.281 n yimazwaren (muraccaḥin) n lbak, gar-asen 2.900 n yimazwaren ilelliyen d 8 n yimeɛdaṛ ay d-yusan ad sɛeddin ikayaden-nsen taṣebḥit, deg wakud.
+
Deffir ma yesmekti-d s wussisen (maǧhudat) ay tga Ldzayer deg yimenɣi mgal tremmiɣt (irhab) d tiḍḍurfa, yebder-d Mass Mihoubi amagrad n tmenḍawt tadzayrit tamaynut ay yefkan azal i « tzitliwin n tedɣert tadzayrit i lebni n uwanak aɣarim ».
 
   
 
   
Deg wammas n yikayaden n « Djilali-Liabes » n Suq Ahṛas, yenna-d yilemẓi Foudil Bouderballa (18 n yiseggasen, ixuṣṣ iẓri) dakken iɛewwel ad d-yawi lbak yernu ad yeddu ɣer tesdawit.
+
« Azref n uɣerman (muwaṭin) i yedles d lwajeb yeggunin awanak (dawla) adzayri », ɣef wakken ay d-yenna.
 
   
 
   
Foudil yeɣran deg ufurk n tsekla d tfelsuft, yesɛedda akayad n tṣebḥit deg yiwet n tneɣrit (qism) ay as-d-yettwaheyyan i netta kan, yernu sin n yixeddamen ay t-iɛussen akken ad as-d-ɣren tuttruwin yernu ad t-ɛawnen ad yaru tiririyin.
+
Asarag-a n 3 n wussan iswi-nnes d « aheyyi n yinaw adelsan amaynu ay izemren ad iqabel icqirrwen ay d-ttmagarent tmura taɛṛabin ».
 
   
 
   
D iɣef n wammas n ukayad, Mass Mohamed Nasser Chadli, ay yemmugren Foudil, taṣebḥit zik, ɣef tis 8 d wezgen, s ussebɣes d tukksa n wugur.
+
130 n yemnadiyen, aggagen d yineɣmasen aɛṛaben d yiwerdaniyen ad yettekkin deg wemyager-a yernu yella gar-asen umaru adzayri Wassini Laredj.
+
Ilemẓi Abdelhai Touahriya (yellan daɣ seg wid ixuṣṣen iẓri) yella seg gar yinelmaden ay d-yefrurin deg uɣerbaz-nnes yernu yusa-d ad yesɛeddi lbak deg uɣerbaz n Abdelhamid Benbadis.
+
+
Ilemẓi-a n 21 n yiseggasen yenna-d dakken yettwali yezmer ad d-yawi lbak yernu yessaram ad yadef ɣer tesdawit.
+
+
Yenna-d daɣ dakken yessaram ad yeddem weɣlif n ussegmi tarrayt (manhaǧ) aydeg ixeddamen n ussegmi ad ttɛawanen ugar imeɛdaṛ akken ad lemden, ladɣa deg weswir alemmas.
+
+
Imeɛdaṛ ay d-yusan ad sɛeddin ikayaden-nsen n lbak deg Suq Ahṛas, Tawra, Sedṛata, Leḥdada d Mdawṛec, fkan-d tugna n uɛewwel d tebɣest akken ad rnun akk iɛewwiqen yellan deg webrid n rrbeḥ.
+

Tasiwelt n wass 14:04, 30 Mayu 2016

ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵎⵉⵀⵧⵓⴱⵉ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵄⴰⵡⴻⴷ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖ ⴳⴰⵔ ⵡⴰⴳⴳⴰⴳ ⴷ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⵏ ⵜⵉⴷⴻⵜ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ– ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ, ⴰⵣⴻⴷⴷⵉⵏⴻ ⵎⵉⵀⵧⵓⴱⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷ, ⴷⴻⴳ ⵍⵇⴰⵀⵉⵔⴰ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⵉⵄⴰⵡⴻⴷ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⴱⵏⵓ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖ ⴳⴰⵔ ⵡⴰⴳⴳⴰⴳ (ⵎⵓⵜⴰⵇⵇⴰⴼ) ⴷ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⵏ ⵜⵉⴷⴻⵜ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴱⴻⴷⴷⵍⴻⵏ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵏ ⵢⵉⵏⴰⵡ (ⵅⵉⵟⴰⴱ) ⴰⴷⴻⵍⵙⴰⵏ ».

ⴷⴻⴳ ⵜⵉⵏⴰⵡⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⴱⴻⴷⴷⵓ ⵏ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ ⵏ « ⵓⵙⵙⵉⵏⴻⵡ (ⵜⴰⴵⴷⵉⴷ) ⵏ ⵓⴷⵉⵡⴻⵏⵏⵉ ⴰⴳⴳⴰⴳⴰⵏ ⵙⴷⴰⵜ ⵢⴻⵛⵇⵉⵔⵔⵡⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵇⴰⴱⴰⵍ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⴰⵄⵕⴰⴱ » ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴰ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⴰⵎⴰⵚⵔⵉ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ, ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵎⵉⵀⵧⵓⴱⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ « ⵓⵙⵙⵉⵏⴻⵢ ⵏ ⵢⵉⵏⴰⵡ ⴰⴷⴻⵍⵙⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ⵉ ⵓⵇⴰⴱⴻⵍ ⵏ ⵢⴻⵛⵇⵉⵔⵔⵡⴻⵏ ⵉⵎⵉⵔⴰⵏⴻⵏ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴻⵔ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ « ⵓⴱⴻⴷⴷⴻⵍ ⴰⵍⵇⴰⵢⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⴷ ⵜⵓⴽⵛⵉ ⵏ ⵡⵓⴳⴰⵔ ⵏ ⵡⴰⵣⴰⵍ ⵉ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ ».

ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ ⵙ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⴰⵢ ⵜⴳⴰ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⵔⴻⵎⵎⵉⵖⵜ (ⵉⵔⵀⴰⴱ) ⴷ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ, ⵢⴻⴱⴷⴻⵔ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵎⵉⵀⵧⵓⴱⵉ ⴰⵎⴰⴳⵔⴰⴷ ⵏ ⵜⵎⴻⵏⴹⴰⵡⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵜⴰⵎⴰⵢⵏⵓⵜ ⴰⵢ ⵢⴻⴼⴽⴰⵏ ⴰⵣⴰⵍ ⵉ « ⵜⵣⵉⵜⵍⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⴷⵖⴻⵔⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵉ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⴰⵖⴰⵔⵉⵎ ».

« ⴰⵣⵔⴻⴼ ⵏ ⵓⵖⴻⵔⵎⴰⵏ (ⵎⵓⵡⴰⵟⵉⵏ) ⵉ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ ⴷ ⵍⵡⴰⵊⴻⴱ ⵢⴻⴳⴳⵓⵏⵉⵏ ⴰⵡⴰⵏⴰⴽ (ⴷⴰⵡⵍⴰ) ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

ⴰⵙⴰⵔⴰⴳ-ⴰ ⵏ 3 ⵏ ⵡⵓⵙⵙⴰⵏ ⵉⵙⵡⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷ « ⴰⵀⴻⵢⵢⵉ ⵏ ⵢⵉⵏⴰⵡ ⴰⴷⴻⵍⵙⴰⵏ ⴰⵎⴰⵢⵏⵓ ⴰⵢ ⵉⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵉⵇⴰⴱⴻⵍ ⵉⵛⵇⵉⵔⵔⵡⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⵜⵎⴰⴳⴰⵔⴻⵏⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵉⵏ ».

130 ⵏ ⵢⴻⵎⵏⴰⴷⵉⵢⴻⵏ, ⴰⴳⴳⴰⴳⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵏⴻⵖⵎⴰⵙⴻⵏ ⴰⵄⵕⴰⴱⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵔⴷⴰⵏⵉⵢⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵎⵢⴰⴳⴻⵔ-ⴰ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ ⵡⴰⵙⵙⵉⵏⵉ ⵍⴰⵔⴻⴷⵊ.