Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Bedoui: Iswi n uxeddim uqrib ɣer medden d asseqreb n unabaḍ ɣer uɣerman
+
Assaɣen gar Lezzayer d Fṛansa « fazen »
 +
 
 +
TIZI WEZZU – Assaɣen gar Lezzayer d Fṛansa « fazen » ɣef wakken ay d-iwekked, ass n ttlata deg Tizi Wezzu, wenmahal (safir) n Fṛansa deg Lezzayer, Bernard Emie. 
 
   
 
   
TINDUF– Yenna-d uneɣlaf n tɣawsiwin n daxel, Noureddine Bedoui, ass n ttlata deg Tinduf, dakken iswi n uxeddim uqrib ay la yetteg unabaḍ (ḥukuma) netta d tuẓut n unermis (ittiṣal) yezgan d medden.
+
Anmahal afṛensis ay yerzan ɣef tmaneɣt n Ǧeṛǧeṛ, iwekked-d dakken assaɣen isindisanen gar Fṛansa d Lezzayer « fazen yernu ttwarefden ɣer weswir unnig akk ».
 
   
 
   
Deg yiwet n tɣimit n uxeddim d yigensasen (mutattilin) n tmetti taɣarimt n twilayt n Tinduf deg tgara n terzi-nnes ɣef twilayt-a, yenna-d uneɣlaf n tɣawsiwin n daxel dakken axeddim uqrib ay la yetteg unabaḍ s terzi ɣef wenrar d ayen ad yesjehden anermis yezgan d uɣerman (muwaṭin), yernu aya yedda deg webrid n ussefɛel n wahilen n uselway n tegduda, Abdelaziz Bouteflika.   
+
Fṛansa « tesseftay aṭas deg Lezzayer yernu tg laman deg uzekka n tmurt-a », ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-yerna dakken tamurt-nnes tesɛa « nnfeɛ adamsan d ameqran » deg Lezzayer.
 
+
   
Tirzi-a ɣef twilayt n Tinduf tesskanay-d lebɣi i ussefɛel n ussirem n yiɣermanen yernu aya yessutur-d seg yiduba inagduden (suluṭat ɛumumiyya) ugar n wussisen akken ad d-lhun s yiɣeblan n medden, ɣef wakken ay d-iwekked Mass Bedoui.
+
Deg wayen yerzan tirzi-nnes ɣef Tizi Wezzu, yenna-d dakken deffir ma yerza ɣef wacḥal n temnaḍin, gar-asent Wehṛan, Tlemsan, Qsenṭina, Ɛennaba d Tbeskert, yessarem daɣ ad yerzu ɣef twilayt n Tizi Wezzu « wukud nesɛa assaɣen n wemɛawen ijehden aṭas deg wenrar adelsan, tutlayt tafṛensist d wenrar adamsan ».
 
   
 
   
Iɣeblan ay d-yettwabedren deg wemyager-a lhan-d ladɣa d temsal n tdawsa (ṣiḥḥa), tukksa n yemɣuzen i waman n tissit d tneflit (tanmiya) n tkessawt n yileɣman deg temnaḍt-a.
+
Tirzi-a ɣef temdint n Tizi ad tkemmel arma d ass n laṛebɛa yernu ad d-tili d tagnit i wemyager d Yefṛensisen yeddren deg Lezzayer, ɣef wakken ay d-yenna.
 
   
 
   
Aneɣlaf, ay d-yennan dakken iɣeblan-a d uzrifen, iɛuhed ad ten-yessiweḍ i yeḥricen ay terza temsalt akken ad ten-frun s wayen iwatan.
+
Anmahal afṛensis yewweḍ ɣer Tizi Wezzu tameddit maḍi, yernu yettwammuger deg wexxam n twilayt, sakkin yerza ɣef wexxam n yedles n Mouloud Mammeri, asalay (mutḥaf) n temdint-a d wexxam n tenḍi (ṣinaɛa taqlidiyya). Deffir waya, yedda ɣer usensu n Lalla Khedidja anda ay yemlal ed yiɣermanen ifṛensisen d kra n wudmawen yettwassnen deg twilayt n Tizi Wezzu.

Tasiwelt n wass 16:29, 11 Mayu 2016

ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ « ⴼⴰⵣⴻⵏ »

ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ – ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴷ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ « ⴼⴰⵣⴻⵏ » ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⴷⴻⴳ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ, ⵡⴻⵏⵎⴰⵀⴰⵍ (ⵙⴰⴼⵉⵔ) ⵏ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴱⴻⵔⵏⴰⵔⴷ ⴻⵎⵉⴻ.

ⴰⵏⵎⴰⵀⴰⵍ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⴰⵢ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⵎⴰⵏⴻⵖⵜ ⵏ ⴵⴻⵕⴵⴻⵕ, ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⵉⵙⵉⵏⴷⵉⵙⴰⵏⴻⵏ ⴳⴰⵔ ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ ⴷ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ « ⴼⴰⵣⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⵜⵡⴰⵔⴻⴼⴷⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴻⵙⵡⵉⵔ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⴰⴽⴽ ».

ⴼⵕⴰⵏⵙⴰ « ⵜⴻⵙⵙⴻⴼⵜⴰⵢ ⴰⵟⴰⵙ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⴳ ⵍⴰⵎⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵓⵣⴻⴽⴽⴰ ⵏ ⵜⵎⵓⵔⵜ-ⴰ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⵎⵓⵔⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⴻⵙⵄⴰ « ⵏⵏⴼⴻⵄ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ⴷ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ » ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵜⵉⵔⵣⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⵖⴻⴼ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ, ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⵔⵣⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⵛⵃⴰⵍ ⵏ ⵜⴻⵎⵏⴰⴹⵉⵏ, ⴳⴰⵔ-ⴰⵙⴻⵏⵜ ⵡⴻⵀⵕⴰⵏ, ⵜⵍⴻⵎⵙⴰⵏ, ⵇⵙⴻⵏⵟⵉⵏⴰ, ⵄⴻⵏⵏⴰⴱⴰ ⴷ ⵜⴱⴻⵙⴽⴻⵔⵜ, ⵢⴻⵙⵙⴰⵔⴻⵎ ⴷⴰⵖ ⴰⴷ ⵢⴻⵔⵣⵓ ⵖⴻⴼ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ ⵏ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ « ⵡⵓⴽⵓⴷ ⵏⴻⵙⵄⴰ ⴰⵙⵙⴰⵖⴻⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⵄⴰⵡⴻⵏ ⵉⵊⴻⵀⴷⴻⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵏⵔⴰⵔ ⴰⴷⴻⵍⵙⴰⵏ, ⵜⵓⵜⵍⴰⵢⵜ ⵜⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⵜ ⴷ ⵡⴻⵏⵔⴰⵔ ⴰⴷⴰⵎⵙⴰⵏ ».

ⵜⵉⵔⵣⵉ-ⴰ ⵖⴻⴼ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵜⵉⵣⵉ ⴰⴷ ⵜⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⴰⵔⵎⴰ ⴷ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴰⴷ ⴷ-ⵜⵉⵍⵉ ⴷ ⵜⴰⴳⵏⵉⵜ ⵉ ⵡⴻⵎⵢⴰⴳⴻⵔ ⴷ ⵢⴻⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⴻⵏ ⵢⴻⴷⴷⵔⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ.

ⴰⵏⵎⴰⵀⴰⵍ ⴰⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙ ⵢⴻⵡⵡⴻⴹ ⵖⴻⵔ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ ⵎⴰⴹⵉ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵎⵎⵓⴳⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ, ⵙⴰⴽⴽⵉⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰ ⵖⴻⴼ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ ⵏ ⵎⵧⵓⵍⵧⵓⴷ ⵎⴰⵎⵎⴻⵔⵉ, ⴰⵙⴰⵍⴰⵢ (ⵎⵓⵜⵃⴰⴼ) ⵏ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ-ⴰ ⴷ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵜⴻⵏⴹⵉ (ⵚⵉⵏⴰⵄⴰ ⵜⴰⵇⵍⵉⴷⵉⵢⵢⴰ). ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⴷⴷⴰ ⵖⴻⵔ ⵓⵙⴻⵏⵙⵓ ⵏ ⵍⴰⵍⵍⴰ ⴽⵀⴻⴷⵉⴷⵊⴰ ⴰⵏⴷⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵎⵍⴰⵍ ⴻⴷ ⵢⵉⵖⴻⵔⵎⴰⵏⴻⵏ ⵉⴼⵕⴻⵏⵙⵉⵙⴻⵏ ⴷ ⴽⵔⴰ ⵏ ⵡⵓⴷⵎⴰⵡⴻⵏ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵙⵏⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ ⵏ ⵜⵉⵣⵉ ⵡⴻⵣⵣⵓ.