Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tebder-d Massa Benghabrit amɛawen gar uɣlif d British Council
+
Iger-d Lamamra tiɣri i usseɛjel n ussefɛel n Umtawa n Talwit deg Mali
 
   
 
   
LONDON Tessawel tneɣlaft n ussegmi aɣelnaw, Nouria Benghabrit, ass n letniyen deg London, d yimasayen (mas’ulin) n British Council yerna tessukk-d yid-sen tiṭ ɣef tegnit n umɛawen gar Ldzayer d uɣerbaz-a n usselmed.
+
LEZZAYER TAMANEɣT Iger-d uneɣlaf n tɣawsiwin n uzɣar, Ramtane Lamamra, tiɣri ass n letniyen deg Ldzayer Tamaneɣt, i usseɛjel n ussefɛel n Umtawa (ittifaq) n Talwit d Umsuɣal deg Mali.
 
   
 
   
Massa Beghabrit, ay yeddan ɣer London akken ad tettekki deg Unmager Amaḍalan ɣef Ussegmi (WEF-2016) terza ɣef British Council yerna tesqerdec ɣef umɛawen ucrik  d uselway n useqqamu aslekman (tanfidi) n tsudut-a, Ciaran Devane, tanemhalt n British Council deg temnaḍt n Ugmuḍ Alemmas d Tefriqt n Ugafa, d tnemhalt n ussegmi, Massa Jo Beall.
+
« Yessefk s tidet ad ttwasqedcen akk ttawilat i usseɛjel n ussefɛel n Umtawa akken ad zemren yimezdaɣen ay d-yesfaydin seg-s ad ḥulfun i ubeddel deg tmeddurt-nsen, ula ma cwiṭ, cwiṭ », ɣef wakken ay d-yenna Mass Lamamra deg yiwet n tinawt (kalima) deg tezwara n temlilit n umciweṛ n uswir unnig n Useqqamu n Uḍfar n Ussefɛel n Umtawa.
 
   
 
   
Tenna-d tneɣlaft dakken tessaram ad yimɣur umɛawen-a yerna ad d-iḥaz tiɣawsiwin niḍen meɣir asselmed n tanglizit, ladɣa imi Ldzayer telha-d d tsemmeskelt (iṣlaḥ) n unagraw-nnes (niḍam) n ussegmi.
+
ɣef leḥsab n uneɣlaf adzayri n tɣawsiwin n uzɣar, « d ayen ibanen yella ḍḍmeɛ d ameqran yerna ggten wuguren deg temsalt-a, maca yezmer ad d-yili wussis (maǧhud) ladɣa ɣef lecɣal yezwaren yerzan kra n yiḥricen ibanen yerna dindin kan ad d-tban lfayda-nsen ».
 
   
 
   
Tebder-d, s waya, 4 n yinurar niḍen n umɛawen d British Council, yerna wi d tasnarrayt (manhaǧiyya) deg uheyyi n wahilen, tasnalmudt, assileɣ n yimsilɣen (mukawwinin) d unagraw n uḥkam n yiɣerbazen.
+
« D ayen ibanen, akala (masar) n talwit deg Mali la yetteddu deg ubrid iṣeḥḥan. D acu kan, yegguni waṭas n ccɣel i usseqneɛ n yimezdaɣen ay d-yesfaydin seg waya, ladɣa imi ay la ttṛajun aṭas n tɣawsiwin yerna ḥaren melmi ad d-sfaydin seg nnfeɛ ay d-tewwi talwit, d ufran-nsen iṣeḥḥan asmi ay qeblen amtawa, nnig waya, aya ad ten-id-yessebɛed ɣef yiɣallen yugin talwit », ɣef wakken ay d-yenna.
 
   
 
   
Mi terza Massa Benghabrit ɣef uxxam n British Council, teḍfer yiwen n uqeddem ɣef unagraw asegman abriṭani, tisenfal-nnes deg temnaḍin yemgerraden n Tgelda Yeddukklen, ahil-nnes d unagraw-nnes n uswaḍ (taftic).
+
Seg yidis niḍen, yenna-d Mass Lamamra dakken yumar mi yeẓra dakken aṭas n yizwuren (mubadarat) n Umtawa n Talwit ay yebdan la ttwassefɛalent, ladɣa tin n tukksa n lewṣayat n tuḍḍfa ay d-yeffɣen ɣef kra n yimḍebbren n yimussa (ḥarakat) isertiyen-iserdasanen n Ugafa n Mali, ambaddel n yimeḥbas ay yettwaḍḍfen deg tallit-nni n yimenɣi, assebded n « Tseqqamut n Teɣdemt, Tidet d Umsuɣal » d ussemɣer-nnes akken ad ttekkin deg-s yidisan yestenyan amtawa d uɛawed n urẓam n yiɣerbazen (s tin n uzamul) deg Kidal.
 
   
 
   
Deg wayen yerzan anagraw n uswaḍ d ussileɣ n yimaswaḍen (mufatticin), twekked-d tneɣlaft ɣef wazal ay yesɛa waya deg uḥric n ussegmi deg Ldzayer.
+
« ɣef leḥsab n wahil ay d-yessefra Umtawa, isurifen-a ay d-yellan ɣer sdat ur uẓin ara akken ay neḍmeɛ yerna neṛja-t », ɣef wakken ay d-yesḥassef, yerna iɛeyyen-d dakken ur yessefk ara ad d-yili uɛeḍḍel, ma ulac ad t-ɣellten wid yugin talwit d umsuɣal gar Yimaliyen, « ladɣa imi ay la ssaramen ad tkemmel lqella n laman d urkad » akken ad ilint temnaḍin aydeg ulac lqanun.
 
   
 
   
Seg yidis niḍen, tebder-d Massa Benghabrit ayen wuɣur yebɣa ad yaweḍ uɣerbaz adzayri d ccɣel ay yeggunin i waya, am wakken ay d-twekked dakken Ldzayer la tetteg ussisen akken « ad d-tessebded anagraw asegman (tarbawi) aydeg ad ilin wazalen imeɣradanen (ɛalamiyya) » yerna d win ad yeqqnen assegmi ɣer tiɣɣermi d tmurt.
+
Seg yidis n ussuddes (tanḍim), yenna-d uneɣlaf dakken tacrawt (ḥaṣila) « tessebɣas, ula ma llan-d kra n yiɛewwiqen deg tazwara, maca aya d ayen ibanen », am wakken ay d-yesmekti dakken Aseqqamu n Uḍfar n Umtawa d 4 n tseqquma yellan ddaw ṛṛay-nnes ttwasbedden-d yagi.
 
   
 
   
Seg yidis-nnes, yenna-d uselway n useqqamu aslekman n British Council, Mass Devane, dakken yumar s uxeddim ay iga British Council deg Ldzayer, yerna yessarem dakken « amɛawen-a ad yeǧhed ugar ».
+
Aseqqamu n Uḍfar iga, ar ass-a, 6 n temliliyin tinumanin (ɛadiyya), yiwet i wayyur, akken ay d-yessefra umtawa. 4-nni n tseqquma yellan ddaw Useqqamu n Uḍfar d nitenti ay d-yessewjaden timliliyin yerna zgant ttemlilit, ula d nitenti, ladɣa imi assefɛel n Umtawa-a yeḥwaǧ axeddim taswiɛt-a, ɣef wakken ay d-yessefhem uneɣlaf.
+
Iɛawed daɣ iwekked-d dakken « lebɣi » n tsudut-a (hay’a) netta d « assalqey n wassaɣen n umɛawen deg wakk inurar n ussegmi ».
+
+
+
Ma d Massa Jo Beall, ay d-yerzan yagi ɣef Ldzayer deg Ctembeṛ yezrin, twekked-d dakken « Ldzayer d tamurt yesɛan azal ɣer Tgelda Yeddukklen », yerna twekked-d « azal ay yettakf uneɣlaf amenzu, David Cameron, i umɛawen-a ».
+

Tasiwelt n wass 15:28, 19 Yennayer 2016

ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⵜⵉⵖⵔⵉ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵄⵊⴻⵍ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ

ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ – ⵉⴳⴻⵔ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, ⵔⴰⵎⵜⴰⵏⴻ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ, ⵜⵉⵖⵔⵉ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ, ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵄⵊⴻⵍ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ (ⵉⵜⵜⵉⴼⴰⵇ) ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷ ⵓⵎⵙⵓⵖⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ.

« ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⵙ ⵜⵉⴷⴻⵜ ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴰⵙⵇⴻⴷⵛⴻⵏ ⴰⴽⴽ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵄⵊⴻⵍ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⵢⵉⵎⴻⵣⴷⴰⵖⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⴼⴰⵢⴷⵉⵏ ⵙⴻⴳ-ⵙ ⴰⴷ ⵃⵓⵍⴼⵓⵏ ⵉ ⵓⴱⴻⴷⴷⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⴻⴷⴷⵓⵔⵜ-ⵏⵙⴻⵏ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵛⵡⵉⵟ, ⵛⵡⵉⵟ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵉⵏⴰⵡⵜ (ⴽⴰⵍⵉⵎⴰ) ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵣⵡⴰⵔⴰ ⵏ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵏ ⵓⵎⵛⵉⵡⴻⵕ ⵏ ⵓⵙⵡⵉⵔ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵏ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ.

ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⵖⴰⵔ, « ⴷ ⴰⵢⴻⵏ ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰ ⴹⴹⵎⴻⵄ ⴷ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴳⴳⵜⴻⵏ ⵡⵓⴳⵓⵔⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ, ⵎⴰⵛⴰ ⵢⴻⵣⵎⴻⵔ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵡⵓⵙⵙⵉⵙ (ⵎⴰⴵⵀⵓⴷ) ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵢⴻⵣⵡⴰⵔⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵃⵔⵉⵛⴻⵏ ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⵉⵏⴷⵉⵏ ⴽⴰⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⴱⴰⵏ ⵍⴼⴰⵢⴷⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ».

« ⴷ ⴰⵢⴻⵏ ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ, ⴰⴽⴰⵍⴰ (ⵎⴰⵙⴰⵔ) ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵎⴰⵍⵉ ⵍⴰ ⵢⴻⵜⵜⴻⴷⴷⵓ ⴷⴻⴳ ⵓⴱⵔⵉⴷ ⵉⵚⴻⵃⵃⴰⵏ. ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⵢⴻⴳⴳⵓⵏⵉ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵛⵛⵖⴻⵍ ⵉ ⵓⵙⵙⴻⵇⵏⴻⵄ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵣⴷⴰⵖⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⴼⴰⵢⴷⵉⵏ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⵢⴰ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵉⵎⵉ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵜⵜⵕⴰⵊⵓⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵃⴰⵔⴻⵏ ⵎⴻⵍⵎⵉ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⴼⴰⵢⴷⵉⵏ ⵙⴻⴳ ⵏⵏⴼⴻⵄ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵡⵡⵉ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ, ⴷ ⵓⴼⵔⴰⵏ-ⵏⵙⴻⵏ ⵉⵚⴻⵃⵃⴰⵏ ⴰⵙⵎⵉ ⴰⵢ ⵇⴻⴱⵍⴻⵏ ⴰⵎⵜⴰⵡⴰ, ⵏⵏⵉⴳ ⵡⴰⵢⴰ, ⴰⵢⴰ ⴰⴷ ⵜⴻⵏ-ⵉⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴱⵄⴻⴷ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵖⴰⵍⵍⴻⵏ ⵢⵓⴳⵉⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏⵉⴹⴻⵏ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵎⴰⵙⵙ ⵍⴰⵎⴰⵎⵔⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⵓⵎⴰⵔ ⵎⵉ ⵢⴻⵥⵔⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵢⵉⵣⵡⵓⵔⴻⵏ (ⵎⵓⴱⴰⴷⴰⵔⴰⵜ) ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ ⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴰⵢ ⵢⴻⴱⴷⴰⵏ ⵍⴰ ⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴼⵄⴰⵍⴻⵏⵜ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵜⵉⵏ ⵏ ⵜⵓⴽⴽⵙⴰ ⵏ ⵍⴻⵡⵚⴰⵢⴰⵜ ⵏ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴼⴼⵖⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵎⴹⴻⴱⴱⵔⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⵙⵙⴰ (ⵃⴰⵔⴰⴽⴰⵜ) ⵉⵙⴻⵔⵜⵉⵢⴻⵏ-ⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ ⵏ ⵎⴰⵍⵉ, ⴰⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵃⴱⴰⵙ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴹⴹⴼⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴰⵍⵍⵉⵜ-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ, ⴰⵙⵙⴻⴱⴷⴻⴷ ⵏ « ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵏ ⵜⴻⵖⴷⴻⵎⵜ, ⵜⵉⴷⴻⵜ ⴷ ⵓⵎⵙⵓⵖⴰⵍ » ⴷ ⵓⵙⵙⴻⵎⵖⴻⵔ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵏ ⴷⴻⴳ-ⵙ ⵢⵉⴷⵉⵙⴰⵏ ⵢⴻⵙⵜⴻⵏⵢⴰⵏ ⴰⵎⵜⴰⵡⴰ ⴷ ⵓⵄⴰⵡⴻⴷ ⵏ ⵓⵔⵥⴰⵎ ⵏ ⵢⵉⵖⴻⵔⴱⴰⵣⴻⵏ (ⵙ ⵜⵉⵏ ⵏ ⵓⵣⴰⵎⵓⵍ) ⴷⴻⴳ ⴽⵉⴷⴰⵍ.

« ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵡⴰⵀⵉⵍ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵔⴰ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ, ⵉⵙⵓⵔⵉⴼⴻⵏ-ⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵖⴻⵔ ⵙⴷⴰⵜ ⵓⵔ ⵓⵥⵉⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⵏⴻⴹⵎⴻⵄ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵏⴻⵕⵊⴰ-ⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵉⵄⴻⵢⵢⴻⵏ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⵔⴰ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⵉⵍⵉ ⵓⵄⴻⴹⴹⴻⵍ, ⵎⴰ ⵓⵍⴰⵛ ⴰⴷ ⵜ-ⵖⴻⵍⵍⵜⴻⵏ ⵡⵉⴷ ⵢⵓⴳⵉⵏ ⵜⴰⵍⵡⵉⵜ ⴷ ⵓⵎⵙⵓⵖⴰⵍ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵎⴰⵍⵉⵢⴻⵏ, « ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵉⵎⵉ ⴰⵢ ⵍⴰ ⵙⵙⴰⵔⴰⵎⴻⵏ ⴰⴷ ⵜⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⵍⵇⴻⵍⵍⴰ ⵏ ⵍⴰⵎⴰⵏ ⴷ ⵓⵔⴽⴰⴷ » ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵉⵍⵉⵏⵜ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵓⵍⴰⵛ ⵍⵇⴰⵏⵓⵏ.

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ ⵏ ⵓⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ (ⵜⴰⵏⴹⵉⵎ), ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵛⵔⴰⵡⵜ (ⵃⴰⵚⵉⵍⴰ) « ⵜⴻⵙⵙⴻⴱⵖⴰⵙ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵍⵍⴰⵏ-ⴷ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵄⴻⵡⵡⵉⵇⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴰⵣⵡⴰⵔⴰ, ⵎⴰⵛⴰ ⴰⵢⴰ ⴷ ⴰⵢⴻⵏ ⵉⴱⴰⵏⴻⵏ », ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ ⴷ 4 ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⵓⵎⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴷⴰⵡ ⵕⵕⴰⵢ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⵜⵡⴰⵙⴱⴻⴷⴷⴻⵏ-ⴷ ⵢⴰⴳⵉ.

ⴰⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⵉⴳⴰ, ⴰⵔ ⴰⵙⵙ-ⴰ, 6 ⵏ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵢⵉⵏ ⵜⵉⵏⵓⵎⴰⵏⵉⵏ (ⵄⴰⴷⵉⵢⵢⴰ), ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵉ ⵡⴰⵢⵢⵓⵔ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵔⴰ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ. 4-ⵏⵏⵉ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⵓⵎⴰ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴷⴰⵡ ⵓⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓ ⵏ ⵓⴹⴼⴰⵔ ⴷ ⵏⵉⵜⴻⵏⵜⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⵡⵊⴰⴷⴻⵏ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵢⵉⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵣⴳⴰⵏⵜ ⵜⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ, ⵓⵍⴰ ⴷ ⵏⵉⵜⴻⵏⵜⵉ, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⵉⵎⵉ ⴰⵙⵙⴻⴼⵄⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵜⴰⵡⴰ-ⴰ ⵢⴻⵃⵡⴰⴵ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵜⴰⵙⵡⵉⵄⵜ-ⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⵀⴻⵎ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ.