Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Acennay Muḥand Racid yettwadfen deg i tjebbant n Lqeṭṭar deg i Lezzayer tamaneɣt
+
Ahanay n « Yadra! » deg umezgun n Wehṛan
  
LEZZAYER – Yettwadfen, ass n lḥedd, ucennay n taɣuct, Taqbaylit taɣerfant, Muḥand Racid. Yellan yemmut assennaṭi deg i, Lezzayer tamaneɣt ɣef laɛmer n 77 n yiseggasen deg i tjebbant n, Lqeṭṭar deg i Lezzayer tamaneɣt.
+
WEHṚAN– Iɛeddad-d, ass n letniyen tameddit, deg umezgun n Abdelkader Alloula n Wehṛan, uhayan (ɛarḍ) n « Yadra » ay d-gan yilemẓiyen seg Ldzayer, Fṛansa d Lalman, deg yiwet n tzeqqa yeččuṛen d lɣaci, amur ameqran deg-sen d ilemẓiyen.
  
Mani ḥaḍrin-as nezzeh n ujemhur yettectan ccna d lmusiqa-nnes d yemdukkal-nnes deg umaṭṭaf tissnat n, Lezzayer.
+
Yella-d uhanay-a s uberriḥ n « wemciweṛ gar yidelsan d cceṛḍ n tiɣɣermi (muwaṭana) deg Yilel Agrakal », yernu yella-d d tagnit i unermis d wembaddel gar yilemẓiyen n 3 n tmura s yiwen n yeswi.
  
U ɣef tmeddurt n ucennay, Muḥand Racid utlayen, Kacci lwennas d Belɛid Tagrawla ɣef yimahilen-nnes d tɣucin-nnes. Yellan ttwafesrent zik ama deg i umaṭṭaf niɣ deg wammas n ujemli. Aren i utlayen ɣef yisuraf a yexdem ɣef ljalt n usedder n taɣuct taqbaylit.
+
30 n yinaẓuren ay yettekkan deg uhanay-a, gar-asen inaẓuren, ineɣmasen, inelmaden d yixeddamen inmettiyen (iǧtimaɛiyyin) seg 3 n tiddukliwin, « Une terre culturelle » n Marseille (Fṛansa), « Istijmam » n Wehṛan (Ldzayer) d « Bapop » n Berlin (Lalman) akken « ad d-ssemyagren amezruy-nsen ucrik yernu ad ssifessen afham-nnes, ad xemmemen s tegzi (daka’) tucrikt yernu wemsefham ɣef uzekka ucrik », ɣef wakken ay d-nnan yemsuddsen n uhanay-a, am wakken ay d-wekkden dakken iswi netta d axeddim ucrik akken ad ilin ttawilat ikmamen n webdaɛ i wesnerni n wembaddel gar 3-a n tmura.
  
Amerḥum Muḥand Racid ilull deg i, Lqeṣba aseggas n 1939. Ma d iẓuran-nnes ttwellan ɣer tama n, Ɛzazga (twilayt n Tizi-wezzu). U yelmed ɣef ufus n uselmad-nnes amezwaru, Lḥaǧ amḥamed Lɛanqa.
+
« Yadra » d ahanay aydeg ttekkant tẓuriwin (funun) yemgerraden, anda taẓdawit (fidyu) tettɛeddi-d deg wakud aydeg inaẓuren tturaren ledwaṛ-nsen, anda imsudmawen n uferriɣ neɣ wid yellan s tidet ssawalen-d ɣef ttejṛiba-nsen d wid yemgerraden fell-asen, wid yeddren anda niḍen deg wemciweṛ gar yidelsan yemgerraden. Imsudmawen tturaren s wawalen d yimesliyen s 3 n tutlayin yemgerraden, maca ssawalen-d akk ɣef tekta d ttejṛibat tucrikin aydeg steɛbiṛen amezruy, timetti d tsertit, tikkal s taḍsa d uqeṣṣer, tikkal, s wezɣan.
 
+
U yeǧǧa sdeffer n tmettant-nnes nezzeh n tɣucin s Teqbaylit.
+

Tasiwelt n wass 15:33, 1 Meɣres 2016

ⴰⵀⴰⵏⴰⵢ ⵏ « ⵢⴰⴷⵔⴰ! » ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⵏ ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ

ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ– ⵉⵄⴻⴷⴷⴰⴷ-ⴷ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⵏ ⴰⴱⴷⴻⵍⴽⴰⴷⴻⵔ ⴰⵍⵍⵧⵓⵍⴰ ⵏ ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ, ⵓⵀⴰⵢⴰⵏ (ⵄⴰⵔⴹ) ⵏ « ⵢⴰⴷⵔⴰ » ⴰⵢ ⴷ-ⴳⴰⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴷ ⵍⴰⵍⵎⴰⵏ, ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ ⵢⴻⵞⵞⵓⵕⴻⵏ ⴷ ⵍⵖⴰⵛⵉ, ⴰⵎⵓⵔ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⴷⴻⴳ-ⵙⴻⵏ ⴷ ⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ.

ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵓⵀⴰⵏⴰⵢ-ⴰ ⵙ ⵓⴱⴻⵔⵔⵉⵃ ⵏ « ⵡⴻⵎⵛⵉⵡⴻⵕ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⴷⴻⵍⵙⴰⵏ ⴷ ⵛⵛⴻⵕⴹ ⵏ ⵜⵉⵖⵖⴻⵔⵎⵉ (ⵎⵓⵡⴰⵟⴰⵏⴰ) ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵍⴻⵍ ⴰⴳⵔⴰⴽⴰⵍ », ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⴷ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ ⵉ ⵓⵏⴻⵔⵎⵉⵙ ⴷ ⵡⴻⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⵏ 3 ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⵙ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵢⴻⵙⵡⵉ.

30 ⵏ ⵢⵉⵏⴰⵥⵓⵔⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵀⴰⵏⴰⵢ-ⴰ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏ ⵉⵏⴰⵥⵓⵔⴻⵏ, ⵉⵏⴻⵖⵎⴰⵙⴻⵏ, ⵉⵏⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵅⴻⴷⴷⴰⵎⴻⵏ ⵉⵏⵎⴻⵜⵜⵉⵢⴻⵏ (ⵉⴵⵜⵉⵎⴰⵄⵉⵢⵢⵉⵏ) ⵙⴻⴳ 3 ⵏ ⵜⵉⴷⴷⵓⴽⵍⵉⵡⵉⵏ, « ⵓⵏⴻ ⵜⴻⵔⵔⴻ ⵛⵓⵍⵜⵓⵔⴻⵍⵍⴻ » ⵏ ⵎⴰⵔⵙⴻⵉⵍⵍⴻ (ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ), « ⵉⵙⵜⵉⵊⵎⴰⵎ » ⵏ ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ (ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ) ⴷ « ⴱⴰⵒⵧⵒ » ⵏ ⴱⴻⵔⵍⵉⵏ (ⵍⴰⵍⵎⴰⵏ) ⴰⴽⴽⴻⵏ « ⴰⴷ ⴷ-ⵙⵙⴻⵎⵢⴰⴳⵔⴻⵏ ⴰⵎⴻⵣⵔⵓⵢ-ⵏⵙⴻⵏ ⵓⵛⵔⵉⴽ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴰⴷ ⵙⵙⵉⴼⴻⵙⵙⴻⵏ ⴰⴼⵀⴰⵎ-ⵏⵏⴻⵙ, ⴰⴷ ⵅⴻⵎⵎⴻⵎⴻⵏ ⵙ ⵜⴻⴳⵣⵉ (ⴷⴰⴽⴰ’) ⵜⵓⵛⵔⵉⴽⵜ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵡⴻⵎⵙⴻⴼⵀⴰⵎ ⵖⴻⴼ ⵓⵣⴻⴽⴽⴰ ⵓⵛⵔⵉⴽ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵏⴰⵏ ⵢⴻⵎⵙⵓⴷⴷⵙⴻⵏ ⵏ ⵓⵀⴰⵏⴰⵢ-ⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵡⴻⴽⴽⴷⴻⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⵙⵡⵉ ⵏⴻⵜⵜⴰ ⴷ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ ⵓⵛⵔⵉⴽ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵉⵍⵉⵏ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉⴽⵎⴰⵎⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⴱⴷⴰⵄ ⵉ ⵡⴻⵙⵏⴻⵔⵏⵉ ⵏ ⵡⴻⵎⴱⴰⴷⴷⴻⵍ ⴳⴰⵔ 3-ⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ.

« ⵢⴰⴷⵔⴰ » ⴷ ⴰⵀⴰⵏⴰⵢ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏⵜ ⵜⵥⵓⵔⵉⵡⵉⵏ (ⴼⵓⵏⵓⵏ) ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ, ⴰⵏⴷⴰ ⵜⴰⵥⴷⴰⵡⵉⵜ (ⴼⵉⴷⵢⵓ) ⵜⴻⵜⵜⵄⴻⴷⴷⵉ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴽⵓⴷ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵉⵏⴰⵥⵓⵔⴻⵏ ⵜⵜⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵍⴻⴷⵡⴰⵕ-ⵏⵙⴻⵏ, ⴰⵏⴷⴰ ⵉⵎⵙⵓⴷⵎⴰⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⴼⴻⵔⵔⵉⵖ ⵏⴻⵖ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵙ ⵜⵉⴷⴻⵜ ⵙⵙⴰⵡⴰⵍⴻⵏ-ⴷ ⵖⴻⴼ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰ-ⵏⵙⴻⵏ ⴷ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙⴻⵏ, ⵡⵉⴷ ⵢⴻⴷⴷⵔⴻⵏ ⴰⵏⴷⴰ ⵏⵉⴹⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵎⵛⵉⵡⴻⵕ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⴷⴻⵍⵙⴰⵏ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ. ⵉⵎⵙⵓⴷⵎⴰⵡⴻⵏ ⵜⵜⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵙ ⵡⴰⵡⴰⵍⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴻⵙⵍⵉⵢⴻⵏ ⵙ 3 ⵏ ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵉⵏ ⵢⴻⵎⴳⴻⵔⵔⴰⴷⴻⵏ, ⵎⴰⵛⴰ ⵙⵙⴰⵡⴰⵍⴻⵏ-ⴷ ⴰⴽⴽ ⵖⴻⴼ ⵜⴻⴽⵜⴰ ⴷ ⵜⵜⴻⵊⵕⵉⴱⴰⵜ ⵜⵓⵛⵔⵉⴽⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵙⵜⴻⵄⴱⵉⵕⴻⵏ ⴰⵎⴻⵣⵔⵓⵢ, ⵜⵉⵎⴻⵜⵜⵉ ⴷ ⵜⵙⴻⵔⵜⵉⵜ, ⵜⵉⴽⴽⴰⵍ ⵙ ⵜⴰⴹⵙⴰ ⴷ ⵓⵇⴻⵚⵚⴻⵔ, ⵜⵉⴽⴽⴰⵍ, ⵙ ⵡⴻⵣⵖⴰⵏ.