Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Aṭas n yixeddimen n ssinima tadzayrit ay yettwaṣeggmen yernu ttwasmeḍnen
 
  
LDZAYER TAMANEɣT– Ttwaṣeggmen yernu ttwasmeḍnen 15 n yisura idzayriyen ay d-yettwafarsen (untiǧu) deg yiseggasen n 1970 d 1980, yernu ttwaqeddmen-d deg tzeqqa n El-Mouggar (Ldzayer Tamaneɣt) uqbel ma sɛeddan-d yiwen seg-sen, asaru yettwasmeḍnen n « Omar Gatlato » (1976) n Merzak Allouache.
+
Yebda wesleɣmay Abdelkader Amrani axeddim-nnes deg ES Sḍif
  
Ccɣel n uṣeggem d ussemḍen n yisura-a yebda-t Wammas Aɣelnaw n Ssinima d Yesliẓri deg 2012 yernu iḥuza-d aṣeggem n tesfifin n 35 n yimilimitren ay rran d isura yettwasmeḍnen s umasal n DCP (Digital Cinema Package), d amasal ay yettaǧǧan aɣellet n yisura-a deg tegnatin igerrzen yernu s weḍman n weḥraz-nsen.
+
SḌIF– Yebda wesleɣmay Abdelkader Amrani axeddim-nnes deg teɣlamt n Wemsefham Addalan n Sḍif (ESS) ass n ttlata tameddit deg usarir (malɛab) n 8 Mayu 1945, yiwen wass deffir ma yemsefham d teɣlamt-a, ɣef wakken ay d-nwala.  
  
Menɣir asaru n « Omar Gatlato », ttwasmeḍnen daɣ yisura n Hassan Terro » n Mohamed Lakhdar Hamina, « Taqliɛt » (La Citadelle) n Mohamed Chouikh, « Tamezzayt n Wegmuḍ » (Patrouille de l’Est » n Ammar Laskri, « Bni Hendel » n Lamine Merbah, « Tafejrit n Yimenɛulen » (L’aube des damnés » n Ahmed Rached d « Yimuras n Lanspiktur Ṭṭaher » n Moussa Haddad.
+
S waya, yebda wesleɣmay-a aqbur n MO Bgayet axeddim-nnes deg teɣlamt n Sḍif i tallit n useggas, s leɛqed ay izemren ad yettwaɛawed, d acu kan, yettwacreḍ fell-as ad yeḍmen igmaḍ yelhan i teɣlamt-a.
  
Yeḥdeṛ, deg tfugla-a (ḥafl) n uqeddem, uneɣlaf n yedles, Azzedine Mihoubi, yernu yeckeṛ-d « axeddim-a n wid ay t-yezwaren » imi d aya ay yeǧǧan isura-a ad ddren « tikkelt tis snat » yernu « ad rren tajmilt » i yemseḍra (muxriǧin), inaẓuren d yimatwilen ay yeǧǧan ssinima tadzayrit ad tedder tallit-nnes n wureɣ.
+
Tenna-d daɣ tmehla (idara) n teɣlamt dakken aselway n teɣlamt-a, Hacene Hemmar, iga timlilit n uxeddim, taṣebḥit n wass n ttlata, d Abdelkaxer Amrani, d tin aydeg yefra akk timsal d Amrani akken ad yebdu axeddim-nnes .
  
Iga daɣ uneɣlaf n yedles ifadden i Wammas Aɣelnaw n Ssinima d Wesliẓri akken « ad ikemmel » ccɣel-a n uṣeggem, am wakken ay d-yerna dakken aɣlif n yedles ad d-yelhu daɣ s « warray (istirǧaɛ) n teṛcibin tidzayriyin n ssinima » yellan deg yinegmiyen (maxabir) n wacḥal n tmura n Tuṛuft.
+
D acu kan, acemma ur d-yettwakcef ɣef ttfaṣil n leɛqed-a ad yettwastenyin ass n laṛebɛa.
  
Yerra daɣ, Mass Mihoubi, tajmilt i yisegbaren (mumattilin) igejdanen n usaru n « Omar Gatlato », Boualem Bennani d Aziz Degga, 40 n yiseggasen deffir ma yeffeɣ-d usaru-a, yernu tella-d tejmilt-a s weḥdaṛ n wacḥal seg wudmawen yettwassnen n ssinima tadzayrit.
+
Deg wayen yerzan ccɣel yeggunin, yettwakellef Mass Amrani ad yessiweḍ taɣlamt n ES Sḍif ad tɛeddi ɣer wezgen n tneggarut deg Temɣunt (rabiṭa) n Yelɣuɣen n Tefriqt. ES Sḍif ad turar timlilit-nnes tamezwarut deg wemsizwer-a ass n 19 Yunyu deg usarir-nnes mgal teɣlamt n Sun Downs n Tefriqt n Wenẓul.

Tasiwelt n wass 14:11, 1 Yunyu 2016

ⵢⴻⴱⴷⴰ ⵡⴻⵙⵍⴻⵖⵎⴰⵢ ⴰⴱⴷⴻⵍⴽⴰⴷⴻⵔ ⴰⵎⵔⴰⵏⵉ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⴻⵙ ⵙⴹⵉⴼ

ⵙⴹⵉⴼ– ⵢⴻⴱⴷⴰ ⵡⴻⵙⵍⴻⵖⵎⴰⵢ ⴰⴱⴷⴻⵍⴽⴰⴷⴻⵔ ⴰⵎⵔⴰⵏⵉ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⵡⴻⵎⵙⴻⴼⵀⴰⵎ ⴰⴷⴷⴰⵍⴰⵏ ⵏ ⵙⴹⵉⴼ (ⴻⵙⵙ) ⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ ⵜⴰⵎⴻⴷⴷⵉⵜ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴰⵔⵉⵔ (ⵎⴰⵍⵄⴰⴱ) ⵏ 8 ⵎⴰⵢⵓ 1945, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⴷⴻⴼⴼⵉⵔ ⵎⴰ ⵢⴻⵎⵙⴻⴼⵀⴰⵎ ⴷ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ-ⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⵡⴰⵍⴰ.

ⵙ ⵡⴰⵢⴰ, ⵢⴻⴱⴷⴰ ⵡⴻⵙⵍⴻⵖⵎⴰⵢ-ⴰ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵏ ⵎⵧ ⴱⴳⴰⵢⴻⵜ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⵙⴹⵉⴼ ⵉ ⵜⴰⵍⵍⵉⵜ ⵏ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ, ⵙ ⵍⴻⵄⵇⴻⴷ ⴰⵢ ⵉⵣⴻⵎⵔⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵄⴰⵡⴻⴷ, ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵛⵔⴻⴹ ⴼⴻⵍⵍ-ⴰⵙ ⴰⴷ ⵢⴻⴹⵎⴻⵏ ⵉⴳⵎⴰⴹ ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ ⵉ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ-ⴰ.

ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⴷⴰⵖ ⵜⵎⴻⵀⵍⴰ (ⵉⴷⴰⵔⴰ) ⵏ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ-ⴰ, ⵀⴰⵛⴻⵏⴻ ⵀⴻⵎⵎⴰⵔ, ⵉⴳⴰ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵏ ⵓⵅⴻⴷⴷⵉⵎ, ⵜⴰⵚⴻⴱⵃⵉⵜ ⵏ ⵡⴰⵙⵙ ⵏ ⵜⵜⵍⴰⵜⴰ, ⴷ ⴰⴱⴷⴻⵍⴽⴰⵅⴻⵔ ⴰⵎⵔⴰⵏⵉ, ⴷ ⵜⵉⵏ ⴰⵢⴷⴻⴳ ⵢⴻⴼⵔⴰ ⴰⴽⴽ ⵜⵉⵎⵙⴰⵍ ⴷ ⴰⵎⵔⴰⵏⵉ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⴱⴷⵓ ⴰⵅⴻⴷⴷⵉⵎ-ⵏⵏⴻⵙ .

ⴷ ⴰⵛⵓ ⴽⴰⵏ, ⴰⵛⴻⵎⵎⴰ ⵓⵔ ⴷ-ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴽⵛⴻⴼ ⵖⴻⴼ ⵜⵜⴼⴰⵚⵉⵍ ⵏ ⵍⴻⵄⵇⴻⴷ-ⴰ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⵙⵜⴻⵏⵢⵉⵏ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴰⵕⴻⴱⵄⴰ.

ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵢⴻⵏ ⵢⴻⵔⵣⴰⵏ ⵛⵛⵖⴻⵍ ⵢⴻⴳⴳⵓⵏⵉⵏ, ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴽⴻⵍⵍⴻⴼ ⵎⴰⵙⵙ ⴰⵎⵔⴰⵏⵉ ⴰⴷ ⵢⴻⵙⵙⵉⵡⴻⴹ ⵜⴰⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⴻⵙ ⵙⴹⵉⴼ ⴰⴷ ⵜⵄⴻⴷⴷⵉ ⵖⴻⵔ ⵡⴻⵣⴳⴻⵏ ⵏ ⵜⵏⴻⴳⴳⴰⵔⵓⵜ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵖⵓⵏⵜ (ⵔⴰⴱⵉⵟⴰ) ⵏ ⵢⴻⵍⵖⵓⵖⴻⵏ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ. ⴻⵙ ⵙⴹⵉⴼ ⴰⴷ ⵜⵓⵔⴰⵔ ⵜⵉⵎⵍⵉⵍⵉⵜ-ⵏⵏⴻⵙ ⵜⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵎⵙⵉⵣⵡⴻⵔ-ⴰ ⴰⵙⵙ ⵏ 19 ⵢⵓⵏⵢⵓ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴰⵔⵉⵔ-ⵏⵏⴻⵙ ⵎⴳⴰⵍ ⵜⴻⵖⵍⴰⵎⵜ ⵏ ⵙⵓⵏ ⴷⵧⵡⵏⵙ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵡⴻⵏⵥⵓⵍ.