Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Timɣunin 1ut d tis 2: 8 n teɣlamin ad yettwaxeṭṭin
+
Tuzzya Tameqrant n Lezzayer n 2016: d Ačiki Janout ad yilin d aselway n yimwekklen
  
LEZZAYER TAMANEɣT – 8 n teɣlamin tisaduranin (iḥtirafiyya) ad yettwaxeṭṭen s 50.000 n yidinaṛen yerna « ad ttwasḥedrent » imi ay ɣabent ass n 7 Dujembeṛ yezrin seg usarag n tga Temɣunt (rabiṭa) n Tcirt n Uḍar Tasadurant, ɣef wakken ay d-tenna temɣunt-a ass n ttlata.
+
LEZZAYER TAMANEɣT – Tadukli Tagraɣlant n Usnasɣel tsemma-d Ačiki Miroslav Janout d aselway n useqqamu n yimwekklen ad iḍefren 10-nni n temsizzlin ad d-yilin deg Tuzzya Tameqrant n Lezzayer n Usnasɣel n 2016 ad d-yilin gar 4 d 28 Meɣres 2016, ɣef wakken ay aɣ-d-nnan yimsuddsen (munaḍḍimin).
  
5 seg teɣlamin-a ttekkant deg Temɣunt 1ut n Mobilis, yerna ti d CS Qsenṭina, MC Lezzayer, MC Wehṛan, RC Ɣilizan d USM Lḥeṛṛac, ma tiɣlamin n USMM Ḥeǧǧuṭ, OM Arzew d MC Ssɛida ttekkant deg Temɣunt tis snat.
+
Miroslave Janout yesɛa 67 n yiseggasen yerna yettekka deg Tfidiṛalit Tačikit n Usnasɣel, am wakken ay la ixeddem d imwekkel agraɣlan seg 1988. Yiwet seg tɣawsiwin yelhan ay yesɛa nettat d tamussni n waṭas n tutlayin, dɣa, menɣir tačikit, Janout yessen daɣ tarusit, talmanit, tanglizit d tefṛensist.
  
Taseqqamut n tugrint (inḍibaṭ) « tquder imagraden n yiwet n tenwit (taɛdil) » d yiligan ay yesseddayen tilɣuɣiwin n tcirt n uḍar tasadurant, ladɣa amagrad wis 33/aḍris 4, ɣef wakken ay d-tenna Temɣunt n Tcirt n Uḍar Tasadurant deg lbayan-nnes.
+
Deg umecwaṛ-nnes deg tedbelt, Janout yettekka deg tnarit taslekmant (maktab tanfidi) n Tfidiṛalit Tačikit (2003-2007), yexdem d aselway n tseqqamut tatwilant n Tfidiṛalit Tačikit (2003-2007), yettekka deg tseqqamut n usiklukṛus n Tfidiṛalit Tačikit (2007), am wakken ay yettekka deg useqqamu n yimwekklen n Tdukli Tagraɣlant n Usnasɣel (2010-2013).
 +
 
 +
Deg uxeddim-nnes n yimwekkel agraɣlan, yeḍfer Janout 650 n temsizzlin (asnasɣel n ubrid, asiklukṛus), am wakken ay yexdem deg snat n teẓrigin (ṭabɛat) n Wuraren Ulimpiyen (Uraren n Barcelona n 1992 d Wuraren n Pikin n 2012), 6 n Tuzzyiwin Timeqranin (3 n teẓrigin n Tuzzya n Spenyul, 2 n teẓrigin n Tuzzya n Ṭṭalyan, d yiwet n Tuzzya n Fṛansa), 25 n telɣuɣiwin n umaḍal n Tfidiṛalit Tagraɣlant n Usnasɣel (abrid, asiklukṛus) d 15 n telɣuɣiwin timenẓawanin (qarriyya).
 +
 
 +
Tuzzya Tameqrant n Lezzayer tettwammeṛka deg wahil n Tuzzya n Tefriqt n Tdukli Tagraɣlant n Usnasɣel, yerna tuzzya-a tadzayrit tetteddu s yilugan n Tfidiṛalit Tadzayrit n Usnasɣel d wid n Tdukli Tagraɣlant.
 +
 
 +
Tuzzya-a ad tt-yeḍfer yimwekkel n temsizzelt d umaswaḍ (mufattic) n uḥaṛeb n yisseǧhaden.

Tasiwelt n wass 13:14, 30 Dujamber 2015

ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵏ 2016: ⴷ ⴰⵞⵉⴽⵉ ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ ⴰⴷ ⵢⵉⵍⵉⵏ ⴷ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⵍⴻⵏ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵜⴰⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ ⵜⵙⴻⵎⵎⴰ-ⴷ ⴰⵞⵉⴽⵉ ⵎⵉⵔⵧⵙⵍⴰⵠ ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ ⴷ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⵍⴻⵏ ⴰⴷ ⵉⴹⴻⴼⵔⴻⵏ 10-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⵉⵣⵣⵍⵉⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ ⵏ 2016 ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉⵏ ⴳⴰⵔ 4 ⴷ 28 ⵎⴻⵖⵔⴻⵙ 2016, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴰⵖ-ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ ⵢⵉⵎⵙⵓⴷⴷⵙⴻⵏ (ⵎⵓⵏⴰⴹⴹⵉⵎⵉⵏ).

ⵎⵉⵔⵧⵙⵍⴰⵠⴻ ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ ⵢⴻⵙⵄⴰ 67 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⵞⵉⴽⵉⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵉⵅⴻⴷⴷⴻⵎ ⴷ ⵉⵎⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ ⵙⴻⴳ 1988. ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵙⴻⴳ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵄⴰ ⵏⴻⵜⵜⴰⵜ ⴷ ⵜⴰⵎⵓⵙⵙⵏⵉ ⵏ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ, ⴷⵖⴰ, ⵎⴻⵏⵖⵉⵔ ⵜⴰⵞⵉⴽⵉⵜ, ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ ⵢⴻⵙⵙⴻⵏ ⴷⴰⵖ ⵜⴰⵔⵓⵙⵉⵜ, ⵜⴰⵍⵎⴰⵏⵉⵜ, ⵜⴰⵏⴳⵍⵉⵣⵉⵜ ⴷ ⵜⴻⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ.

ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴻⵛⵡⴰⵕ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴷⴱⴻⵍⵜ, ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵏⴰⵔⵉⵜ ⵜⴰⵙⵍⴻⴽⵎⴰⵏⵜ (ⵎⴰⴽⵜⴰⴱ ⵜⴰⵏⴼⵉⴷⵉ) ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⵞⵉⴽⵉⵜ (2003-2007), ⵢⴻⵅⴷⴻⵎ ⴷ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵜⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⵞⵉⴽⵉⵜ (2003-2007), ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵏ ⵓⵙⵉⴽⵍⵓⴽⵕⵓⵙ ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⵞⵉⴽⵉⵜ (2007), ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⵍⴻⵏ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ (2010-2013).

ⴷⴻⴳ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⵏ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ, ⵢⴻⴹⴼⴻⵔ ⵊⴰⵏⵧⵓⵜ 650 ⵏ ⵜⴻⵎⵙⵉⵣⵣⵍⵉⵏ (ⴰⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ ⵏ ⵓⴱⵔⵉⴷ, ⴰⵙⵉⴽⵍⵓⴽⵕⵓⵙ), ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵅⴷⴻⵎ ⴷⴻⴳ ⵙⵏⴰⵜ ⵏ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵉⵏ (ⵟⴰⴱⵄⴰⵜ) ⵏ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵓⵍⵉⵎⵒⵉⵢⴻⵏ (ⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⴱⴰⵔⵛⴻⵍⵧⵏⴰ ⵏ 1992 ⴷ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵒⵉⴽⵉⵏ ⵏ 2012), 6 ⵏ ⵜⵓⵣⵣⵢⵉⵡⵉⵏ ⵜⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵉⵏ (3 ⵏ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵏ ⵙⵒⴻⵏⵢⵓⵍ, 2 ⵏ ⵜⴻⵥⵔⵉⴳⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵏ ⵟⵟⴰⵍⵢⴰⵏ, ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ), 25 ⵏ ⵜⴻⵍⵖⵓⵖⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ (ⴰⴱⵔⵉⴷ, ⴰⵙⵉⴽⵍⵓⴽⵕⵓⵙ) ⴷ 15 ⵏ ⵜⴻⵍⵖⵓⵖⵉⵡⵉⵏ ⵜⵉⵎⴻⵏⵥⴰⵡⴰⵏⵉⵏ (ⵇⴰⵔⵔⵉⵢⵢⴰ).

ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵜⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵎⵎⴻⵕⴽⴰ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵀⵉⵍ ⵏ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ-ⴰ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵜⴻⵜⵜⴻⴷⴷⵓ ⵙ ⵢⵉⵍⵓⴳⴰⵏ ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵏ ⵓⵙⵏⴰⵙⵖⴻⵍ ⴷ ⵡⵉⴷ ⵏ ⵜⴷⵓⴽⵍⵉ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ.

ⵜⵓⵣⵣⵢⴰ-ⴰ ⴰⴷ ⵜⵜ-ⵢⴻⴹⴼⴻⵔ ⵢⵉⵎⵡⴻⴽⴽⴻⵍ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⵉⵣⵣⴻⵍⵜ ⴷ ⵓⵎⴰⵙⵡⴰⴹ (ⵎⵓⴼⴰⵜⵜⵉⵛ) ⵏ ⵓⵃⴰⵕⴻⴱ ⵏ ⵢⵉⵙⵙⴻⴵⵀⴰⴷⴻⵏ.