Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tugdut tettleqqim akk d yidelsan d yizamulen iɣelnawen
+
Beddu n yiwet n lluzin tadzayrit-taspenyulit n yigalisen n lebni
  
BISSAU- Tugdut tettleqqim akk d yidelsan, d yizamule, iɣelnawen, tarmit tamazrayt yeqqnen ɣer yal timetti, id-yenna ass n ssebt di Bissau (Guinée-Bissau) aselway n Useqqamu aɣelnaw aɣerfan (APN), Mohamed Larbi Ould Khelifa.
+
LEZZAYER TAMANEɣT – Tebda axeddim ass n ssebt yiwet n lluzin d tadzayrit-taspenyulit i uxdam n yigalisen (ṣafa’iḥ) n lebni n tnezduɣt, yerna tezmer lluzin-a, ay d-yusan deg Lḥeṛṛac (Lezzayer Tamaneɣt) ad d-txeddem 2000 n tyunin (waḥadat) deg useggas.
  
"Tugdut, s timmad-is d lmizan n yibeddi n yiɣermanen di tikli n tmurt iṛeṣṣan s timmunent, ur yezmir ad yesɛu tamuɣli-nniḍen, di tegnitt anda ggten yidelsan, izamulen iɣelnawen, akk d termit tamazrayt n wayen d-yeqqimen seg tɣeṛm, n tsertit yettumeyzen akk d wamek tella tmetti", id-yenna Mas Ould Khelifa deg wawal-is, almend n usarag wis 38 n yiselwayen n wumnan ifriqiyen yettekkan deg tdukkli taberlamanit tafriqit (UPA) ara yeqqimen sin wussan.
+
Lluzin-a tella-d seg yiwet n ticcurka gar tegrawt tanagdudt (ɛumumiyya) tadzayrit n Alrecc d tegrawt taspenyulit n Ortiz, yerna tettwassebded-d s uqader n ulugen n ṛaselmal n 51/49% ay yessefk ad t-iqader ussefti abeṛṛani deg Lezzayer.
  
Yenna deg wayagi, belli "akk tizrawin iwatan ttbegginent-d d akken yal timetti ɣer-s amezruy-is ɣef tebna tugdut deg yettidir akk d usexdem n izerfan n yiɣermanen".
+
Tazmert n ufares (intaǧ) n lluzin-a ad taweḍ ɣer 250.000 n m3 (imitren igasasen) n yigalisen n ubiṭun imselleḥ yerna igalisen-a ad ttwasqedcen i lebni n yizadaɣen (ɛimarat) n tnezduɣt.
  
"Amaḍal a yettidir ussan-agi aḥric muqqer ubeddel deg wassaɣen igeraɣlanen, seg-s id-yekka wawi terreḍ nettidir deg umaḍal, ladɣa tanemḍalit yettufernen ɣef kra ddaw n tecḍaḍt n yizerfan n wemdan akk d tugdut,tikkwal tettwaxdam i uhuddu n werkad n tmura", ikemmel yenna.
+
Izadaɣen ay yettwabnayen s yigalisen ttalin s tɣawla, yerna igalisen-a ttwaxedmen akken ad ɛezlen aẓɣal d lḥess, am wakken ay ttarran izadaɣen zemren i tzenzlin, ɣef wakken ay aɣ-d-sfehmen.
 +
 
 +
Aɣlif n tnezduɣt iɛewwel ad yesseqdec ṣṣenf-a n lebni akken ad yesseɛjel ahilen n lebni n tnezduɣin d ttawilat inagduden (iɣerbazen, ammasen n udawi, tiɣsar n temsulta, atg.).
 +
 
 +
Dɣa ɣef waya ay la yessefray uɣlif n tnezduɣt ad iwekkel lluzin-a n Lḥeṛṛac akken ad as-d-teg ttawilat ay ḥwaǧen deg wahil n lebni n tnezduɣt n AADL.
 +
 
 +
Lluzin n Alrecc-Ortiz ad tebdu axdam n  yigalisen i lebni n yiwet n tesnawit (tanawiyya) ad d-iwejden deg 8 n wayyuren, yerna ttejṛiba-a ad tt-iqeyyem uɣlif.
 +
 
 +
Takebbanit-a tesɛa ṛaselmal n 117,5 n yimelyunen n yidinaṛen, yerna ajemmal n yidrimen ay yettwasseftan deg lebni n lluzin-a yewweḍ ɣer 650 n yimelyunen n yidinaṛen.

Tasiwelt n wass 13:43, 6 Dujamber 2015

ⴱⴻⴷⴷⵓ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ-ⵜⴰⵙⵒⴻⵏⵢⵓⵍⵉⵜ ⵏ ⵢⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵜⴻⴱⴷⴰ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ ⴷ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ-ⵜⴰⵙⵒⴻⵏⵢⵓⵍⵉⵜ ⵉ ⵓⵅⴷⴰⵎ ⵏ ⵢⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ (ⵚⴰⴼⴰ’ⵉⵃ) ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵣⵎⴻⵔ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ-ⴰ, ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⵃⴻⵕⵕⴰⵛ (ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ) ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵅⴻⴷⴷⴻⵎ 2000 ⵏ ⵜⵢⵓⵏⵉⵏ (ⵡⴰⵃⴰⴷⴰⵜ) ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ.

ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ-ⴰ ⵜⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵉⵛⵛⵓⵔⴽⴰ ⴳⴰⵔ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⴰⵏⴰⴳⴷⵓⴷⵜ (ⵄⵓⵎⵓⵎⵉⵢⵢⴰ) ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵏ ⴰⵍⵔⴻⵛⵛ ⴷ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⴰⵙⵒⴻⵏⵢⵓⵍⵉⵜ ⵏ ⵧⵔⵜⵉⵣ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ-ⴷ ⵙ ⵓⵇⴰⴷⴻⵔ ⵏ ⵓⵍⵓⴳⴻⵏ ⵏ ⵕⴰⵙⴻⵍⵎⴰⵍ ⵏ 51/49% ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⵜ-ⵉⵇⴰⴷⴻⵔ ⵓⵙⵙⴻⴼⵜⵉ ⴰⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

ⵜⴰⵣⵎⴻⵔⵜ ⵏ ⵓⴼⴰⵔⴻⵙ (ⵉⵏⵜⴰⴵ) ⵏ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ-ⴰ ⴰⴷ ⵜⴰⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ 250.000 ⵏ ⵎ3 (ⵉⵎⵉⵜⵔⴻⵏ ⵉⴳⴰⵙⴰⵙⴻⵏ) ⵏ ⵢⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ ⵏ ⵓⴱⵉⵟⵓⵏ ⵉⵎⵙⴻⵍⵍⴻⵃ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ-ⴰ ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴰⵙⵇⴻⴷⵛⴻⵏ ⵉ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵢⵉⵣⴰⴷⴰⵖⴻⵏ (ⵄⵉⵎⴰⵔⴰⵜ) ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ.

ⵉⵣⴰⴷⴰⵖⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴱⵏⴰⵢⴻⵏ ⵙ ⵢⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ ⵜⵜⴰⵍⵉⵏ ⵙ ⵜⵖⴰⵡⵍⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ-ⴰ ⵜⵜⵡⴰⵅⴻⴷⵎⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵄⴻⵣⵍⴻⵏ ⴰⵥⵖⴰⵍ ⴷ ⵍⵃⴻⵙⵙ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⵜⴰⵔⵔⴰⵏ ⵉⵣⴰⴷⴰⵖⴻⵏ ⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⵉ ⵜⵣⴻⵏⵣⵍⵉⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵙⴼⴻⵀⵎⴻⵏ.

ⴰⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ ⵉⵄⴻⵡⵡⴻⵍ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⴻⵇⴷⴻⵛ ⵚⵚⴻⵏⴼ-ⴰ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⴻⵄⵊⴻⵍ ⴰⵀⵉⵍⴻⵏ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵉⵏ ⴷ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉⵏⴰⴳⴷⵓⴷⴻⵏ (ⵉⵖⴻⵔⴱⴰⵣⴻⵏ, ⴰⵎⵎⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵓⴷⴰⵡⵉ, ⵜⵉⵖⵙⴰⵔ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⵓⵍⵜⴰ, ⴰⵜⴳ.).

ⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵢⴰ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵔⴰⵢ ⵓⵖⵍⵉⴼ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ ⴰⴷ ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ-ⴰ ⵏ ⵍⵃⴻⵕⵕⴰⵛ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴰⵙ-ⴷ-ⵜⴻⴳ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⴰⵢ ⵃⵡⴰⴵⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵀⵉⵍ ⵏ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵜⵏⴻⵣⴷⵓⵖⵜ ⵏ ⴰⴰⴷⵍ.

ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ ⵏ ⴰⵍⵔⴻⵛⵛ-ⵧⵔⵜⵉⵣ ⴰⴷ ⵜⴻⴱⴷⵓ ⴰⵅⴷⴰⵎ ⵏ ⵢⵉⴳⴰⵍⵉⵙⴻⵏ ⵉ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⵙⵏⴰⵡⵉⵜ (ⵜⴰⵏⴰⵡⵉⵢⵢⴰ) ⴰⴷ ⴷ-ⵉⵡⴻⵊⴷⴻⵏ ⴷⴻⴳ 8 ⵏ ⵡⴰⵢⵢⵓⵔⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰ-ⴰ ⴰⴷ ⵜⵜ-ⵉⵇⴻⵢⵢⴻⵎ ⵓⵖⵍⵉⴼ.

ⵜⴰⴽⴻⴱⴱⴰⵏⵉⵜ-ⴰ ⵜⴻⵙⵄⴰ ⵕⴰⵙⴻⵍⵎⴰⵍ ⵏ 117,5 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⵊⴻⵎⵎⴰⵍ ⵏ ⵢⵉⴷⵔⵉⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴼⵜⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵍⵍⵓⵣⵉⵏ-ⴰ ⵢⴻⵡⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ 650 ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵍⵢⵓⵏⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵏⴰⵕⴻⵏ.