Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Beddu n tzikkent n « Tẓuri n udlis islaman » deg Tesdawit n Lezzayer 1ut
+
Yessefk ad d-ttwassuɣlen yidlisen n Rachid Mimouni ɣer taɛṛabt d tmaziɣt (amyager)
  
LEZZAYER TAMANEɣT Tebda, ass n lḥedd, deg Tesdawit n Lezzayer 1ut, yiwet n tzikkent n tsukan (nusax) n yidlisen islamanen yuran s ufus umi semman « Taẓuri n udlis islaman », yerna tisukan-a wwin-tent-id seg tesdawit tahulandit n Leiden.
+
BUMERDAS Nnan-d yimttekkiyen deg yiwen n umyager ɣef uneggal Rachid Mimouni, ass n lḥedd deg Bumerdas, dakken yessefk ad d-ttwassuɣlen yixeddimen n umeṛḥum-a ɣer taɛṛabt d tmaziɣt.
  
Tazikkent-a tga-tt tmahelt n tgelda n Tmuda n Wadda deg Lezzayer, yerna llant deg-s azal n 40 n tsukan n yidlisen n Leqran yettwareqmen d yidlisen ussnanen yettwacebbḥen s tugniwin tixtatasin neɣ s rrqumat.
+
« Yessefk ad d-nessuɣel ixeddimen n umeṛḥum yerna ad ten-id-nheyyi i tsutiwin ay d-igemmun », ɣef wakken ay d-nnan yimttekkiyen n umyager-a ay d-yellan deg temdint n Budwaw, anda ay d-ilul Rachid Mimouni, i lmend n usfugel n umulli wis 21 n tmettant-nnes.
  
Aḥric amezwaru n tzikkent-a d win umi semman « Takaligṛafit n Leqran », yerna llan deg-s yifettiten n yisebtar (ṣafaḥat) n tsukan n Leqran n lqern wis 8, ttwarun s tirawt takufit, d tsukan n Leqran n lqern wis 12 d 14 ay d-yusan seg Meṛṛuk d Lhend.
+
ɣef leḥsab n uneggal (katib riwa’i) Djilali Khellas, « d azulal mi ad nẓer timura niḍen n umaḍal ttfaṛasent seg wayen ay d-yesnulfa uneggal-a uerna ssuɣulent-t-id ɣer tutlayin-nsent, deg wakud aydeg nekkni, deg Lezzayer, aql-aɣ kan la nettfeṛṛiǧ deg uɛraq n yixeddimen n yiwen seg yirgazen imeqranen n umezruy n Lezzayer », ɣef wakken ay d-yesḥassef deg yiwet n tseɣrut (taṣriḥ) ay d-iga i Tnegga n Yisalan n Lezzayer deg yijifeṛ n umyager-a.
  
Llan daɣ yidlisen imidrusen (nadira) yeqqnen ɣer tussna deg tzikkent-a ay d-yellan deg temkarḍit (maktaba) n tesdawit, gar-asen tasuɣelt n udlis n yimɣan iɛerqen « Materia Medica » ay d-yettwarun, deg laṣel, deg lqern 1u. Tasuɣelt n udlis-a ɣer taɛṛabt tella-d deg lqern wis 10 yerna ala yiwet n tsukint ay d-yeggran seg-s.
+
« Gar akk ixeddimen ay d-yura s tefṛensist, ala 3 n wungalen ay d-yettwassuɣlen ɣer taɛṛabt », ay d-yerna.
  
Deg uḥric-a n tzikkent, llan yidlisen ussnanen niḍen am « Udlis n tarrayin tisnajyanin » n Abu El Qasim Al Zahrawi (lqern wis 15) neɣ « Tasnamurt » n Al Istakhti (lqern wis 12).
+
Seg yidis-nnes, yenna-d usdawan n Lezzayer Tamaneɣt Mohamed Sari dakken taɣuri n wungal n Mimouni « Lmeḥna i tudert » tesskanay-d dakken amaru-a d yiwen seg yimeqranen n tsekla tadzayrit s uɣanib-nnes amedyazan, iǧehden aydeg asaḍen (abṭal) n wungal sɛan telqey tasnafsant, yerna ula ma Rachid Mimouni yenker-d deg twennaḍt tanmettit ur as-igin ara afud akken ad d-yesnulfu, maca yewweḍ ɣer uswir ifazen deg tsekla.
 +
 
 +
« Iḍrisen n Rachid Mimouni ad qqimen gar yiḍrisen ucbiḥen n tsekla tadzayrit s tutlayt tafṛensist », ɣef wakken ay d-yerna. 
 +
 
 +
Deg tgermant-nnes (mudaxala), yenna-d yimseḍru n tmezgunin Omar Fetmouche dakken yessefk ayt umezgun ad d-rren lwelha-nsen ɣer uxeddim n Mimouni, yernu ad d-ssezgen ixeddimen-a ɣer umezgun.
 +
 
 +
Dɣa yesmekti-d, i lmend n waya, assezgi n wungal n « Asif umi beddlen abrid » ɣer umezgun deg 2006, d assezgi ay d-yellan ifaz, imi tamezgunt-nni tɛedda-d ugar n 160 n tikkal deg temnaḍin yemgerraden n tmurt yerna terbeḥ-d arraz amezwaru deg Tfaska Taɣelnawt n Umezgun Asaduran (iḥtirafi).

Tasiwelt n wass 14:58, 15 Furar 2016

ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵓⵖⵍⴻⵏ ⵢⵉⴷⵍⵉⵙⴻⵏ ⵏ ⵔⴰⵛⵀⵉⴷ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ ⵖⴻⵔ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵜ ⴷ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ (ⴰⵎⵢⴰⴳⴻⵔ)

ⴱⵓⵎⴻⵔⴷⴰⵙ – ⵏⵏⴰⵏ-ⴷ ⵢⵉⵎⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⵢⴰⴳⴻⵔ ⵖⴻⴼ ⵓⵏⴻⴳⴳⴰⵍ ⵔⴰⵛⵀⵉⴷ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⴱⵓⵎⴻⵔⴷⴰⵙ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵓⵖⵍⴻⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴻⵕⵃⵓⵎ-ⴰ ⵖⴻⵔ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵜ ⴷ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ.

« ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⴷ ⴷ-ⵏⴻⵙⵙⵓⵖⴻⵍ ⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴻⵕⵃⵓⵎ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴰⴷ ⵜⴻⵏ-ⵉⴷ-ⵏⵀⴻⵢⵢⵉ ⵉ ⵜⵙⵓⵜⵉⵡⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴻⵎⵎⵓⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ ⵢⵉⵎⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵢⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⵢⴰⴳⴻⵔ-ⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⴱⵓⴷⵡⴰⵡ, ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵍⵓⵍ ⵔⴰⵛⵀⵉⴷ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ, ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵓⵙⴼⵓⴳⴻⵍ ⵏ ⵓⵎⵓⵍⵍⵉ ⵡⵉⵙ 21 ⵏ ⵜⵎⴻⵜⵜⴰⵏⵜ-ⵏⵏⴻⵙ.

ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵓⵏⴻⴳⴳⴰⵍ (ⴽⴰⵜⵉⴱ ⵔⵉⵡⴰ’ⵉ) ⴷⵊⵉⵍⴰⵍⵉ ⴽⵀⴻⵍⵍⴰⵙ, « ⴷ ⴰⵣⵓⵍⴰⵍ ⵎⵉ ⴰⴷ ⵏⵥⴻⵔ ⵜⵉⵎⵓⵔⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⵜⵜⴼⴰⵕⴰⵙⴻⵏⵜ ⵙⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵏⵓⵍⴼⴰ ⵓⵏⴻⴳⴳⴰⵍ-ⴰ ⵓⴻⵔⵏⴰ ⵙⵙⵓⵖⵓⵍⴻⵏⵜ-ⵜ-ⵉⴷ ⵖⴻⵔ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ-ⵏⵙⴻⵏⵜ, ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴽⵓⴷ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵏⴻⴽⴽⵏⵉ, ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴰⵇⵍ-ⴰⵖ ⴽⴰⵏ ⵍⴰ ⵏⴻⵜⵜⴼⴻⵕⵕⵉⴵ ⴷⴻⴳ ⵓⵄⵔⴰⵇ ⵏ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵔⴳⴰⵣⴻⵏ ⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴻⵣⵔⵓⵢ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵃⴰⵙⵙⴻⴼ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵙⴻⵖⵔⵓⵜ (ⵜⴰⵚⵔⵉⵃ) ⴰⵢ ⴷ-ⵉⴳⴰ ⵉ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⴰⵍⴰⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵊⵉⴼⴻⵕ ⵏ ⵓⵎⵢⴰⴳⴻⵔ-ⴰ.

« ⴳⴰⵔ ⴰⴽⴽ ⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵔⴰ ⵙ ⵜⴻⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ, ⴰⵍⴰ 3 ⵏ ⵡⵓⵏⴳⴰⵍⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵓⵖⵍⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⴰⵄⵕⴰⴱⵜ », ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ.

ⵙⴻⴳ ⵢⵉⴷⵉⵙ-ⵏⵏⴻⵙ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵙⴷⴰⵡⴰⵏ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⵙⴰⵔⵉ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵖⵓⵔⵉ ⵏ ⵡⵓⵏⴳⴰⵍ ⵏ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ « ⵍⵎⴻⵃⵏⴰ ⵉ ⵜⵓⴷⴻⵔⵜ » ⵜⴻⵙⵙⴽⴰⵏⴰⵢ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵎⴰⵔⵓ-ⴰ ⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵇⵔⴰⵏⴻⵏ ⵏ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵙ ⵓⵖⴰⵏⵉⴱ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⵎⴻⴷⵢⴰⵣⴰⵏ, ⵉⴵⴻⵀⴷⴻⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴰⵙⴰⴹⴻⵏ (ⴰⴱⵟⴰⵍ) ⵏ ⵡⵓⵏⴳⴰⵍ ⵙⵄⴰⵏ ⵜⴻⵍⵇⴻⵢ ⵜⴰⵙⵏⴰⴼⵙⴰⵏⵜ, ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵔⴰⵛⵀⵉⴷ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ ⵢⴻⵏⴽⴻⵔ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵜⵡⴻⵏⵏⴰⴹⵜ ⵜⴰⵏⵎⴻⵜⵜⵉⵜ ⵓⵔ ⴰⵙ-ⵉⴳⵉⵏ ⴰⵔⴰ ⴰⴼⵓⴷ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵢⴻⵙⵏⵓⵍⴼⵓ, ⵎⴰⵛⴰ ⵢⴻⵡⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ ⵓⵙⵡⵉⵔ ⵉⴼⴰⵣⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ.

« ⵉⴹⵔⵉⵙⴻⵏ ⵏ ⵔⴰⵛⵀⵉⴷ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ ⴰⴷ ⵇⵇⵉⵎⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⴹⵔⵉⵙⴻⵏ ⵓⵛⴱⵉⵃⴻⵏ ⵏ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵙ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ.

ⴷⴻⴳ ⵜⴳⴻⵔⵎⴰⵏⵜ-ⵏⵏⴻⵙ (ⵎⵓⴷⴰⵅⴰⵍⴰ), ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵢⵉⵎⵙⴻⴹⵔⵓ ⵏ ⵜⵎⴻⵣⴳⵓⵏⵉⵏ ⵧⵎⴰⵔ ⴼⴻⵜⵎⵧⵓⵛⵀⴻ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⴻⵙⵙⴻⴼⴽ ⴰⵢⵜ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⵔⵔⴻⵏ ⵍⵡⴻⵍⵀⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵏ ⵎⵉⵎⵧⵓⵏⵉ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴰⴷ ⴷ-ⵙⵙⴻⵣⴳⴻⵏ ⵉⵅⴻⴷⴷⵉⵎⴻⵏ-ⴰ ⵖⴻⵔ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ.

ⴷⵖⴰ ⵢⴻⵙⵎⴻⴽⵜⵉ-ⴷ, ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵢⴰ, ⴰⵙⵙⴻⵣⴳⵉ ⵏ ⵡⵓⵏⴳⴰⵍ ⵏ « ⴰⵙⵉⴼ ⵓⵎⵉ ⴱⴻⴷⴷⵍⴻⵏ ⴰⴱⵔⵉⴷ » ⵖⴻⵔ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⴷⴻⴳ 2006, ⴷ ⴰⵙⵙⴻⵣⴳⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵉⴼⴰⵣ, ⵉⵎⵉ ⵜⴰⵎⴻⵣⴳⵓⵏⵜ-ⵏⵏⵉ ⵜⵄⴻⴷⴷⴰ-ⴷ ⵓⴳⴰⵔ ⵏ 160 ⵏ ⵜⵉⴽⴽⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵉⵏ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⵜ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵜⴻⵔⴱⴻⵃ-ⴷ ⴰⵔⵔⴰⵣ ⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓ ⴷⴻⴳ ⵜⴼⴰⵙⴽⴰ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⴰⵙⴰⴷⵓⵔⴰⵏ (ⵉⵃⵜⵉⵔⴰⴼⵉ).