Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tixazabiyin n Paris : Aselway Bouteflika isḥassef s leǧehd ɣef tenṭagin i d-yewṣef s “yinɣi mgal talsa”
+
Tixazzabiyin n Paris: mmuten sin n Yidzayriyen
  
Lezzayer- Aselway n tagduda Mass Abdelaziz Bouteflika ibeggen-d ass n ssebt “assḥissef-ines ameqṛan”  deg ayen yerzan tinṭagin iḥuzan laɛca; tamaneɣt n tmurt n Fransa. Tinṭagin i d-yewṣef s “Yinɣi mgal talsa” deg yiwen n yizen i yuzen i wemtil-is afransawi, François Hollande.
+
PARIS Sin n Yidzayriyen ay yemmuten deg txazzabiyin ay d-yellan ass n ljemɛa tameddit deg Paris ay yeglan s 128 n tmeddurin d wazal n 300 n yimejraḥ, ɣef wakken ay aɣ-d-tenna tebniqt n tezɣint (xaliyyat azma) n tmahelt n Lezzayer deg Fṛansa.
“ S wesḥissef ameqṛan i nesla s txazabiyin i d-yeḍṛan deg Paris. Tinṭagin i d-yeglan s waṭas n lexṣara di terwiḥin. Tawaɣit-a iɣef i d-yella usɣiwes d inɣi n tidet mgal tansa”, I d-iwekked uselway n tagduda tazzayrit deg yizen-ines.
+
  
“ Lezzayer tewwet-d s leqseḥ di tenṭagin tirebrabin-a, ladɣa imi d-tbegginent i tikelt nniḍen dakken rrebrab d axeṣṣaṛ amaḍalan ur nessin tilisa” , I d-yenna uselway Bouteflika.
+
« Nesḥassef ɣef tmettant n sin n Yidzayriyen, yiwen n urgaz n 29 n yiseggasen d tmeṭṭut n 40 n yiseggasen », ɣef wakken ay d-tenna tebniqt n tezɣint ay d-yettwasbedden i uḍfar n tedyanin-a tuqriḥin.
  
Seg tama-a, iɣef n uwanak azzayri iwekked-d dakken “ amennuɣ mgal rrebrab yessefk ad yili fell-as umɛiwen ameqṛan gar umɣiwan agraɣlan, ddaw leɛnaya n yiɣlanen yedduklen, I wakken ad d-tili tririt iǧehden ɣef uxeṣṣaṛ amaḍlan-a. Tiririt-a yessefk daɣen ad tili s waṭas n laɛqel, I wakken ur d-tesnulfu ara “iɣisi” aɣermanan gar tmura n umaḍal, neɣ ugnuyen deg yiɣerfan yemxallafen. Taɣawsa i yellan d iswi iɣef ttnadin iqeṛṛa n rrebrab deg umaḍal.
+
Akken kan ay d-tettwassebded tebniqt-a, tebda txeddem s umɛawen d yimḍebbren n tqenṣulit tadzayrit deg Fṛansa, tabniqt n tezɣint n uɣlif n tɣawsiwin n uzɣar d yiduba (suluṭat) tifṛensisin, ladɣa aɣlif afṛensis n tɣawsiwin n uzɣar.
  
“ Sdat twaɣit-a iḥuzan tamurt-nwen tamddakkelt, aɣref afransawi, anabaḍ-ines, akked kečč s timmad-ik, tzemrem ad tetteklem ɣef temsetlelt d tedhelt n Lezzayer” I d-iwekked uselway n tagduda deg yizen-is i wselway afransawi Hollande.
+
Taqenṣulit tamatut n Lezzayer deg Paris twekkel yiwet n teɣlamt (fariq) ay yeddan ɣer yisbiṭaren n Paris akken ad sfeqden ma llan Yidzayriyen gar yimejraḥ d yimdanen yemmuten, ɣef wakken ay aɣ-d-nnan, yerna rnan--d d akken tiqenṣuliyin n Lezzayer deg Fṛansa ssadrent-d takbabt n Lezzayer d azgen i usskan n leḥzen d ubdad ɣer yidis n Fṛansa deg 3-a n wussan n leḥzen aɣelnaw ayɣef d-iḍebber uselway afṛensis deg wakk timnaḍin n Fṛansa.
  
“Ilmend n twaɣit iqerḥen-a, s yisem n yiɣref azzayri akken ma yella, isem n unabaḍ-is, d yisem-iw aselway n tagduda tazzayrit, ad awen-d-iniɣ asḥissef-nneɣ d ameqṛan ɣef ayen d-iḍṛan, akken nessaram ṣṣber I twaculin n wid yemmuten d tiɣtas n rrebrab”. i yyura uselway n tagduda deg yizen-ines I wemtil-is afransawi.
+
Nnan-d ttawilat n yisalan d akken tinṭagin-nni (haǧamat) tirebrabin nɣant 128 n medden yerna jerḥent 237 niḍen, gar-asen aṭas n medden yellan deg tegnit taweɛṛant yerna atni deg udawi uɛjil.
 +
 
 +
Imi ay ggten yimejraḥ yewɛeṛ ad d-yili leḥsab aneggaru n wid yenḍerren seg txazzabit-a, ɣef wakken ay d-nnan.
 +
 
 +
Seg yidis niḍen, 8 n yirebraben ad ilin mmuten, gar-asent 7 seg wid ay yesṭerḍqen iman-nsen.

Tasiwelt n wass 13:59, 15 Wamber 2015

ⵜⵉⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ: ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ

ⵒⴰⵔⵉⵙ - ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵊⴻⵎⵄⴰ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⴰⵢ ⵢⴻⴳⵍⴰⵏ ⵙ 128 ⵏ ⵜⵎⴻⴷⴷⵓⵔⵉⵏ ⴷ ⵡⴰⵣⴰⵍ ⵏ 300 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵊⵔⴰⵃ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⵜⴻⴱⵏⵉⵇⵜ ⵏ ⵜⴻⵣⵖⵉⵏⵜ (ⵅⴰⵍⵉⵢⵢⴰⵜ ⴰⵣⵎⴰ) ⵏ ⵜⵎⴰⵀⴻⵍⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ.

« ⵏⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴻⵜⵜⴰⵏⵜ ⵏ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵔⴳⴰⵣ ⵏ 29 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⴷ ⵜⵎⴻⵟⵟⵓⵜ ⵏ 40 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵏⵏⴰ ⵜⴻⴱⵏⵉⵇⵜ ⵏ ⵜⴻⵣⵖⵉⵏⵜ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⴱⴻⴷⴷⴻⵏ ⵉ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⵏ ⵜⴻⴷⵢⴰⵏⵉⵏ-ⴰ ⵜⵓⵇⵔⵉⵃⵉⵏ.

ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴽⴰⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵜⴻⴱⵏⵉⵇⵜ-ⴰ, ⵜⴻⴱⴷⴰ ⵜⵅⴻⴷⴷⴻⵎ ⵙ ⵓⵎⵄⴰⵡⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴹⴻⴱⴱⵔⴻⵏ ⵏ ⵜⵇⴻⵏⵚⵓⵍⵉⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ, ⵜⴰⴱⵏⵉⵇⵜ ⵏ ⵜⴻⵣⵖⵉⵏⵜ ⵏ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ ⴷ ⵢⵉⴷⵓⴱⴰ (ⵙⵓⵍⵓⵟⴰⵜ) ⵜⵉⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵉⵏ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴰⵖⵍⵉⴼ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ.

ⵜⴰⵇⴻⵏⵚⵓⵍⵉⵜ ⵜⴰⵎⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ (ⴼⴰⵔⵉⵇ) ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⵙⴱⵉⵟⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⴼⴻⵇⴷⴻⵏ ⵎⴰ ⵍⵍⴰⵏ ⵢⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵎⴻⵊⵔⴰⵃ ⴷ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵎⵎⵓⵜⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵔⵏⴰⵏ-ⴰⵖ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵇⴻⵏⵚⵓⵍⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⵙⵙⴰⴷⵔⴻⵏⵜ-ⴷ ⵜⴰⴽⴱⴰⴱⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⴰⵣⴳⴻⵏ ⵉ ⵓⵙⵙⴽⴰⵏ ⵏ ⵍⴻⵃⵣⴻⵏ ⴷ ⵓⴱⴷⴰⴷ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴷⴻⴳ 3-ⴰ ⵏ ⵡⵓⵙⵙⴰⵏ ⵏ ⵍⴻⵃⵣⴻⵏ ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⴰⵢⵖⴻⴼ ⴷ-ⵉⴹⴻⴱⴱⴻⵔ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴽⴽ ⵜⵉⵎⵏⴰⴹⵉⵏ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ.

ⵏⵏⴰⵏ-ⴷ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵍⴰⵏ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵏⵟⴰⴳⵉⵏ-ⵏⵏⵉ (ⵀⴰⴵⴰⵎⴰⵜ) ⵜⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵉⵏ ⵏⵖⴰⵏⵜ 128 ⵏ ⵎⴻⴷⴷⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵊⴻⵔⵃⴻⵏⵜ 237 ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵎⴻⴷⴷⴻⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴳⵏⵉⵜ ⵜⴰⵡⴻⵄⵕⴰⵏⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⵜⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵓⴷⴰⵡⵉ ⵓⵄⵊⵉⵍ.

ⵉⵎⵉ ⴰⵢ ⴳⴳⵜⴻⵏ ⵢⵉⵎⴻⵊⵔⴰⵃ ⵢⴻⵡⵄⴻⵕ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⴰⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓ ⵏ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵏⴹⴻⵔⵔⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵜ-ⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ.

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, 8 ⵏ ⵢⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⴻⵏ ⴰⴷ ⵉⵍⵉⵏ ⵎⵎⵓⵜⴻⵏ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏⵜ 7 ⵙⴻⴳ ⵡⵉⴷ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵟⴻⵔⴹⵇⴻⵏ ⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵙⴻⵏ.