Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tamɣunt 1 n « Mobilis »: ES Sḍif d talɣuɣt n Ldzayer
+
Ccṛeɛ n Khalifa: Fukent cchadat n yimetthumen ay d-yesɛeddan lḥebs
 
   
 
   
LDZAYER TAMANEƔT – ES Sḍif d nettat ay d talɣuɣt n Ldzayer n tkurt n uḍar deg tsemhuyt n 2014-2015 sdeffir ma terna s 2 ɣer 0 CS Qsenṭina deg yiwet n temlilit ay turar ass n ssebt deg usarir n 8 Mayu 1945 deg Sḍif deg wass wis 29 (uqbel uneggaru) n Temɣunt 1 n Mobilis.
+
LEBLIDA - Inagan ineggura ay d-yesɛeddan lḥebs deg ccṛeɛ amezwaru n Tbanka n Khalifa slan-asen ass n ssebt deg uxxam n ccṛeɛ n Leblida, sakkin, ass n lḥedd, d aneɣlaf aqbur n tedrimt, Mohamed Djellab umi ara slen s yisem-nnes d anemhal aqbur n tbanka-a.
 
   
 
   
Iswi amezwaru n temlilit-a yessadef-it Benyettou deg tedqiqt tis 32 s yiwet n tyita ijehden deg tezwara n tama n 18 n lmitrat, ma d iswi wis sin, yessadef-it Dagoulou deg tedqiqt tis 44 d-yeḍḍef takurt ay as-d-rran s tuccḍa yimḥaddiyen n Qsenṭina.
+
Kuẓ (4) n yinagan umi yesla lqaḍi Antar Menouar deg tɣimit n tmeddit, deg wass wis 16 n ccṛeɛ n Tbanka n Khalifa, yerna wi d aselway aqbur n tseqqamut taɣelnawt n yixeddimen inmettiyen n ussegmi (1999-2006), Farid Ben Amer, anemhal n tedrimt aqbur n Usenduq aɣelnaw n yisenkiden inmettiyen (CNAS), Mustapha Menad, anemhal amatu aqbur n Usenduq aɣelnaw n tɣellist n wid ur yesɛin tacehṛit (CASNOS), Hassen Boubedra d unagi Youcef Ben Yousfi.
 
   
 
   
D tikkelt tis 7 aydeg ara teqqel ES Sḍif d talɣuɣt n Ldzayer, am wakken ay d-terbeḥ daɣ 8 n Teqbucin n Ldzayer, 2 n temɣunin n Tefriqt, 2 temɣunin n telɣuɣa taɛṛabt, yiwet n teqbuct n Tefriqt, 2 , teqbucin n Tefriqt n Ugafa, 1 n teqbuct n UNAF d 1 n Teqbuct Tafrusyawit.
+
Aneggaru-a d netta ay d awḥid ur d-yesɛeddan ara lḥebs deg ccṛeɛ-nni amezwaru ay d-yellan deg 2007. Anagi amezwaru ay ibedden d Farid Ben Amer, yerna yenna-d dakken yefren Tabanka n Khalifa akken ad yessers deg-s 500 n yimelyunen n yidinaṛen imi lfayda deg-s tella s 12% deg wakud aydeg Tabanka tuffiɣt n Ldzayer (BEA) tella tettakf lfayda n 2% kan uqbel 2001, yili uqbel waya, tella tettakf lfayda n 11,45%.
 +
 +
Idrimen-nni llan naqal ttwawehhan i yixeddamen n uḥric n ussegmi (tteṛbeyya), yerna mi rsen deg tbanka-nni n Khalifa, werjin ssawḍen ad ten-id-rren, ɣas akken uran tibṛatin i tnegga n tbanka-a deg Lḥeṛṛac, ɣef wakken ay d-yenna unagi-a, am wakken ay d-yenna dakken yerra-d 168.000 n yidinaṛen i yimṣeffi, Moncef Badsi.
 +
 +
Mi yettwatter ɣef tkarḍa n rrekba baṭel deg yisafagen n Khalifa Airways (s netta d twacult-nnes) akken ad yeddu ɣer Dubay, anagi-a yenna-d dakken llan daɣ yiselmaden « ay ifurṣen seg ujazi-a ».
 +
 +
Anemhal aqbur n CNAS, Mustapha Menad, yenna-d, seg yidis-nnes, dakken yessers 10 n yimelyaṛen n yidinaṛen deg tbanka n Khalifa ay yettwafesxen, yerna iga aya sdeffir ma yeqbel-as Useqqamu n tedbelt n usenduq, ay yesselwi Umaru amatu n Tdukli tamatut n yixeddamen idzayriyen (UGTA), Abdelmadjid Sidi-Said.
 +
 +
Hassen Boubedra, anemhal amatu aqbur n CASNOS, ay d-yesɛeddan 4 n yiseggasen n lḥebs, yernna-d dakken llan-d « wuguren » deg uxelleṣ n yiburṣyunen n llantrit s tbanka n BEA, dɣa ɣef waya ay fernen tabanka tusligt n Abdelmoumene Khelifa akken ad ssersen 12 n yimelyaṛen n yidinaṛen, ɣef wakken ay d-yenna lqaḍi Menouar.
 +
 +
Mi t-yetter lqaḍi, Boubedra yesteɛṛef dakken tettunefk-as lfayda n 490 n yimelyunen n yidinaṛen, am wakken ay d-yesfaydi seg ussikel (aṣafer) baṭel deg Khalifa Airways. Lqaḍi Menouar yetter anagi Yousfi Ben Youcef ɣef tɣawsiwin-nni tuzligin ay d-yekcef mi yella ixeddem deg Tbanka n Khalifa, dɣa yenna-d unagi-nni dakken yettwaheyya-d uṛabul ɣef waya deg Ɣuct n 2000 yerna yettunefk i tmehla n tbanka.
 +
 +
Ben Youcef yekcem ad yexdem deg tbanka-a deg 1998 yerna yeḍḍef din amkan n yimwekkel amatu, sakkin yeqqel d aneṣṣaḥ n Abdelmoumene Khelifa ay d-yelhan d tesweḍt tamatut deg 2000. Dɣa deg useggas-nni, iger tamawt dakken « tiɣawsiwin ur la tteddunt ara akken iwata », yerna yenna-d dakken tagnit-nni « terwi akk ».
 +
 +
Anagi-a iwekked-d dakken ɛezlen-t seg tbanka-a deg useggas n 2000 « acku yella yetteg axeddim-nnes » yerna rran-t ɣer tkebbanit n Khalifa Airways acku din « ur yettcewwil ara aṭas », am wakken ay d-yerna dakken xali-s n Abdelmoumene Khelifa s timmad-nnes, Ghazi Kebbache, yessemɛen-as-d « ad t-yenɣ ».
 +
 +
« Llan medden ur yellin ara bɣan ad rebḥent tɣawsiwin deg Tbanka n Khalifa, yerna yella gar-asen Mass Kebbache », ay d-yenna unagi-nni, am wakken ay d-yenna, sdat lqaḍi, dakken « yella-d usaɛed d ameqran deg ssumat deg kra n tneggiwin (n tbanka-a) war ma yegla-d aya s lateṛ ɣef lxezna n tedrimt ».
 +
 +
Seg yidis niḍen, yesteɛṛef dakken terḍel-as-d tbanka 150 n yimelyunen n yisantimen, yerna yerra idrimen-a imi yal ayyur, idis ay t-yesxedmen yettekkes-as cwiṭ seg tcehṛit-nnes. Abugaṭu n umetthum Abdelmoumene Khelifa, Naserredine Lazaar, iger-d iman-nnes akken ad d-yini dakken anagi-a ibeddel awal-nnes, yerna yenna-d dakken anagi-a « ssulin-as deg umkan », maci d aɛzal ay yettwaɛzel.
 +
 +
« Lemmer maci akka, tili ur ak-d-ikeccef ara iswaḍen niḍen (afettec) sdeffir uṛabul-nni ay d-tqeddmed deg useggas n 2000 », ay d-yenna. Tiɣimit n wass wis 16 n ccṛeɛ ifuk-itt lqaḍi Menouar s tɣuri n wayen ay d-nnan 6 n yinagan ur iɣaben, yerna cchadat-nsen gan-tent asmi ay bedden ass amezwaru sdat lqaḍi n uḥtac.

Tasiwelt n wass 12:05, 24 Mayu 2015

ⵛⵛⵕⴻⵄ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ: ⴼⵓⴽⴻⵏⵜ ⵛⵛⵀⴰⴷⴰⵜ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵜⵜⵀⵓⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵄⴻⴷⴷⴰⵏ ⵍⵃⴻⴱⵙ

ⵍⴻⴱⵍⵉⴷⴰ - ⵉⵏⴰⴳⴰⵏ ⵉⵏⴻⴳⴳⵓⵔⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵄⴻⴷⴷⴰⵏ ⵍⵃⴻⴱⵙ ⴷⴻⴳ ⵛⵛⵕⴻⵄ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⵙⵍⴰⵏ-ⴰⵙⴻⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵛⵛⵕⴻⵄ ⵏ ⵍⴻⴱⵍⵉⴷⴰ, ⵙⴰⴽⴽⵉⵏ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ, ⴷ ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵜⴻⴷⵔⵉⵎⵜ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴷⵊⴻⵍⵍⴰⴱ ⵓⵎⵉ ⴰⵔⴰ ⵙⵍⴻⵏ ⵙ ⵢⵉⵙⴻⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷ ⴰⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⴰ.

ⴽⵓⵥ (4) ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴳⴰⵏ ⵓⵎⵉ ⵢⴻⵙⵍⴰ ⵍⵇⴰⴹⵉ ⴰⵏⵜⴰⵔ ⵎⴻⵏⵧⵓⴰⵔ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⵉⵎⵉⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵙⵙ ⵡⵉⵙ 16 ⵏ ⵛⵛⵕⴻⵄ ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵡⵉ ⴷ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ ⵉⵏⵎⴻⵜⵜⵉⵢⴻⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ (1999-2006), ⴼⴰⵔⵉⴷ ⴱⴻⵏ ⴰⵎⴻⵔ, ⴰⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⵏ ⵜⴻⴷⵔⵉⵎⵜ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵓⵙⴻⵏⴷⵓⵇ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⵏⴽⵉⴷⴻⵏ ⵉⵏⵎⴻⵜⵜⵉⵢⴻⵏ (ⵛⵏⴰⵙ), ⵎⵓⵙⵜⴰⵒⵀⴰ ⵎⴻⵏⴰⴷ, ⴰⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵓⵙⴻⵏⴷⵓⵇ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⵏ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ ⵏ ⵡⵉⴷ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵄⵉⵏ ⵜⴰⵛⴻⵀⵕⵉⵜ (ⵛⴰⵙⵏⵧⵙ), ⵀⴰⵙⵙⴻⵏ ⴱⵧⵓⴱⴻⴷⵔⴰ ⴷ ⵓⵏⴰⴳⵉ ⵢⵧⵓⵛⴻⴼ ⴱⴻⵏ ⵢⵧⵓⵙⴼⵉ.

ⴰⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓ-ⴰ ⴷ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴰⵢ ⴷ ⴰⵡⵃⵉⴷ ⵓⵔ ⴷ-ⵢⴻⵙⵄⴻⴷⴷⴰⵏ ⴰⵔⴰ ⵍⵃⴻⴱⵙ ⴷⴻⴳ ⵛⵛⵕⴻⵄ-ⵏⵏⵉ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ 2007. ⴰⵏⴰⴳⵉ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴰⵢ ⵉⴱⴻⴷⴷⴻⵏ ⴷ ⴼⴰⵔⵉⴷ ⴱⴻⵏ ⴰⵎⴻⵔ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⴼⵔⴻⵏ ⵜⴰⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⴻⵔⵙ ⴷⴻⴳ-ⵙ 500 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⵉⵎⵉ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⵜⴻⵍⵍⴰ ⵙ 12% ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴽⵓⴷ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵜⴰⴱⴰⵏⴽⴰ ⵜⵓⴼⴼⵉⵖⵜ ⵏ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ (ⴱⴻⴰ) ⵜⴻⵍⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⴰⴽⴼ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ ⵏ 2% ⴽⴰⵏ ⵓⵇⴱⴻⵍ 2001, ⵢⵉⵍⵉ ⵓⵇⴱⴻⵍ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴻⵍⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⴰⴽⴼ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ ⵏ 11,45%.

ⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ-ⵏⵏⵉ ⵍⵍⴰⵏ ⵏⴰⵇⴰⵍ ⵜⵜⵡⴰⵡⴻⵀⵀⴰⵏ ⵉ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵏ ⵓⵃⵔⵉⵛ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴳⵎⵉ (ⵜⵜⴻⵕⴱⴻⵢⵢⴰ), ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵎⵉ ⵔⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⵏⵏⵉ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ, ⵡⴻⵔⵊⵉⵏ ⵙⵙⴰⵡⴹⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⴻⵏ-ⵉⴷ-ⵔⵔⴻⵏ, ⵖⴰⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔⴰⵏ ⵜⵉⴱⵕⴰⵜⵉⵏ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⴰ ⴷⴻⴳ ⵍⵃⴻⵕⵕⴰⵛ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴰⴳⵉ-ⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵔⵔⴰ-ⴷ 168.000 ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⵉ ⵢⵉⵎⵚⴻⴼⴼⵉ, ⵎⵧⵏⵛⴻⴼ ⴱⴰⴷⵙⵉ.

ⵎⵉ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵜⵜⴻⵔ ⵖⴻⴼ ⵜⴽⴰⵔⴹⴰ ⵏ ⵔⵔⴻⴽⴱⴰ ⴱⴰⵟⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵙⴰⴼⴰⴳⴻⵏ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⴰⵉⵔⵡⴰⵢⵙ (ⵙ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴷ ⵜⵡⴰⵛⵓⵍⵜ-ⵏⵏⴻⵙ) ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴷⴷⵓ ⵖⴻⵔ ⴷⵓⴱⴰⵢ, ⴰⵏⴰⴳⵉ-ⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⵍⴰⵏ ⴷⴰⵖ ⵢⵉⵙⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ « ⴰⵢ ⵉⴼⵓⵔⵚⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵓⵊⴰⵣⵉ-ⴰ ».

ⴰⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵛⵏⴰⵙ, ⵎⵓⵙⵜⴰⵒⵀⴰ ⵎⴻⵏⴰⴷ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ, ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⵔⵙ 10 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⴰⵕⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴼⴻⵙⵅⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⴳⴰ ⴰⵢⴰ ⵙⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⵇⴱⴻⵍ-ⴰⵙ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵜⴻⴷⴱⴻⵍⵜ ⵏ ⵓⵙⴻⵏⴷⵓⵇ, ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴻⵍⵡⵉ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⵎⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ (ⵓⴳⵜⴰ), ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⴰⴷⵊⵉⴷ ⵙⵉⴷⵉ-ⵙⴰⵉⴷ.

ⵀⴰⵙⵙⴻⵏ ⴱⵧⵓⴱⴻⴷⵔⴰ, ⴰⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵛⴰⵙⵏⵧⵙ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵄⴻⴷⴷⴰⵏ 4 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵍⵃⴻⴱⵙ, ⵢⴻⵔⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⵍⴰⵏ-ⴷ « ⵡⵓⴳⵓⵔⴻⵏ » ⴷⴻⴳ ⵓⵅⴻⵍⵍⴻⵚ ⵏ ⵢⵉⴱⵓⵔⵚⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵍⵍⴰⵏⵜⵔⵉⵜ ⵙ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴱⴻⴰ, ⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵢⴰ ⴰⵢ ⴼⴻⵔⵏⴻⵏ ⵜⴰⴱⴰⵏⴽⴰ ⵜⵓⵙⵍⵉⴳⵜ ⵏ ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⵧⵓⵎⴻⵏⴻ ⴽⵀⴻⵍⵉⴼⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⴻⵔⵙⴻⵏ 12 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⴰⵕⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵍⵇⴰⴹⵉ ⵎⴻⵏⵧⵓⴰⵔ.

ⵎⵉ ⵜ-ⵢⴻⵜⵜⴻⵔ ⵍⵇⴰⴹⵉ, ⴱⵧⵓⴱⴻⴷⵔⴰ ⵢⴻⵙⵜⴻⵄⵕⴻⴼ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴻⵜⵜⵓⵏⴻⴼⴽ-ⴰⵙ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ ⵏ 490 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⴼⴰⵢⴷⵉ ⵙⴻⴳ ⵓⵙⵙⵉⴽⴻⵍ (ⴰⵚⴰⴼⴻⵔ) ⴱⴰⵟⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⴰⵉⵔⵡⴰⵢⵙ. ⵍⵇⴰⴹⵉ ⵎⴻⵏⵧⵓⴰⵔ ⵢⴻⵜⵜⴻⵔ ⴰⵏⴰⴳⵉ ⵢⵧⵓⵙⴼⵉ ⴱⴻⵏ ⵢⵧⵓⵛⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ-ⵏⵏⵉ ⵜⵓⵣⵍⵉⴳⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴽⵛⴻⴼ ⵎⵉ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⵉⵅⴻⴷⴷⴻⵎ ⴷⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ, ⴷⵖⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴰⴳⵉ-ⵏⵏⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵀⴻⵢⵢⴰ-ⴷ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵢⴰ ⴷⴻⴳ Ɣⵓⵛⵜ ⵏ 2000 ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵜⵜⵓⵏⴻⴼⴽ ⵉ ⵜⵎⴻⵀⵍⴰ ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ.

ⴱⴻⵏ ⵢⵧⵓⵛⴻⴼ ⵢⴻⴽⵛⴻⵎ ⴰⴷ ⵢⴻⵅⴷⴻⵎ ⴷⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⴰ ⴷⴻⴳ 1998 ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⴹⴹⴻⴼ ⴷⵉⵏ ⴰⵎⴽⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⴰⵎⴰⵜⵓ, ⵙⴰⴽⴽⵉⵏ ⵢⴻⵇⵇⴻⵍ ⴷ ⴰⵏⴻⵚⵚⴰⵃ ⵏ ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⵧⵓⵎⴻⵏⴻ ⴽⵀⴻⵍⵉⴼⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⴷ ⵜⴻⵙⵡⴻⴹⵜ ⵜⴰⵎⴰⵜⵓⵜ ⴷⴻⴳ 2000. ⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ-ⵏⵏⵉ, ⵉⴳⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵡⵜ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵜⵉⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵓⵔ ⵍⴰ ⵜⵜⴻⴷⴷⵓⵏⵜ ⴰⵔⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⵡⴰⵜⴰ », ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ-ⵏⵏⵉ « ⵜⴻⵔⵡⵉ ⴰⴽⴽ ».

ⴰⵏⴰⴳⵉ-ⴰ ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵄⴻⵣⵍⴻⵏ-ⵜ ⵙⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ ⵏ 2000 « ⴰⵛⴽⵓ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⵢⴻⵜⵜⴻⴳ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ » ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵔⵔⴰⵏ-ⵜ ⵖⴻⵔ ⵜⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵜ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ ⴰⵉⵔⵡⴰⵢⵙ ⴰⵛⴽⵓ ⴷⵉⵏ « ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵛⴻⵡⵡⵉⵍ ⴰⵔⴰ ⴰⵟⴰⵙ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵅⴰⵍⵉ-ⵙ ⵏ ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⵧⵓⵎⴻⵏⴻ ⴽⵀⴻⵍⵉⴼⴰ ⵙ ⵜⵉⵎⵎⴰⴷ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴳⵀⴰⵣⵉ ⴽⴻⴱⴱⴰⵛⵀⴻ, ⵢⴻⵙⵙⴻⵎⵄⴻⵏ-ⴰⵙ-ⴷ « ⴰⴷ ⵜ-ⵢⴻⵏⵖ ».

« ⵍⵍⴰⵏ ⵎⴻⴷⴷⴻⵏ ⵓⵔ ⵢⴻⵍⵍⵉⵏ ⴰⵔⴰ ⴱⵖⴰⵏ ⴰⴷ ⵔⴻⴱⵃⴻⵏⵜ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ ⵏ ⴽⵀⴰⵍⵉⴼⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⵎⴰⵙⵙ ⴽⴻⴱⴱⴰⵛⵀⴻ », ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴰⴳⵉ-ⵏⵏⵉ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⵙⴷⴰⵜ ⵍⵇⴰⴹⵉ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵓⵙⴰⵄⴻⴷ ⴷ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵎⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⵉⵡⵉⵏ (ⵏ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ-ⴰ) ⵡⴰⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⴳⵍⴰ-ⴷ ⴰⵢⴰ ⵙ ⵍⴰⵜⴻⵕ ⵖⴻⴼ ⵍⵅⴻⵣⵏⴰ ⵏ ⵜⴻⴷⵔⵉⵎⵜ ».

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵢⴻⵙⵜⴻⵄⵕⴻⴼ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴻⵔⴹⴻⵍ-ⴰⵙ-ⴷ ⵜⴱⴰⵏⴽⴰ 150 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵏⵜⵉⵎⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵔⵔⴰ ⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ-ⴰ ⵉⵎⵉ ⵢⴰⵍ ⴰⵢⵢⵓⵔ, ⵉⴷⵉⵙ ⴰⵢ ⵜ-ⵢⴻⵙⵅⴻⴷⵎⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴻⵙ-ⴰⵙ ⵛⵡⵉⵟ ⵙⴻⴳ ⵜⵛⴻⵀⵕⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ. ⴰⴱⵓⴳⴰⵟⵓ ⵏ ⵓⵎⴻⵜⵜⵀⵓⵎ ⴰⴱⴷⴻⵍⵎⵧⵓⵎⴻⵏⴻ ⴽⵀⴻⵍⵉⴼⴰ, ⵏⴰⵙⴻⵔⵔⴻⴷⵉⵏⴻ ⵍⴰⵣⴰⴰⵔ, ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵏⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵏⴰⴳⵉ-ⴰ ⵉⴱⴻⴷⴷⴻⵍ ⴰⵡⴰⵍ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵏⴰⴳⵉ-ⴰ « ⵙⵙⵓⵍⵉⵏ-ⴰⵙ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴽⴰⵏ », ⵎⴰⵛⵉ ⴷ ⴰⵄⵣⴰⵍ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵄⵣⴻⵍ.

« ⵍⴻⵎⵎⴻⵔ ⵎⴰⵛⵉ ⴰⴽⴽⴰ, ⵜⵉⵍⵉ ⵓⵔ ⴰⴽ-ⴷ-ⵉⴽⴻⵛⵛⴻⴼ ⴰⵔⴰ ⵉⵙⵡⴰⴹⴻⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ (ⴰⴼⴻⵜⵜⴻⵛ) ⵙⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ-ⵏⵏⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⵇⴻⴷⴷⵎⴻⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ ⵏ 2000 », ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ. ⵜⵉⵖⵉⵎⵉⵜ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⵡⵉⵙ 16 ⵏ ⵛⵛⵕⴻⵄ ⵉⴼⵓⴽ-ⵉⵜⵜ ⵍⵇⴰⴹⵉ ⵎⴻⵏⵧⵓⴰⵔ ⵙ ⵜⵖⵓⵔⵉ ⵏ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ 6 ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴳⴰⵏ ⵓⵔ ⵉⵖⴰⴱⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵛⵛⵀⴰⴷⴰⵜ-ⵏⵙⴻⵏ ⴳⴰⵏ-ⵜⴻⵏⵜ ⴰⵙⵎⵉ ⴰⵢ ⴱⴻⴷⴷⴻⵏ ⴰⵙⵙ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⵙⴷⴰⵜ ⵍⵇⴰⴹⵉ ⵏ ⵓⵃⵜⴰⵛ.