Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tuḍḍfa n yiwet n tmagla tagraɣlant n wayt lqanun deg Rrbaṭ
+
Imenɣi mgal tiḍḍurfa: zzawya n Lmerzugeyya terra-d i teɣri n uselway n Bouteflika
  
PARIS Tenna-d Tiddukla n Yimeddukal n Tegduda Taɛṛabt Taṣeḥrawit Tamegdayt dakken tettwaḍḍef, deg Rrbaṭ, yiwet n tmagla (wafd) ay d-yuzen Umazday Agraɣlan n Yixeddamen n Lqanun akken ad ɛawnen imeḥbas iṣeḥrawiyen n Gdeim Izik. 
+
ǦELFA Iwekked-d uneɣlaf n tɣawsiwin n ddin, Mohamed Aissa, ass n lexmis deg Ǧelfa dakken ṛṛay n zzawya n Lmerzugeyya i uḥaṛeb n tiḍḍurfa d tukriḍt d tiririt i teɣri n uselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika i uqabel n uxeṣṣar-a.
+
« Ass n laṛebɛa ɣef tis 6, teḍḍef temsulta tameṛṛukit deg usensu: Massa Ingrid Metton (d tabugaṭut tafṛensist), Eric David (d aselmad n lqanun agraɣlan seg Biljik), Jesus Maria Martin Morillo (d lqaḍi aspenyuli), d Maria Nieves Cubas Armas, Juan Carlos Gomez d Altamira Guelbenzu Gonzalo, d 3 n yibugaṭuten ispenyuliyen », ɣef wakken ay aɣ-d-tenna Regine Villemont, taselwayt n tiddukla-a.  
+
  
I wesmekti, ixeddamen-a n lqanun rzan-d ɣef Meṛṛuk akken ad bedden ɣer yidis n yimeḥbas iṣeḥrawiyen n Gdeim Izik ay yettwaḥebsen deg lḥebs n Rrbaṭ-Sali yernu bdan-d asunded (iḍrab) n laẓ 36 n wussan aya akken ad d-ccetkin ɣef uɛetteb d weḥbas amesbaṭli ay ttwaḥebsen.
+
Mi d-yessawel deg tazwara n yiwen n wass n tezrawt (dirasa) ay d-tessuddes zzawya n Lmerzugeyya deg tɣiwant n Benhar, yenna-d uneɣlaf dakken asentel n « Dduṛ n zzawyat deg yimenɣi mgal tekriḍt d tiḍḍurfa deg ttawilat imaynuten n teɣwalt » d asentel yelhan.  
+
 
Tamagla-a yettwaḍḍef, sakkin bran-as-d tameddit. Tuḍḍfa-a tella-d yiwen wass uqbel usarag n tɣemsa ay tella tetteddu ad tt-teg tmagla-a akken ad d-twet deg lbaṭel ay la yettekken ɣef yimeḥbas-a iṣeḥrawiyen.
+
Yenna-d daɣ dakken aya d tiririt i teɣri n uselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika, i limamat deg yinaw-nnes n Tmerɣra n Trennawt (ɛid an-naṣr) n 19 Meɣres yezrin.
+
 
ɣef leḥsab n tselwayt-a, inmahalen (sufara’) n Spenyul, Biljik d Fṛansa deg Meṛṛuk ddan ɣer usensu-nni akken ad sseqsin ɣef yimaslaḍen n tmagla-a.
+
S waya, yenna-d dakken aselway n tegduda « iɛeyyen-d i weɣlan ɣef umihi (xaṭar) ay -yettxatalen, win n ussehres amaynu ur yesseqdacen la iserdasen wala imderrɛen (mudarraɛat), wanag yesseqdac tikta tibeṛṛaniyin d liman s tkerkas ».
 +
 
 +
Yenna-d daɣ dakken deg tegnit-a, « assehres (istiɛmar) amaynu yesseqdac ttawilat itraren akken ad yebḍu aɣlan ineslem yernu ad iɛawed ad t-id-yebnu ɣef llsas n ṭṭayfat ad izerɛen beḍḍu deg yiwet n tmurt gar yisunniyen d yiciɛiyen, ibbaḍiyen d yimalikiyen d yizaydiyen d yisunniyen yernu ula gar yimasiḥiyen d yinselmen ».
 +
 
 +
« Yal tamurt yellan deg umaḍal ineslem iḥukeṛ-itt yeswi-a n ussefcel n taɣect n uwanak (dawla) akken ad yuɣal uwanak ur yesɛi akk anamek, yernu ula d Ldzayer yerza-tt waya, tin yellan d tamurt n umelyun d wezgen n yimeɣrusen, tin ay bɣan ad tt-bḍun kra d iwanaken imeẓyanen d ṭṭayfat ad yettnaɣen gar-asent », ɣef wakken ay d-yenna Mohamed Aissa.

Tasiwelt n wass 14:48, 8 Yebrir 2016

ⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ: ⵣⵣⴰⵡⵢⴰ ⵏ ⵍⵎⴻⵔⵣⵓⴳⴻⵢⵢⴰ ⵜⴻⵔⵔⴰ-ⴷ ⵉ ⵜⴻⵖⵔⵉ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ

ⴵⴻⵍⴼⴰ – ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵜⵖⴰⵡⵙⵉⵡⵉⵏ ⵏ ⴷⴷⵉⵏ, ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴰⵉⵙⵙⴰ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⴷⴻⴳ ⴵⴻⵍⴼⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵕⵕⴰⵢ ⵏ ⵣⵣⴰⵡⵢⴰ ⵏ ⵍⵎⴻⵔⵣⵓⴳⴻⵢⵢⴰ ⵉ ⵓⵃⴰⵕⴻⴱ ⵏ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⴷ ⵜⵓⴽⵔⵉⴹⵜ ⴷ ⵜⵉⵔⵉⵔⵉⵜ ⵉ ⵜⴻⵖⵔⵉ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ ⵉ ⵓⵇⴰⴱⴻⵍ ⵏ ⵓⵅⴻⵚⵚⴰⵔ-ⴰ.

ⵎⵉ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴰⵡⴻⵍ ⴷⴻⴳ ⵜⴰⵣⵡⴰⵔⴰ ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⴻⵣⵔⴰⵡⵜ (ⴷⵉⵔⴰⵙⴰ) ⴰⵢ ⴷ-ⵜⴻⵙⵙⵓⴷⴷⴻⵙ ⵣⵣⴰⵡⵢⴰ ⵏ ⵍⵎⴻⵔⵣⵓⴳⴻⵢⵢⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⵉⵡⴰⵏⵜ ⵏ ⴱⴻⵏⵀⴰⵔ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⴻⵏⵜⴻⵍ ⵏ « ⴷⴷⵓⵕ ⵏ ⵣⵣⴰⵡⵢⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⴻⴽⵔⵉⴹⵜ ⴷ ⵜⵉⴹⴹⵓⵔⴼⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉⵎⴰⵢⵏⵓⵜⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⵖⵡⴰⵍⵜ » ⴷ ⴰⵙⴻⵏⵜⴻⵍ ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ.

ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢⴰ ⴷ ⵜⵉⵔⵉⵔⵉⵜ ⵉ ⵜⴻⵖⵔⵉ ⵏ ⵓⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ, ⵉ ⵍⵉⵎⴰⵎⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵏⴰⵡ-ⵏⵏⴻⵙ ⵏ ⵜⵎⴻⵔⵖⵔⴰ ⵏ ⵜⵔⴻⵏⵏⴰⵡⵜ (ⵄⵉⴷ ⴰⵏ-ⵏⴰⵚⵔ) ⵏ 19 ⵎⴻⵖⵔⴻⵙ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ.

ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ « ⵉⵄⴻⵢⵢⴻⵏ-ⴷ ⵉ ⵡⴻⵖⵍⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵓⵎⵉⵀⵉ (ⵅⴰⵟⴰⵔ) ⴰⵢ ⴰⵖ-ⵢⴻⵜⵜⵅⴰⵜⴰⵍⴻⵏ, ⵡⵉⵏ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⵀⵔⴻⵙ ⴰⵎⴰⵢⵏⵓ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵙⴻⵇⴷⴰⵛⴻⵏ ⵍⴰ ⵉⵙⴻⵔⴷⴰⵙⴻⵏ ⵡⴰⵍⴰ ⵉⵎⴷⴻⵔⵔⵄⴻⵏ (ⵎⵓⴷⴰⵔⵔⴰⵄⴰⵜ), ⵡⴰⵏⴰⴳ ⵢⴻⵙⵙⴻⵇⴷⴰⵛ ⵜⵉⴽⵜⴰ ⵜⵉⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉⵢⵉⵏ ⴷ ⵍⵉⵎⴰⵏ ⵙ ⵜⴽⴻⵔⴽⴰⵙ ».

ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⴳⵏⵉⵜ-ⴰ, « ⴰⵙⵙⴻⵀⵔⴻⵙ (ⵉⵙⵜⵉⵄⵎⴰⵔ) ⴰⵎⴰⵢⵏⵓ ⵢⴻⵙⵙⴻⵇⴷⴰⵛ ⵜⵜⴰⵡⵉⵍⴰⵜ ⵉⵜⵔⴰⵔⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴱⴹⵓ ⴰⵖⵍⴰⵏ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴰⴷ ⵉⵄⴰⵡⴻⴷ ⴰⴷ ⵜ-ⵉⴷ-ⵢⴻⴱⵏⵓ ⵖⴻⴼ ⵍⵍⵙⴰⵙ ⵏ ⵟⵟⴰⵢⴼⴰⵜ ⴰⴷ ⵉⵣⴻⵔⵄⴻⵏ ⴱⴻⴹⴹⵓ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⵜ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵙⵓⵏⵏⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵛⵉⵄⵉⵢⴻⵏ, ⵉⴱⴱⴰⴹⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴰⵍⵉⴽⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵣⴰⵢⴷⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵙⵓⵏⵏⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵓⵍⴰ ⴳⴰⵔ ⵢⵉⵎⴰⵙⵉⵃⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵢⵉⵏⵙⴻⵍⵎⴻⵏ ».

« ⵢⴰⵍ ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵎⴰⴹⴰⵍ ⵉⵏⴻⵙⵍⴻⵎ ⵉⵃⵓⴽⴻⵕ-ⵉⵜⵜ ⵢⴻⵙⵡⵉ-ⴰ ⵏ ⵓⵙⵙⴻⴼⵛⴻⵍ ⵏ ⵜⴰⵖⴻⵛⵜ ⵏ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ (ⴷⴰⵡⵍⴰ) ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⵓⵖⴰⵍ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ ⵓⵔ ⵢⴻⵙⵄⵉ ⴰⴽⴽ ⴰⵏⴰⵎⴻⴽ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵓⵍⴰ ⴷ ⵍⴷⵣⴰⵢⴻⵔ ⵢⴻⵔⵣⴰ-ⵜⵜ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⵉⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷ ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ ⵏ ⵓⵎⴻⵍⵢⵓⵏ ⴷ ⵡⴻⵣⴳⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵖⵔⵓⵙⴻⵏ, ⵜⵉⵏ ⴰⵢ ⴱⵖⴰⵏ ⴰⴷ ⵜⵜ-ⴱⴹⵓⵏ ⴽⵔⴰ ⴷ ⵉⵡⴰⵏⴰⴽⴻⵏ ⵉⵎⴻⵥⵢⴰⵏⴻⵏ ⴷ ⵟⵟⴰⵢⴼⴰⵜ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵏⴰⵖⴻⵏ ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏⵜ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ ⴰⵉⵙⵙⴰ.