Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Lḥemmamat ssukkint tameddurt deg i temdinin d yiɣladen
+
Azraɛ n Daɛec deg Libya « yeḥbes » ɣef lǧal n lexṣaṣ n yidrimen
  
Qsentina - Qedden lḥemmamat iɣbiren, deg yimer n wass-a, "ad ssukkint tameddurt deg i temdinin d yiɣladen ". Say amek i tenn-a, ass-a lirebɛa, deg i Qsentina, tanemhalt n tezrawin ɣef ṭṭwal iḍeffren tanaremt n, Vienne (Autriche), Heidi Dumreicher.
+
PARIS – Tagrawt tarebrabt ay isemman i yiman-nnes « Awanak Islaman » (Daɛec) d « amihi (xaṭar) ibanen ɣef Libya, ama s lqis uqrib, ama s lqis ubɛid », d acu kan, azraɛ-nnes deg wakal alibi « yeḥbes » ɣef lǧal n lexṣaṣ n yidrimen d tigit ay t-ugin yimezdaɣen, ɣef wakken ay d-nnan seg melmi kan yimazzayen (xubara’) n Yiɣlanen Yeddukklen deg yiwen n uṛabul.
  
U tenn-a Massa, Dumreisher deg i lecɣal n timlilit tamaḍlant tettxuṣṣa lḥemmamat n yill alemmas, deg i tesdawit n Qsentina 3, s leḥḍur n tunmahalt n, l "autriche" deg i, Lezzayer massa, Franziska Honsowitz-Friessnigg.
+
Awanak Islaman yeḍḍef iḥricen d imeqranen n wakal deg Surya d Ɛiraq yerna ifuṛes seg urway deg Libya akken ad yeḍḍef din akal deg 2014. Naqal teḍḍef tegrawt-a tarebrabt tamdint n Derna, sakkin ḍḍfen tamdint n Sirt deg Fuṛaṛ n 2015. S waya, tagrawt-a tuɣal d tuggza (tahdid) ibanen ama s lqis uqrib, ama s lqis ubɛid, ɣef wakken ay steɛṛfen yimazzayen-a n useqqamu n uɛaqeb n uẓeḍḍa arebrab n Lqaɛida.
  
Mani tenn-a belli imukan-a n lḥemmamat, ɣef leḥsab n tezrawt temmug deg i, Lezzayer d Surya d Miṣr d Falaṣtin. Qedden ad ilin lhemmamt-a d tikebbaneyin n tdamsa. U way d abrid nqedd ad naweḍ s lemɛawneɣ, Tadzirit-Tutricit deg i Lezzayer.
+
Libya d tamurt yeqqnen gar temnaḍin n Ugmuḍ Alemmas, Tafriqt d Tuṛuft yerna tesɛa azal d asuddsan (istratiǧi) ɣer yimḍebbren n tegrawt n Daɛec, dɣa ɣef waya ay bɣan ad faṛsen tagnit ad smeɣren akal-nsen deg temnaḍt-a, ɣef wakken ay d-yenna uṛabul n yimazzayen-a.
  
ɣef uɣir-nnes tutlayt deg usarag-nnes, Xadija Ɛadl, seg i tesdawit n, Qsentina 3 azwel-nnes "Qsentina d lḥemmamat-nnes: asexdem d yimahilen". Mani tutlayt ɣef mennawt n imahilen. Yettilin-t zik deg i lḥemmam n, Qsentina. U tsemma tiɣawsiwin yettnuzent s tagiti. Yellan txuṣṣan-t lmentujat n thuski agman n tmeṭṭut d uzenzi n ssyaɣt d wegnay d umačču iẓiden aɣbir.
+
D acu kan, Daɛec ur yelli ara d tagrawt timselleḥt tawḥidt deg temnaḍt-a icewwlen, wanag aṭas n tegrawin tilibiyin tixṣimin ay yellan daɣ din, yerna « imezdaɣen n temnaḍin-a bedden deg wudem-nnes s lǧehd, am wakken ay as-d-yusa yewɛeṛ (i Daɛec) ad yeddukkel d tegrawin n temnaḍt-a ».
  
Tamawt belli h ad tebḍu timllilit-a tamaḍlant ɣer, wass n lexmis, deg ubrid n "Qsentina tamaneɣt n yedles Aɛrab i useggas 2015".
+
Aṛabul-a yenna-d d akken wid yettekkan deg Daɛec deg temnaḍt-a atni gar 2000 d 3000, gar-asen 1500 deg temdint n Sirt.
 +
 
 +
Menɣir 2000 n yimdanen ay d-yusan seg tmura n uzɣar, tagrawt n Uwanak Islaman (Daɛec) « ur tessaweḍ ara ad ternu ad tessidef ugar n medden seg tmura niḍen akken ay tessaweḍ deg Surya d Ɛiraq ». S waya, ur ttwassnen ara Wuṛufiyen, wala tilawin neɣ tiwaculin ay yeddan ɣer tegrawt-a tarebrabt deg Libya.

Tasiwelt n wass 11:18, 3 Dujamber 2015

ⴰⵣⵔⴰⵄ ⵏ ⴷⴰⵄⴻⵛ ⴷⴻⴳ ⵍⵉⴱⵢⴰ « ⵢⴻⵃⴱⴻⵙ » ⵖⴻⴼ ⵍⴵⴰⵍ ⵏ ⵍⴻⵅⵚⴰⵚ ⵏ ⵢⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ

ⵒⴰⵔⵉⵙ – ⵜⴰⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵜ ⴰⵢ ⵉⵙⴻⵎⵎⴰⵏ ⵉ ⵢⵉⵎⴰⵏ-ⵏⵏⴻⵙ « ⴰⵡⴰⵏⴰⴽ ⵉⵙⵍⴰⵎⴰⵏ » (ⴷⴰⵄⴻⵛ) ⴷ « ⴰⵎⵉⵀⵉ (ⵅⴰⵟⴰⵔ) ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵍⵉⴱⵢⴰ, ⴰⵎⴰ ⵙ ⵍⵇⵉⵙ ⵓⵇⵔⵉⴱ, ⴰⵎⴰ ⵙ ⵍⵇⵉⵙ ⵓⴱⵄⵉⴷ », ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⴰⵣⵔⴰⵄ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴽⴰⵍ ⴰⵍⵉⴱⵉ « ⵢⴻⵃⴱⴻⵙ » ⵖⴻⴼ ⵍⴵⴰⵍ ⵏ ⵍⴻⵅⵚⴰⵚ ⵏ ⵢⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ ⴷ ⵜⵉⴳⵉⵜ ⴰⵢ ⵜ-ⵓⴳⵉⵏ ⵢⵉⵎⴻⵣⴷⴰⵖⴻⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ ⵙⴻⴳ ⵎⴻⵍⵎⵉ ⴽⴰⵏ ⵢⵉⵎⴰⵣⵣⴰⵢⴻⵏ (ⵅⵓⴱⴰⵔⴰ’) ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ.

ⴰⵡⴰⵏⴰⴽ ⵉⵙⵍⴰⵎⴰⵏ ⵢⴻⴹⴹⴻⴼ ⵉⵃⵔⵉⵛⴻⵏ ⴷ ⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵡⴰⴽⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⴷ ⵄⵉⵔⴰⵇ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⴼⵓⵕⴻⵙ ⵙⴻⴳ ⵓⵔⵡⴰⵢ ⴷⴻⴳ ⵍⵉⴱⵢⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴹⴹⴻⴼ ⴷⵉⵏ ⴰⴽⴰⵍ ⴷⴻⴳ 2014. ⵏⴰⵇⴰⵍ ⵜⴻⴹⴹⴻⴼ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ-ⴰ ⵜⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵜ ⵜⴰⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⴷⴻⵔⵏⴰ, ⵙⴰⴽⴽⵉⵏ ⴹⴹⴼⴻⵏ ⵜⴰⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵙⵉⵔⵜ ⴷⴻⴳ ⴼⵓⵕⴰⵕ ⵏ 2015. ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴰⴳⵔⴰⵡⵜ-ⴰ ⵜⵓⵖⴰⵍ ⴷ ⵜⵓⴳⴳⵣⴰ (ⵜⴰⵀⴷⵉⴷ) ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ ⴰⵎⴰ ⵙ ⵍⵇⵉⵙ ⵓⵇⵔⵉⴱ, ⴰⵎⴰ ⵙ ⵍⵇⵉⵙ ⵓⴱⵄⵉⴷ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵙⵜⴻⵄⵕⴼⴻⵏ ⵢⵉⵎⴰⵣⵣⴰⵢⴻⵏ-ⴰ ⵏ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⵄⴰⵇⴻⴱ ⵏ ⵓⵥⴻⴹⴹⴰ ⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱ ⵏ ⵍⵇⴰⵄⵉⴷⴰ.

ⵍⵉⴱⵢⴰ ⴷ ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵉⵏ ⵏ ⵓⴳⵎⵓⴹ ⴰⵍⴻⵎⵎⴰⵙ, ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵜ ⴷ ⵜⵓⵕⵓⴼⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵙⵄⴰ ⴰⵣⴰⵍ ⴷ ⴰⵙⵓⴷⴷⵙⴰⵏ (ⵉⵙⵜⵔⴰⵜⵉⴵⵉ) ⵖⴻⵔ ⵢⵉⵎⴹⴻⴱⴱⵔⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵏ ⴷⴰⵄⴻⵛ, ⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵢⴰ ⴰⵢ ⴱⵖⴰⵏ ⴰⴷ ⴼⴰⵕⵙⴻⵏ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ ⴰⴷ ⵙⵎⴻⵖⵔⴻⵏ ⴰⴽⴰⵍ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ-ⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ ⵏ ⵢⵉⵎⴰⵣⵣⴰⵢⴻⵏ-ⴰ.

ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⴷⴰⵄⴻⵛ ⵓⵔ ⵢⴻⵍⵍⵉ ⴰⵔⴰ ⴷ ⵜⴰⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⵉⵎⵙⴻⵍⵍⴻⵃⵜ ⵜⴰⵡⵃⵉⴷⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ-ⴰ ⵉⵛⴻⵡⵡⵍⴻⵏ, ⵡⴰⵏⴰⴳ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵉⵏ ⵜⵉⵍⵉⴱⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵅⵚⵉⵎⵉⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴰⵖ ⴷⵉⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ « ⵉⵎⴻⵣⴷⴰⵖⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵉⵏ-ⴰ ⴱⴻⴷⴷⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⵓⴷⴻⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⵙ ⵍⴵⴻⵀⴷ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵙ-ⴷ-ⵢⵓⵙⴰ ⵢⴻⵡⵄⴻⵕ (ⵉ ⴷⴰⵄⴻⵛ) ⴰⴷ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⴻⵍ ⴷ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ-ⴰ ».

ⴰⵕⴰⴱⵓⵍ-ⴰ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⴷⴰⵄⴻⵛ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ-ⴰ ⴰⵜⵏⵉ ⴳⴰⵔ 2000 ⴷ 3000, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ 1500 ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵙⵉⵔⵜ.

ⵎⴻⵏⵖⵉⵔ 2000 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⵜⴰⴳⵔⴰⵡⵜ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⵉⵙⵍⴰⵎⴰⵏ (ⴷⴰⵄⴻⵛ) « ⵓⵔ ⵜⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⵜⴻⵔⵏⵓ ⴰⴷ ⵜⴻⵙⵙⵉⴷⴻⴼ ⵓⴳⴰⵔ ⵏ ⵎⴻⴷⴷⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⴻⵙⵙⴰⵡⴻⴹ ⴷⴻⴳ ⵙⵓⵔⵢⴰ ⴷ ⵄⵉⵔⴰⵇ ». ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵓⵔ ⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵏⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵡⵓⵕⵓⴼⵉⵢⴻⵏ, ⵡⴰⵍⴰ ⵜⵉⵍⴰⵡⵉⵏ ⵏⴻⵖ ⵜⵉⵡⴰⵛⵓⵍⵉⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ-ⴰ ⵜⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⵉⴱⵢⴰ.