Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tramway Lezzayer Tamanaɣet: Tureẓmit ass n letnin tamzirt n Ben Ṛeḍwan (SETRAM)
+
Aneẓruf Utrim: Lezzayer ad tebded ɣer yidis n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen
  
LEZZAYER - Had d ttadef, ass n letnin, tamzirt "Ben Ṛaḍwan" i ucelliḍ n tramway, Lezzayer tamanaɣet asemer deg usetɣelli. Way ɣef leḥsab matta i d-yusin deg walɣu n, wass n lḥedd, sɣer tkebbanit n usguri n tramway (SETRAM).
+
WEHṚAN – Yenna-d uneɣlaf n tɣawsiwin n uzɣar, Ramtane Lamamra, ass n lḥedd deg Wehṛan, d akken Lezzayer ur tettcuḥḥu ara i wussisen (maǧhudat) akken ad tɛawen amaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen deg ccɣel-nnes akken ad yefru taluft n Uneẓruf Utrim.
Mani iweḍḍḥed walɣu i yemsebriden belli qedden ad steɣellen acelliḍ atrar n temzirt, "Ben Ṛeḍwan" seg, wass n letnin. Tamzirt-a yettilin jar timzirin, Ben Mrabeṭṭ d Ben Mrad.
+
 
Tamawt belli amur aneggaru n ucelliḍ tramway, izegren ɣef tikli n 2.7 km jar n, Qahwat Cargi d uɣalad Dargana irefden tlata n temzirin yella yettudaccen sdat n, wassa deg uyur n yulez ifaten. U ɣer wass-a iwella tramaway n, Lezzayer yettqedd ad yerfed 100000 n yemsebriden, yal ass. Way seg i uɣalad n, Lɛanaṣer ɣer, Dargana (Burj El Kiffan) ɣef (32.2 Km).
+
« La nessaram ad tili terzi ay d-yetteddun n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen, Ban Ki-moon, ɣef temnaḍt, d tagnit i usseqneɛ n sin n yidisan ay terza temsalt akken ad d-uɣalen ɣer lemcawṛat i usduqqes n ukala (masar) n talwit », ɣef wakken ay d-yenna Mass Lamamra deg urẓam n Usarag n Uswir Unnig ɣef Talwit d Tɣellist deg Tefriqt.
Ad nesmekti belli amur amezwaru, (Burj El Kiffan-Muxtar Zerhouni ɣef tikli n 7.3Km). Yettwarẓem, ass n 8 mayu 2001. Ma d amur wis-sen, (Muxtar Zarhuni- Lɛanaṣer ɣef tikli n 9.1km).Yettwarẓem, ass n 13 yunyu 2012. Ma d amur wis-tlata, (Burj El Kiffan-Qahwet Cergi) ɣef tikli n 4,2 km). Yettwarẓem, ass n 15 yebrir 2014.
+
 
 +
Dɣa iwekked-d uneɣlaf n uwanak d akken « Lezzayer, seg yidis-nnes, ur tettcuḥḥu ara akk i wussisen akken ad tɛawen amaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen d umazun-nnes udmawan deg ccɣel-nsen i ferru aneggaru n taluft-a s ussuddes (tanḍim) n tsefrant i ugguccelman (taqrir al-maṣir) ».
 +
 
 +
« Deg Uneẓruf Utrim, akala n ferru ay sseddan Yiɣlanen Yeddukklen seg 1990 atan yeḥbes imir-a », ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-yerna d akken « issumar (muqtaraḥat) n ferru ay d-fkan deg 2007 sin-a n yidisan ay terza temsalt, Meṛṛuk d Polisario, ur ssawḍen ara ad d-sduqqsen lemcawṛat yerna ulac akk d acu ay yeddan ɣer sdat seg yimir-nni ɣer wass-a ».
 +
 
 +
Mass Lamamra yebder-d d akken amazun udmawan n umaru amatu n Yiɣlanen Yeddukklen, Christopher Ross, d tiɣeft n Minurso, Massa Kim Bolduk, la d-ttemlilin iɛewwiqen deg ccɣel-nsen, yerna yesḥassef ɣef waddud n Meṛṛuk deg wanect-a.

Tasiwelt n wass 16:39, 21 Dujamber 2015

ⴰⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ: ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴷ ⵜⴻⴱⴷⴻⴷ ⵖⴻⵔ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ

ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ – ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⵔⴰⵎⵜⴰⵏⴻ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ, ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵓⵔ ⵜⴻⵜⵜⵛⵓⵃⵃⵓ ⴰⵔⴰ ⵉ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷⴰⵜ) ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵄⴰⵡⴻⵏ ⴰⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵛⵛⵖⴻⵍ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴼⵔⵓ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ ⵏ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ.

« ⵍⴰ ⵏⴻⵙⵙⴰⵔⴰⵎ ⴰⴷ ⵜⵉⵍⵉ ⵜⴻⵔⵣⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⴻⴷⴷⵓⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ, ⴱⴰⵏ ⴽⵉ-ⵎⵧⵧⵏ, ⵖⴻⴼ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵜ, ⴷ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵇⵏⴻⵄ ⵏ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⴰⵢ ⵜⴻⵔⵣⴰ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵓⵖⴰⵍⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵍⴻⵎⵛⴰⵡⵕⴰⵜ ⵉ ⵓⵙⴷⵓⵇⵇⴻⵙ ⵏ ⵓⴽⴰⵍⴰ (ⵎⴰⵙⴰⵔ) ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⵔⵥⴰⵎ ⵏ ⵓⵙⴰⵔⴰⴳ ⵏ ⵓⵙⵡⵉⵔ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵖⴻⴼ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷ ⵜⵖⴻⵍⵍⵉⵙⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ.

ⴷⵖⴰ ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ, ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵓⵔ ⵜⴻⵜⵜⵛⵓⵃⵃⵓ ⴰⵔⴰ ⴰⴽⴽ ⵉ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵄⴰⵡⴻⵏ ⴰⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⴷ ⵓⵎⴰⵣⵓⵏ-ⵏⵏⴻⵙ ⵓⴷⵎⴰⵡⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵛⵛⵖⴻⵍ-ⵏⵙⴻⵏ ⵉ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⴰⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓ ⵏ ⵜⴰⵍⵓⴼⵜ-ⴰ ⵙ ⵓⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ (ⵜⴰⵏⴹⵉⵎ) ⵏ ⵜⵙⴻⴼⵔⴰⵏⵜ ⵉ ⵓⴳⴳⵓⵛⵛⴻⵍⵎⴰⵏ (ⵜⴰⵇⵔⵉⵔ ⴰⵍ-ⵎⴰⵚⵉⵔ) ».

« ⴷⴻⴳ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ, ⴰⴽⴰⵍⴰ ⵏ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⴰⵢ ⵙⵙⴻⴷⴷⴰⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ ⵙⴻⴳ 1990 ⴰⵜⴰⵏ ⵢⴻⵃⴱⴻⵙ ⵉⵎⵉⵔ-ⴰ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⵉⵙⵙⵓⵎⴰⵔ (ⵎⵓⵇⵜⴰⵔⴰⵃⴰⵜ) ⵏ ⴼⴻⵔⵔⵓ ⴰⵢ ⴷ-ⴼⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ 2007 ⵙⵉⵏ-ⴰ ⵏ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⴰⵢ ⵜⴻⵔⵣⴰ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ, ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ ⴷ ⵒⵧⵍⵉⵙⴰⵔⵉⵧ, ⵓⵔ ⵙⵙⴰⵡⴹⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⴷⵓⵇⵇⵙⴻⵏ ⵍⴻⵎⵛⴰⵡⵕⴰⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵓⵍⴰⵛ ⴰⴽⴽ ⴷ ⴰⵛⵓ ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⵖⴻⵔ ⵙⴷⴰⵜ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⵉⵔ-ⵏⵏⵉ ⵖⴻⵔ ⵡⴰⵙⵙ-ⴰ ».

ⵎⴰⵙⵙ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⵢⴻⴱⴷⴻⵔ-ⴷ ⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵎⴰⵣⵓⵏ ⵓⴷⵎⴰⵡⴰⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵔⵓ ⴰⵎⴰⵜⵓ ⵏ ⵢⵉⵖⵍⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵓⴽⴽⵍⴻⵏ, ⵛⵀⵔⵉⵙⵜⵧⵒⵀⴻⵔ ⵔⵧⵙⵙ, ⴷ ⵜⵉⵖⴻⴼⵜ ⵏ ⵎⵉⵏⵓⵔⵙⵧ, ⵎⴰⵙⵙⴰ ⴽⵉⵎ ⴱⵧⵍⴷⵓⴽ, ⵍⴰ ⴷ-ⵜⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵏ ⵉⵄⴻⵡⵡⵉⵇⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵛⵛⵖⴻⵍ-ⵏⵙⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴷⴷⵓⴷ ⵏ ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵏⴻⵛⵜ-ⴰ.