Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
17ktuber 1961: Henri Buyu yesseḥbes Hollande ɣef « tinnɣi n ddult » yigin Fṛansa
+
Tadawsa : iger-d Sellal tiɣri i ussebded n ticcurkiwin timaynutin d Yikubiyen
  
PARIS- Yesseḥbes umeɣnas ɣef ljalt n usmekti d ttbeddit deg udem n uferreq d listiɛmar, Henri Buyu. Qqareɣ yesseḥbes aselway, Afransawi, François Hollande, ɣef tmeɣrsiwin n, 17 ktuber 1961.
+
   
  
Mani yilaɣ-at ad yessteɛref s « tinnɣi n ddult » yemmugen ɣef ufus n, Fṛansa.
+
HAVANA– Iger-d uneɣlaf amenzu, Abdelmalek Sellal, tiɣri, ass n laṛebɛa, deg Havana, i lmend n ussebded n ticcurkiwin timaynutin d Yikubiyen deg wenrar n tdawsa (ṣiḥḥa), ladɣa i lmend n ussejhed n yimenɣi mgal ukensir.
  
U deg i tebṛatt tettwaṛẓem. Yellan tettwafser deg i waged-nnes aliktruni. Mani yutlay, Henri Buyu, am-din d ccahed ɣef tagrawla n tlellit d unekef yemmugen ɣef ufus yiserdasen, yifransawiyen deg i, Lezzayer. Mani yessmekta aselway, François Hollande, belli yisenya, ass n 15 ktuber 2011, ɣef wattaren s wudem n yimurecceḥ ɣer tselwayt n tugduda « attaren-aya » (ɛariḍa). Yellan yusid ɣef ufus n (terbaɛt n 17 ktuber 2011). Mani tlaɣan yimer-din sɣer uselway, Afransawi, ad yessteɛref s « tinnɣi n ddult yellan tig-i-hen Fṛansa deg i 17 ktuber 1961 d unedded fell-asent ».
+
« Yessefk ad nexdem ɣef ussebded n teṛmist (carika) tuxliḍt ara yesrebḥen idisan-nneɣ deg sin », ɣef wakken ay d-yenna Sellal deg yiwet n terzi ɣef wammas n tijjenyeṛt tajinant d tebyusnatwilt deg Havana.
 +
 
 +
Yenna-d dakken ssuq yella yernu « ad d-yessidef aṭas n yedrimen », am wakken ay d-yerna dakken « aya yettɣimi-d d tamuɣli tasuddsant (istratiǧiya) d tmatut n snat-a n tmura » i yimenɣi amellil (naǧiɛ) mgal ukensir.
 +
 
 +
Ammas n tijjenyeṛt tajinant d tebyusnatwilt n Kuba yennulfa-d deg 1986, yernu iswi-nnes d asnefli n yisafaren s tmussniwin n tebyusnatwilt i lmend n udawi n yimuḍinen. Ammas-a yettakf-d i Lezzayer aṭas n yisafaren, gar-asen Heberprot-P, ay yettɛawanen deg tujjya n tuksi n uḍar n umuḍin n sskeṛ, d Heberbiovac HB, d tagezzayt (liqaḥ) mgal waḍḍan n tentast n tasa.
 +
 
 +
Ammas-a d netta ay d amezwaru deg Temrikt Talatinit yernu d wis 3 deg umaḍal deg wayen yerzan tizemmar-nnes deg unadi d wesnefli, ɣef leḥsab n umasay-nnes (mas’ul) n ussenzi deg Tefriqt n Ugafa, Ibis Portvondo.
 +
 
 +
Deg terzi n Mass Sellal, yedda daɣ uneɣlaf adzayri n tɣawsiwin n wezɣar, Ramtane Lamamra, d uneɣlaf n tdawsa (ṣiḥḥa), Abdelmalek Boudiaf. Tirzi-a tunṣibt n 3 n wussan tebda-d ass n laṛebɛa, yernu tella-d s uneɛruḍ n wenmazul amezwaru n uselway n Useqqamu n Uwanak d Useqqamu n yineɣlafen n tegduda n Kuba, Mass Bermudez.
 +
 
 +
Iwekked-d Mass Sellal, mi yuweḍ ɣer Havana, ɣef « ufazi » d « ljehed » n wassaɣen gar Lezzayer d Kuba, am wakken ay d-yerna dakken snat-a n tmura ad kemmlent axeddim ddukli.  Yenna-d daɣ uneɣlaf amenzu dakken yettḥulfu i yiman-nnes deg Kuba amzun deg tmurt-nnes ay yella, yernu iwekked-d dakken assaɣen gar snat-a n tmura mazal ad ddun ɣer sdat.

Tasiwelt n wass 18:39, 13 Tuber 2016

ⵜⴰⴷⴰⵡⵙⴰ : ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵙⴻⵍⵍⴰⵍ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ ⵜⵉⵛⵛⵓⵔⴽⵉⵡⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵢⵏⵓⵜⵉⵏ ⴷ ⵢⵉⴽⵓⴱⵉⵢⴻⵏ


ⵀⴰⵠⴰⵏⴰ– ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⵎⴻⵏⵣⵓ, ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⴰⵍⴻⴽ ⵙⴻⵍⵍⴰⵍ, ⵜⵉⵖⵔⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ, ⴷⴻⴳ ⵀⴰⵠⴰⵏⴰ, ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ ⵜⵉⵛⵛⵓⵔⴽⵉⵡⵉⵏ ⵜⵉⵎⴰⵢⵏⵓⵜⵉⵏ ⴷ ⵢⵉⴽⵓⴱⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵏⵔⴰⵔ ⵏ ⵜⴷⴰⵡⵙⴰ (ⵚⵉⵃⵃⴰ), ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵊⵀⴻⴷ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵓⴽⴻⵏⵙⵉⵔ.

« ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⵏⴻⵅⴷⴻⵎ ⵖⴻⴼ ⵓⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ ⵜⴻⵕⵎⵉⵙⵜ (ⵛⴰⵔⵉⴽⴰ) ⵜⵓⵅⵍⵉⴹⵜ ⴰⵔⴰ ⵢⴻⵙⵔⴻⴱⵃⴻⵏ ⵉⴷⵉⵙⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵖ ⴷⴻⴳ ⵙⵉⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵙⴻⵍⵍⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵔⵣⵉ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵎⵎⴰⵙ ⵏ ⵜⵉⵊⵊⴻⵏⵢⴻⵕⵜ ⵜⴰⵊⵉⵏⴰⵏⵜ ⴷ ⵜⴻⴱⵢⵓⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵜ ⴷⴻⴳ ⵀⴰⵠⴰⵏⴰ.

ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵙⵙⵓⵇ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⵢⴻⵔⵏⵓ « ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⵉⴷⴻⴼ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⴻⴷⵔⵉⵎⴻⵏ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⵢⴰ ⵢⴻⵜⵜⵖⵉⵎⵉ-ⴷ ⴷ ⵜⴰⵎⵓⵖⵍⵉ ⵜⴰⵙⵓⴷⴷⵙⴰⵏⵜ (ⵉⵙⵜⵔⴰⵜⵉⴵⵉⵢⴰ) ⴷ ⵜⵎⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵙⵏⴰⵜ-ⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ » ⵉ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⵎⴻⵍⵍⵉⵍ (ⵏⴰⴵⵉⵄ) ⵎⴳⴰⵍ ⵓⴽⴻⵏⵙⵉⵔ.

ⴰⵎⵎⴰⵙ ⵏ ⵜⵉⵊⵊⴻⵏⵢⴻⵕⵜ ⵜⴰⵊⵉⵏⴰⵏⵜ ⴷ ⵜⴻⴱⵢⵓⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵜ ⵏ ⴽⵓⴱⴰ ⵢⴻⵏⵏⵓⵍⴼⴰ-ⴷ ⴷⴻⴳ 1986, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵉⵙⵡⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷ ⴰⵙⵏⴻⴼⵍⵉ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⴼⴰⵔⴻⵏ ⵙ ⵜⵎⵓⵙⵙⵏⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⴱⵢⵓⵙⵏⴰⵜⵡⵉⵍⵜ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⴷⴰⵡⵉ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴹⵉⵏⴻⵏ. ⴰⵎⵎⴰⵙ-ⴰ ⵢⴻⵜⵜⴰⴽⴼ-ⴷ ⵉ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⴼⴰⵔⴻⵏ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⵀⴻⴱⴻⵔⵒⵔⵧⵜ-ⵒ, ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵄⴰⵡⴰⵏⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵓⵊⵊⵢⴰ ⵏ ⵜⵓⴽⵙⵉ ⵏ ⵓⴹⴰⵔ ⵏ ⵓⵎⵓⴹⵉⵏ ⵏ ⵙⵙⴽⴻⵕ, ⴷ ⵀⴻⴱⴻⵔⴱⵉⵧⵠⴰⵛ ⵀⴱ, ⴷ ⵜⴰⴳⴻⵣⵣⴰⵢⵜ (ⵍⵉⵇⴰⵃ) ⵎⴳⴰⵍ ⵡⴰⴹⴹⴰⵏ ⵏ ⵜⴻⵏⵜⴰⵙⵜ ⵏ ⵜⴰⵙⴰ.

ⴰⵎⵎⴰⵙ-ⴰ ⴷ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴰⵢ ⴷ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵔⵉⴽⵜ ⵜⴰⵍⴰⵜⵉⵏⵉⵜ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴷ ⵡⵉⵙ 3 ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⵉⵣⴻⵎⵎⴰⵔ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵓⵏⴰⴷⵉ ⴷ ⵡⴻⵙⵏⴻⴼⵍⵉ, ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵓⵎⴰⵙⴰⵢ-ⵏⵏⴻⵙ (ⵎⴰⵙ’ⵓⵍ) ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵏⵣⵉ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ, ⵉⴱⵉⵙ ⵒⵧⵔⵜⵠⵧⵏⴷⵧ.

ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵔⵣⵉ ⵏ ⵎⴰⵙⵙ ⵙⴻⵍⵍⴰⵍ, ⵢⴻⴷⴷⴰ ⴷⴰⵖ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵡⴻⵣⵖⴰⵔ, ⵔⴰⵎⵜⴰⵏⴻ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ, ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⴷⴰⵡⵙⴰ (ⵚⵉⵃⵃⴰ), ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⴰⵍⴻⴽ ⴱⵧⵓⴷⵉⴰⴼ. ⵜⵉⵔⵣⵉ-ⴰ ⵜⵓⵏⵚⵉⴱⵜ ⵏ 3 ⵏ ⵡⵓⵙⵙⴰⵏ ⵜⴻⴱⴷⴰ-ⴷ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵙ ⵓⵏⴻⵄⵔⵓⴹ ⵏ ⵡⴻⵏⵎⴰⵣⵓⵍ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⴷ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵢⵉⵏⴻⵖⵍⴰⴼⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ ⵏ ⴽⵓⴱⴰ, ⵎⴰⵙⵙ ⴱⴻⵔⵎⵓⴷⴻⵣ.

ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵙⴻⵍⵍⴰⵍ, ⵎⵉ ⵢⵓⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ ⵀⴰⵠⴰⵏⴰ, ⵖⴻⴼ « ⵓⴼⴰⵣⵉ » ⴷ « ⵍⵊⴻⵀⴻⴷ » ⵏ ⵡⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⴽⵓⴱⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵙⵏⴰⵜ-ⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⴰⴷ ⴽⴻⵎⵎⵍⴻⵏⵜ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⴷⴷⵓⴽⵍⵉ. ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⵎⴻⵏⵣⵓ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵃⵓⵍⴼⵓ ⵉ ⵢⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⴽⵓⴱⴰ ⴰⵎⵣⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵢ ⵢⴻⵍⵍⴰ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵙⵏⴰⵜ-ⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⴰⴷ ⴷⴷⵓⵏ ⵖⴻⵔ ⵙⴷⴰⵜ.