Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Nessaram ad d-tuɣal tuɣdaḍt n Minurso s wahil ibanen i ussuddes n tsefrant n ugguccelman
+
Atɛeddi ɣef Yinselmen yerna s 3 n tikkal deg Fṛansa (aṛabul)
  
WEHṚAN Yenna-d uneɣlaf amenzu aṣeḥraw, Abdelkader Taleb Omar, ass n lḥedd deg Wehṛan, dakken tamurt-nnes tessaram ad d-tuɣal tuɣdaḍt n Minurso ɣer Uneẓruf Utrim s wahil ibanen akken ad tessuddes tasefrant n ugguccelman (istifta’ taqrir maṣir).
+
PARIS Yerna wetɛeddi ɣef Yinselmen deg Fṛansa s 3 n tikkal deg 2015, ladɣa deffir txazzabiyin-nni tiremmaɣin (irhabiyya) ay d-yellan deg Yennayer d Wember yezrin, ɣef wakken ay d-yenna yiwen n uṛabul n Tseqqamut Taɣelnawt n Uciweṛ ɣef Yizerfan n Wemdan.
 
   
 
   
Deg yiwen n usarag n tɣemsa ay d-yellan deffir wesfugel n wass anmaḍal n yixeddamen ay d-yellan deg usagen (mina’) n Wehṛan s uberriḥ n « Temsetlelt (taḍamun) tummidt d weɣref aṣeḥrawi », yenna-d Mass Abdelkader Taleb Omar dakken « la nessaram dakken taneɣtust n Useqqamu n Tɣellist n Yeɣlanen Yeddukklen yerzan uɣal n Minurso ɣer yikalen iṣeḥrawiyen ad d-yawi ayen yelhan, maca nessaram dakken uɣal-a ad d-yeglu yid-s s yiḥezziben d teswast ibanen i ussuddes n tsefrant n ugguccelman akken ad tfak tuḍḍfa ».
+
Deg 2014, llan-d 133 n lecɣal n wetɛeddi ɣef Yinselmen, sakkin wwḍen ɣer 429 deg 2015. S waya, rnan lecɣal-a s 223%, ɣef wakken ay d-yenna uṛabul asegsan ɣef yimenɣi mgal temsirit (ɛunṣuriyya), tamgelsamit (muɛadat li-ssamiyya) d wekṛah n yibeṛṛaniyen. Yenna-d daɣ uṛabul-a dakken lecɣal imgelsamiyen uɣalen ɣer deffir s 5,1% (seg 851 ɣer 808), ma d lecɣal imsiriyen rnan s 17,5% (seg 678 deg 2014 ɣer 797 deg 2015).
 
   
 
   
Yesmekti-d umasay-a (mas’ul) aṣeḥrawi dakken tuɣdaḍt n Minurso tennulfa-d akken kan ad tessuddes tasefrant n ugguccelman s yisem-nnes d azref n weɣref aṣeḥrawi, am wakken ay d-yenna dakken tuɣdaḍt-a tella-d d acqirrew yernu d akayad n tidet i Tuddsa n Yeɣlanen Yeddukklen.
+
Taseqqamut Taɣelnawt n Uciweṛ ɣef Yizerfan n Wemdan tenna-d daɣ dakken lecɣal yeffɣen i lqanun yeqqnen ɣer temsirit, tamgelsamit d wetɛeddi ɣef Yinselmen rnan s 22,4% s ujemmal. S waya, deg 2014, llan 1.662 n lecɣal n ṣṣenf-a, ma deg 2015, wwḍen ɣer 2.034, yernu yenna-d uṛabul-a dakken werǧin wwḍen lecɣal-a ɣer tqacuct-a.
 
   
 
   
Yenna-d uneɣlaf amenzu aṣeḥrawi dakken yessaram Aseqqamu n Tɣellist n Tuddsa n Yeɣlanen Yeddukklen ad yessiweḍ ad d-iḥettem aya yernu ad yeḥṛes Meṛṛuk akken ad d-tuɣal ɣer lqanun agraɣlan, am wakken ay d-iwekked dakken aya d assmad i wussisen (maǧhudat) n talwit d tɣellist deg temnaḍt d umaḍal.
+
Terna-d daɣ Tseqqamut-a dakken simal la tettnerni ternegga (inḥiraf) tamsirit.
 
   
 
   
 +
Deg 2015, yella-d waya s ussexṣer n yimukan n weɛbad (1.000 seg 2.500 n yimukan n weɛbad ay yeḥrez uwanak), yernu assefsed-a yettili-d s tirawt s ssbiɣa deg yiɣerban n yimukan-a, assersi n yiẓeman n yilfan, aṛjam s tqerɛunin n tmes d usserɣi-nsen. 
 
   
 
   
Iɛeyyen-d daɣ umasay-a aṣeḥrawi ɣef ukemmel n tegnit-a n tezɣint (azma) deg Uneẓruf Utrim, ladɣa imi Meṛṛuk tessɣer iɣef-nnes yernu tugi ad tqader lqanun agraɣlan, am wakken ay d-yesmekti dakken ccerḍ n wemtawa (ittifaq) n weḥbas n yimenɣi d assuddes n tsefrant n ugguccelman.
+
Yiwet seg tedyanin-a d asserɣi, ass n ssebt, n yiwet n tzeqqa n tẓallit deg Ajaccio (Corsica), kra kan n wayyuren deffir ma tettwassefsed yiwet n tmesgida deg temdint-a.

Tasiwelt n wass 14:47, 2 Mayu 2016

ⴰⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵏⵙⴻⵍⵎⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵙ 3 ⵏ ⵜⵉⴽⴽⴰⵍ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ (ⴰⵕⴰⴱⵓⵍ)

ⵒⴰⵔⵉⵙ – ⵢⴻⵔⵏⴰ ⵡⴻⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵏⵙⴻⵍⵎⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⵙ 3 ⵏ ⵜⵉⴽⴽⴰⵍ ⴷⴻⴳ 2015, ⵍⴰⴷⵖⴰ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵜⵅⴰⵣⵣⴰⴱⵉⵢⵉⵏ-ⵏⵏⵉ ⵜⵉⵔⴻⵎⵎⴰⵖⵉⵏ (ⵉⵔⵀⴰⴱⵉⵢⵢⴰ) ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵢⴻⵏⵏⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⵡⴻⵎⴱⴻⵔ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ ⵏ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵓⵛⵉⵡⴻⵕ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵣⴻⵔⴼⴰⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⴷⴰⵏ.

ⴷⴻⴳ 2014, ⵍⵍⴰⵏ-ⴷ 133 ⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵏ ⵡⴻⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵏⵙⴻⵍⵎⴻⵏ, ⵙⴰⴽⴽⵉⵏ ⵡⵡⴹⴻⵏ ⵖⴻⵔ 429 ⴷⴻⴳ 2015. ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵔⵏⴰⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ-ⴰ ⵙ 223%, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ ⴰⵙⴻⴳⵙⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⴻⵎⵙⵉⵔⵉⵜ (ⵄⵓⵏⵚⵓⵔⵉⵢⵢⴰ), ⵜⴰⵎⴳⴻⵍⵙⴰⵎⵉⵜ (ⵎⵓⵄⴰⴷⴰⵜ ⵍⵉ-ⵙⵙⴰⵎⵉⵢⵢⴰ) ⴷ ⵡⴻⴽⵕⴰⵀ ⵏ ⵢⵉⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ. ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ-ⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵉⵎⴳⴻⵍⵙⴰⵎⵉⵢⴻⵏ ⵓⵖⴰⵍⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵙ 5,1% (ⵙⴻⴳ 851 ⵖⴻⵔ 808), ⵎⴰ ⴷ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵉⵎⵙⵉⵔⵉⵢⴻⵏ ⵔⵏⴰⵏ ⵙ 17,5% (ⵙⴻⴳ 678 ⴷⴻⴳ 2014 ⵖⴻⵔ 797 ⴷⴻⴳ 2015).

ⵜⴰⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵏ ⵓⵛⵉⵡⴻⵕ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵣⴻⵔⴼⴰⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⴷⴰⵏ ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵢⴻⴼⴼⵖⴻⵏ ⵉ ⵍⵇⴰⵏⵓⵏ ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵜⴻⵎⵙⵉⵔⵉⵜ, ⵜⴰⵎⴳⴻⵍⵙⴰⵎⵉⵜ ⴷ ⵡⴻⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⴼ ⵢⵉⵏⵙⴻⵍⵎⴻⵏ ⵔⵏⴰⵏ ⵙ 22,4% ⵙ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ. ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⴷⴻⴳ 2014, ⵍⵍⴰⵏ 1.662 ⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ ⵏ ⵚⵚⴻⵏⴼ-ⴰ, ⵎⴰ ⴷⴻⴳ 2015, ⵡⵡⴹⴻⵏ ⵖⴻⵔ 2.034, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵕⴰⴱⵓⵍ-ⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵡⴻⵔⴵⵉⵏ ⵡⵡⴹⴻⵏ ⵍⴻⵛⵖⴰⵍ-ⴰ ⵖⴻⵔ ⵜⵇⴰⵛⵓⵛⵜ-ⴰ.

ⵜⴻⵔⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵙⴻⵇⵇⴰⵎⵓⵜ-ⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵙⵉⵎⴰⵍ ⵍⴰ ⵜⴻⵜⵜⵏⴻⵔⵏⵉ ⵜⴻⵔⵏⴻⴳⴳⴰ (ⵉⵏⵃⵉⵔⴰⴼ) ⵜⴰⵎⵙⵉⵔⵉⵜ.

ⴷⴻⴳ 2015, ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵡⴰⵢⴰ ⵙ ⵓⵙⵙⴻⵅⵚⴻⵔ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵏ ⵡⴻⵄⴱⴰⴷ (1.000 ⵙⴻⴳ 2.500 ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵏ ⵡⴻⵄⴱⴰⴷ ⴰⵢ ⵢⴻⵃⵔⴻⵣ ⵓⵡⴰⵏⴰⴽ), ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴰⵙⵙⴻⴼⵙⴻⴷ-ⴰ ⵢⴻⵜⵜⵉⵍⵉ-ⴷ ⵙ ⵜⵉⵔⴰⵡⵜ ⵙ ⵙⵙⴱⵉⵖⴰ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵖⴻⵔⴱⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ-ⴰ, ⴰⵙⵙⴻⵔⵙⵉ ⵏ ⵢⵉⵥⴻⵎⴰⵏ ⵏ ⵢⵉⵍⴼⴰⵏ, ⴰⵕⵊⴰⵎ ⵙ ⵜⵇⴻⵔⵄⵓⵏⵉⵏ ⵏ ⵜⵎⴻⵙ ⴷ ⵓⵙⵙⴻⵔⵖⵉ-ⵏⵙⴻⵏ.

ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⴷⵢⴰⵏⵉⵏ-ⴰ ⴷ ⴰⵙⵙⴻⵔⵖⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵙⵙⴻⴱⵜ, ⵏ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ ⵏ ⵜⵥⴰⵍⵍⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⴰⵊⴰⵛⵛⵉⵧ (ⵛⵧⵔⵙⵉⵛⴰ), ⴽⵔⴰ ⴽⴰⵏ ⵏ ⵡⴰⵢⵢⵓⵔⴻⵏ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⴻⴼⵙⴻⴷ ⵢⵉⵡⴻⵜ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴳⵉⴷⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ-ⴰ.