Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Ferru n taluft n Libya: Lezzayer ur tbeddel ara addud-nnes
+
Tixazzabiyin n Čad: Tadukli Tafriqit mgal rrebrab
  
ṬRABLES Tɛawed twekked-d Lezzayer ass n letniyen addud-nnes « yettkemmilen yerna ur yettbeddilen » deg wayen yerzan ferru n taluft n Libya, deg wakud aydeg agensas (mumattil) uzzig n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen deg Libya, Martin Kobler, yesmekti-d d akken amtawa (ittifaq) aserti ay d-yellan ddaw leɛnaya n Yiɣlanen Yeddukklen d llsas i ferru n taluft-a.
+
ADDIS ABEBA Twet-d Tdukli Tafriqit s teqseḥ deg 3-nni n txazzabiyin ay d-yellan deg ssuq n Loulou Fou, deg yiwet n tegzirt n ugelmim n Čad, yerna tɛawed twekked-d d akken « ur testeɛṛif ara akk s rrebrab d tiḍḍurfa tukriḍt (ɛanifa) ».
  
Mi d-yessawel ɣef taluft n Libya d ubrid n ferru-nnes, yenna-d uneɣlaf adzayri n tɣawsiwin n Lmeɣreb, Mass Messahel, d akken addud n Lezzayer « yettkemmil yerna ur yettbeddil » yerna wa d addud ay ibedden ɣef « llsisan n uqader n tnaya (sidaya) n tmurt-a, tummda n wakal-nnes d tdukli-nnes, d umsefham gar warraw n uɣref-nnes ».
+
« Taselwayt n Tseqqamut n Tdukli Tafriqit, Tadukturt Nkosazana Dlamini-Zuma, tesḥassef ɣef txazzabiyin-nni tirebrabin ay d-yellan … deg tegzirt n Koulfoua, d tid yegal s 27 n tmeddurin yerna jerḥent ugar n 80 n yimdanen niḍen », ɣef wakken ay d-yenna ulɣu (bayan) n Tdukli Tafriqit.
  
Ass n lḥedd, yestenya umni (barlaman) alibi n Ṭubruq (ayyes steɛṛfen leǧnas) d Useqqamu Amat Aɣelnaw n Ṭrables « amtawa n umenzay (mabda’) i ferru n taluft n Libya ».
+
« Twet-d s lǧehd deg txazzabiyin-a tuḥqirin yerna tɛawed twekked-d aɣanfu ummid n Tdukli Tafriqit i rrebrab d tiḍḍurfa tukriḍt ur yessefken ara ad ttwaqeblen akken tebɣu tili tegnit », ɣef wakken ay d-yenna ulɣu-a.
  
Iɛawed iwekked-d Mass Messahel, daɣ, abdad n Lezzayer ɣer yidis n « wussisen (maǧhudat) n Yiɣlanen Yeddukklen i lmend n ferru n llsas yerna d aduman i taluft-a » am wakken ay d-tebded daɣ Lezzayer ɣer tama n yissumar (muqtaraḥat) n ugensas uzzig n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen deg Libya.
+
S waya, tessenfali-d (ɛabbarat) Massa Dlamini-Zuma tamsetlelt (taḍamun) n Tdukli Tafriqit ɣer yidis n unabaḍ d uɣref n Čad, yerna twekked-d d akken tummɣiwin-a d « tiɣri iǧehden ay d-yesmektayen d akken mazal tuggza (tahdid) n rrebrab d tiḍḍurfa tukriḍt tella deg Tefriqt ».
  
Dɣa yenna-d Mass Messahel d akken issumar-a « rzan astenyi uɛjil n umtawa aserti gar yidisan ilibiyen i lmend n ussebded, war leɛḍil, n unabaḍ (ḥukuma) n tdukli taɣelnawt i usseddu n tmurt deg tallit n tukkit (intiqal) d uqabel n wuguren isertiyen, iɣellisanen d yidamsanen yeggten ay tettmagar tmurt n Libya, am wakken ay yessefk unabaḍ-a ad yennaɣ mgal rrebrab, ladɣa mgal tegrawt n Daɛec, d tegrawin yeqqnen ɣer tejrimt yettwassuddsen ay yesnuzuyen leslaḥ d tehyufin ».
+
Tger-d tiɣri tselwayt n Tdukli Tafriqit i usseǧhed n umɛawen gar tmura tifriqiyin i yimenɣi mgal uxeṣṣar-a, yerna yessefk ad d-yili waya s usseqdec n ttawilat ifriqiyen d yigraɣlanen ay iwatan.
 +
 
 +
« Ad tkemmel Tseqqamut axeddim d tmura ay yettekkan akken ad yettwasseǧhed wussis (maǧhud), ladɣa deg wayen yerzan Iɣallen Igtaɣlanen Uxliḍen ay d-snulfant tmura yettekka deg Tseqqamut n Temda n Ugelmim n Čad d Benin akken ad nnaɣent mgal tegrawt tarebrabt n Boko Haram », ɣef wakken ay tt-id-yextem ulɣu-nni.
 +
 
 +
Tamnaḍt n ugelmim n Čad zgant ttilint-d deg-s tummɣiwin tirebrabin n tegrawt n Boko Haram.
 +
 
 +
Ass n 10 Tubeṛ yezrin, 41 n yimdanen ay yettwenɣen yerna jerḥen 48 n wiyaḍ deg yiwen n ssuq n dduṛt deg Baga Sola, tamdint tameqrant tis snat deg temnaḍt n ugelmim-a anda ay ddren 6000 n yizrazaɣen (laǧi’in) ay d-yusan seg Nijir d Nijirya.

Tasiwelt n wass 15:34, 8 Dujamber 2015

ⵜⵉⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⵏ ⵞⴰⴷ: ⵜⴰⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ ⵎⴳⴰⵍ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ

ⴰⴷⴷⵉⵙ ⴰⴱⴻⴱⴰ – ⵜⵡⴻⵜ-ⴷ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ ⵙ ⵜⴻⵇⵙⴻⵃ ⴷⴻⴳ 3-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⵍⵧⵓⵍⵧⵓ ⴼⵧⵓ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⴻⴳⵣⵉⵔⵜ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵄⴰⵡⴻⴷ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵓⵔ ⵜⴻⵙⵜⴻⵄⵕⵉⴼ ⴰⵔⴰ ⴰⴽⴽ ⵙ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ ⴷ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⵜⵓⴽⵔⵉⴹⵜ (ⵄⴰⵏⵉⴼⴰ) ».

« ⵜⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ, ⵜⴰⴷⵓⴽⵜⵓⵔⵜ ⵏⴽⵧⵙⴰⵣⴰⵏⴰ ⴷⵍⴰⵎⵉⵏⵉ-ⵣⵓⵎⴰ, ⵜⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ-ⵏⵏⵉ ⵜⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ … ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴳⵣⵉⵔⵜ ⵏ ⴽⵧⵓⵍⴼⵧⵓⴰ, ⴷ ⵜⵉⴷ ⵢⴻⴳⴰⵍ ⵙ 27 ⵏ ⵜⵎⴻⴷⴷⵓⵔⵉⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵊⴻⵔⵃⴻⵏⵜ ⵓⴳⴰⵔ ⵏ 80 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⵏⵉⴹⴻⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵍⵖⵓ (ⴱⴰⵢⴰⵏ) ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ.

« ⵜⵡⴻⵜ-ⴷ ⵙ ⵍⴵⴻⵀⴷ ⴷⴻⴳ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ-ⴰ ⵜⵓⵃⵇⵉⵔⵉⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵄⴰⵡⴻⴷ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴰⵖⴰⵏⴼⵓ ⵓⵎⵎⵉⴷ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ ⵉ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ ⴷ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⵜⵓⴽⵔⵉⴹⵜ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴰⵇⴻⴱⵍⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴻⴱⵖⵓ ⵜⵉⵍⵉ ⵜⴻⴳⵏⵉⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵍⵖⵓ-ⴰ.

ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴻⵙⵙⴻⵏⴼⴰⵍⵉ-ⴷ (ⵄⴰⴱⴱⴰⵔⴰⵜ) ⵎⴰⵙⵙⴰ ⴷⵍⴰⵎⵉⵏⵉ-ⵣⵓⵎⴰ ⵜⴰⵎⵙⴻⵜⵍⴻⵍⵜ (ⵜⴰⴹⴰⵎⵓⵏ) ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵏⴰⴱⴰⴹ ⴷ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⵏ ⵞⴰⴷ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵓⵎⵎⵖⵉⵡⵉⵏ-ⴰ ⴷ « ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉⴵⴻⵀⴷⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⴰⵢⴻⵏ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵎⴰⵣⴰⵍ ⵜⵓⴳⴳⵣⴰ (ⵜⴰⵀⴷⵉⴷ) ⵏ ⵔⵔⴻⴱⵔⴰⴱ ⴷ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⵜⵓⴽⵔⵉⴹⵜ ⵜⴻⵍⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ».

ⵜⴳⴻⵔ-ⴷ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵜⵙⴻⵍⵡⴰⵢⵜ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴼⵔⵉⵇⵉⵜ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⴵⵀⴻⴷ ⵏ ⵓⵎⵄⴰⵡⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵜⵉⴼⵔⵉⵇⵉⵢⵉⵏ ⵉ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵓⵅⴻⵚⵚⴰⵔ-ⴰ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵡⴰⵢⴰ ⵙ ⵓⵙⵙⴻⵇⴷⴻⵛ ⵏ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉⴼⵔⵉⵇⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⴰⵢ ⵉⵡⴰⵜⴰⵏ.

« ⴰⴷ ⵜⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⴷ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴵⵀⴻⴷ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷ), ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵉⴳⵜⴰⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵓⵅⵍⵉⴹⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵙⵏⵓⵍⴼⴰⵏⵜ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⴷⴰ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ ⴷ ⴱⴻⵏⵉⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵏⵏⴰⵖⴻⵏⵜ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⴰⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵜ ⵏ ⴱⵧⴽⵧ ⵀⴰⵔⴰⵎ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵜⵜ-ⵉⴷ-ⵢⴻⵅⵜⴻⵎ ⵓⵍⵖⵓ-ⵏⵏⵉ.

ⵜⴰⵎⵏⴰⴹⵜ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ ⵏ ⵞⴰⴷ ⵣⴳⴰⵏⵜ ⵜⵜⵉⵍⵉⵏⵜ-ⴷ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⵜⵓⵎⵎⵖⵉⵡⵉⵏ ⵜⵉⵔⴻⴱⵔⴰⴱⵉⵏ ⵏ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵏ ⴱⵧⴽⵧ ⵀⴰⵔⴰⵎ.

ⴰⵙⵙ ⵏ 10 ⵜⵓⴱⴻⵕ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ, 41 ⵏ ⵢⵉⵎⴷⴰⵏⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⵏⵖⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵊⴻⵔⵃⴻⵏ 48 ⵏ ⵡⵉⵢⴰⴹ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵙⵙⵓⵇ ⵏ ⴷⴷⵓⵕⵜ ⴷⴻⴳ ⴱⴰⴳⴰ ⵙⵧⵍⴰ, ⵜⴰⵎⴷⵉⵏⵜ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵜⵉⵙ ⵙⵏⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ ⵏ ⵓⴳⴻⵍⵎⵉⵎ-ⴰ ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⴷⴷⵔⴻⵏ 6000 ⵏ ⵢⵉⵣⵔⴰⵣⴰⵖⴻⵏ (ⵍⴰⴵⵉ’ⵉⵏ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⵙⴻⴳ ⵏⵉⵊⵉⵔ ⴷ ⵏⵉⵊⵉⵔⵢⴰ.