Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tafaska Tuṛufit tis 17 deg Lezzayer: taɣect tamaynut n uẓawan n ufado deg Tmaneɣt
+
Asɛeddi n usaru n « Tudert n tigganit: tasefrant d wezbu deg Uneẓruf Utrim » deg Bruxelles
 
   
 
   
LEZZAYER TAMANEɣT Yella-d ubaraz (ḥafl) n uẓawan n ufado aydeg yexleḍ uẓawan amensay d wetrar ass n lexmis tameddit deg Ldzayer Tamaneɣt, s taɣect n tcennayt tapuṛtugalit Claudia Madur, d tameɣra aydeg ḥedṛen aṭas n lɣaci.
+
BRUXELLES Sɛeddan-d ass n lexmis tameddit, deg Tesdawit Tilellit n Bruxelles, afetraw (wata’iqi) n « Tudert n tigganit: tasefrant ed wezbu deg Uneẓruf Utrim » n temseḍrut tabrizilit Lara Lee, yernu  feṛṛǧen-t yinelmaden ay d-yusan ad ssnen tamsalt taṣeḥrawit, d kra seg wid yellan seg zik kkaten ɣef temsalt-a.
 
   
 
   
Madur, ay yettekkan s yisem n Puṛtugal deg teẓrigt-a tis 17 n Tfaska Tadelsant Tuṛufit deg Lezzayer Tamaneɣt, tessken-d i Wayt Tmaneɣt abrid amaynu ay yuɣ uẓawan n ufado. Tafaska-a, i wesmekti, la d-tettili seg wass n letniyen deg Lezzayer, Bgayet ed Tizi Wezzu.
+
Afetraw-a n 59 n tedqiqin iɛedda-d deg ukatar n dduṛ n tejmilt i yimeḥbas isertanen iṣeḥrawiyen ay d-yebdan ass n letniyen yernu yesskanay-d imenɣi n weɣref aṣeḥrawi mgal tuḍḍfa tameṛṛukit d uɛewwel-nnes ad ikemmel imenɣi-nnes akken ad yawi azref-nnes ur yettwenkaṛen n ugguccelman (taqrir maṣir), ɣef wakken ay d-twekked tmeɣnast Aminatou Haider yellan d azamul n umussu n uzarug n Uneẓruf Utrim.
 
   
 
   
S taɣect-nnes tuḥzint, ijehden yernu yettheddinen, tessaweḍ Claudia Madur ad tesseskeṛ lexwaḍer n yemfeṛṛǧen s yisefra n uẓawan akelsak n ufado, d aẓawan n ummekti n wayen yezrin, n wesḥissef ɣef tayri ur yeǧǧuǧgen d unnejli. Yefka-d daɣ uẓawan-nnes tamuɣli ɣef yizenqan n Lisbun, tamaneɣt n Puṛtugal aydeg d-ilul uẓawan-a yettwaḥerzen ɣer Unesco deg 2011.
+
Deg usaru-a, llant-d tdiwenniyin d yimeɣnasen isertanen ed wid n yizerfan n wemdan, ama d iṣeḥrawiyen neɣ d ibeṛṛaniyen, yernu yekcef-d usaru-a lbaṭel ay ttgen yiduba ihersanen (suluṭat istiɛmariyya) imeṛṛukiyen.
 
   
 
   
Deg turart-nnes, tefka tcennayt-a tilelli i yiman-nnes deg yisefra, deg wakud aydeg allalen yeddan d taɣect-nnes d imensayen, d wid ayyes yettwassen uẓawan n ufado. S waya, tecna-d Claudia Madur s uẓawan n tgiṭart tapuṛtugalit (igan am tmundulint) d snat n tgiṭarin tikiwanin.
+
Aneẓruf Utrim ay teḍḍef Meṛṛuk seg 1975 tezga tella d anrar n tmeskanin ay ttgen Yiṣeḥrawiyen akken ad ssutren tilelliyin-nsen, maca, akken ay d-yesskanay usaru-a, Meṛṛuk dima tmeḥḥeq-itent s yiɣil.
 
   
 
   
Ccna n Madur temseḍfar deg-s tiẓeḍt n yimesli d ṛṛuḥ n tmeɣra, d urar yettɛeddin seg uḥulfu ɣer wayeḍ, seg taẓeyt ɣer unnefsusi, yernu d aya ay tt-yeǧǧan ad d-tefk aẓawan aydeg yexleḍ ufado akelsak ed tubbiyin ay d-tesnulfa nettat s uɣanib (namaṭ) atrar, yernu d aya ay iɛejben imfeṛṛǧen-nnes deg tzeɣɣa n Ibn Zaydoun, deg Riadh El Fath.
+
Asaru-a iɛedda-d s uẓawan aṣeḥrawi aydeg d-tecna tcennayt tameṛḥumt Maryem Hassen, yernu yeḥka-d 40 n yiseggasen n yimenɣi ay d-wwin Yiṣeḥrawiyen i lmend n tlelli, d weɣnas-nsen amelwi (niḍal silmi) i lmend n tsefrant n ugguccelman, ula ma la yettkemmil wemḥaq.

Tasiwelt n wass 17:20, 13 Mayu 2016

ⴰⵙⵄⴻⴷⴷⵉ ⵏ ⵓⵙⴰⵔⵓ ⵏ « ⵜⵓⴷⴻⵔⵜ ⵏ ⵜⵉⴳⴳⴰⵏⵉⵜ: ⵜⴰⵙⴻⴼⵔⴰⵏⵜ ⴷ ⵡⴻⵣⴱⵓ ⴷⴻⴳ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ » ⴷⴻⴳ ⴱⵔⵓⵅⴻⵍⵍⴻⵙ

ⴱⵔⵓⵅⴻⵍⵍⴻⵙ – ⵙⵄⴻⴷⴷⴰⵏ-ⴷ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ, ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵜⵉⵍⴻⵍⵍⵉⵜ ⵏ ⴱⵔⵓⵅⴻⵍⵍⴻⵙ, ⴰⴼⴻⵜⵔⴰⵡ (ⵡⴰⵜⴰ’ⵉⵇⵉ) ⵏ « ⵜⵓⴷⴻⵔⵜ ⵏ ⵜⵉⴳⴳⴰⵏⵉⵜ: ⵜⴰⵙⴻⴼⵔⴰⵏⵜ ⴻⴷ ⵡⴻⵣⴱⵓ ⴷⴻⴳ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ » ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴻⴹⵔⵓⵜ ⵜⴰⴱⵔⵉⵣⵉⵍⵉⵜ ⵍⴰⵔⴰ ⵍⴻⴻ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⴼⴻⵕⵕⴵⴻⵏ-ⵜ ⵢⵉⵏⴻⵍⵎⴰⴷⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⵓⵙⴰⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⵏⴻⵏ ⵜⴰⵎⵙⴰⵍⵜ ⵜⴰⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉⵜ, ⴷ ⴽⵔⴰ ⵙⴻⴳ ⵡⵉⴷ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⵙⴻⴳ ⵣⵉⴽ ⴽⴽⴰⵜⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵜⴻⵎⵙⴰⵍⵜ-ⴰ.

ⴰⴼⴻⵜⵔⴰⵡ-ⴰ ⵏ 59 ⵏ ⵜⴻⴷⵇⵉⵇⵉⵏ ⵉⵄⴻⴷⴷⴰ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⴽⴰⵜⴰⵔ ⵏ ⴷⴷⵓⵕ ⵏ ⵜⴻⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ ⵢⵉⵎⴻⵃⴱⴰⵙ ⵉⵙⴻⵔⵜⴰⵏⴻⵏ ⵉⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴱⴷⴰⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵙⵙⴽⴰⵏⴰⵢ-ⴷ ⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⵏ ⵡⴻⵖⵔⴻⴼ ⴰⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⵓⴹⴹⴼⴰ ⵜⴰⵎⴻⵕⵕⵓⴽⵉⵜ ⴷ ⵓⵄⴻⵡⵡⴻⵍ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴷ ⵉⴽⴻⵎⵎⴻⵍ ⵉⵎⴻⵏⵖⵉ-ⵏⵏⴻⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴰⵡⵉ ⴰⵣⵔⴻⴼ-ⵏⵏⴻⵙ ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵡⴻⵏⴽⴰⵕⴻⵏ ⵏ ⵓⴳⴳⵓⵛⵛⴻⵍⵎⴰⵏ (ⵜⴰⵇⵔⵉⵔ ⵎⴰⵚⵉⵔ), ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵜⵡⴻⴽⴽⴻⴷ ⵜⵎⴻⵖⵏⴰⵙⵜ ⴰⵎⵉⵏⴰⵜⵧⵓ ⵀⴰⵉⴷⴻⵔ ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷ ⴰⵣⴰⵎⵓⵍ ⵏ ⵓⵎⵓⵙⵙⵓ ⵏ ⵓⵣⴰⵔⵓⴳ ⵏ ⵓⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ.

ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴰⵔⵓ-ⴰ, ⵍⵍⴰⵏⵜ-ⴷ ⵜⴷⵉⵡⴻⵏⵏⵉⵢⵉⵏ ⴷ ⵢⵉⵎⴻⵖⵏⴰⵙⴻⵏ ⵉⵙⴻⵔⵜⴰⵏⴻⵏ ⴻⴷ ⵡⵉⴷ ⵏ ⵢⵉⵣⴻⵔⴼⴰⵏ ⵏ ⵡⴻⵎⴷⴰⵏ, ⴰⵎⴰ ⴷ ⵉⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉⵢⴻⵏ ⵏⴻⵖ ⴷ ⵉⴱⴻⵕⵕⴰⵏⵉⵢⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⴽⵛⴻⴼ-ⴷ ⵓⵙⴰⵔⵓ-ⴰ ⵍⴱⴰⵟⴻⵍ ⴰⵢ ⵜⵜⴳⴻⵏ ⵢⵉⴷⵓⴱⴰ ⵉⵀⴻⵔⵙⴰⵏⴻⵏ (ⵙⵓⵍⵓⵟⴰⵜ ⵉⵙⵜⵉⵄⵎⴰⵔⵉⵢⵢⴰ) ⵉⵎⴻⵕⵕⵓⴽⵉⵢⴻⵏ.

ⴰⵏⴻⵥⵔⵓⴼ ⵓⵜⵔⵉⵎ ⴰⵢ ⵜⴻⴹⴹⴻⴼ ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ ⵙⴻⴳ 1975 ⵜⴻⵣⴳⴰ ⵜⴻⵍⵍⴰ ⴷ ⴰⵏⵔⴰⵔ ⵏ ⵜⵎⴻⵙⴽⴰⵏⵉⵏ ⴰⵢ ⵜⵜⴳⴻⵏ ⵢⵉⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉⵢⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵙⵙⵓⵜⵔⴻⵏ ⵜⵉⵍⴻⵍⵍⵉⵢⵉⵏ-ⵏⵙⴻⵏ, ⵎⴰⵛⴰ, ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵙⵙⴽⴰⵏⴰⵢ ⵓⵙⴰⵔⵓ-ⴰ, ⵎⴻⵕⵕⵓⴽ ⴷⵉⵎⴰ ⵜⵎⴻⵃⵃⴻⵇ-ⵉⵜⴻⵏⵜ ⵙ ⵢⵉⵖⵉⵍ.

ⴰⵙⴰⵔⵓ-ⴰ ⵉⵄⴻⴷⴷⴰ-ⴷ ⵙ ⵓⵥⴰⵡⴰⵏ ⴰⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⴷ-ⵜⴻⵛⵏⴰ ⵜⵛⴻⵏⵏⴰⵢⵜ ⵜⴰⵎⴻⵕⵃⵓⵎⵜ ⵎⴰⵔⵢⴻⵎ ⵀⴰⵙⵙⴻⵏ, ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵢⴻⵃⴽⴰ-ⴷ 40 ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴳⴳⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵏⵖⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵡⵡⵉⵏ ⵢⵉⵚⴻⵃⵔⴰⵡⵉⵢⴻⵏ ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵜⵍⴻⵍⵍⵉ, ⴷ ⵡⴻⵖⵏⴰⵙ-ⵏⵙⴻⵏ ⴰⵎⴻⵍⵡⵉ (ⵏⵉⴹⴰⵍ ⵙⵉⵍⵎⵉ) ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵜⵙⴻⴼⵔⴰⵏⵜ ⵏ ⵓⴳⴳⵓⵛⵛⴻⵍⵎⴰⵏ, ⵓⵍⴰ ⵎⴰ ⵍⴰ ⵢⴻⵜⵜⴽⴻⵎⵎⵉⵍ ⵡⴻⵎⵃⴰⵇ.