Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tabatent: Tadxent tagamant i Usarir n 1u n Wamber 1954 uqbel tgara n Ɣuct
+
Ɛin Ddefla: lebni n waṭas n temṣukin yeqqnen ɣer weḥric n yilemẓiyen d waddal
 
   
 
   
TABATENT Iḥettet-d uwali n Tbatent, Mohamad Salamani, deg yiwet n terzi n takunt (mufaǧa’a), dakkin asarir (malɛab) n « 1u n Wamber 1954 » yessefk ad yessu d tadxent tagamant uqbel tgara n wayyur n ɣuct.
+
ƐIN DDEFLA Yenna-d, ass n letniyen, yiwen n umasay (mas’ul) n tmehla tadigant n yilemẓiyen d waddal dakken aṭas n temṣukin (hayakil) yeqqnen ɣer weḥric-a ay la bennun deg twilayt n Ɛin Ddefla.
 
   
 
   
Yessefk ad d-yewjed wenrar-a uqbel ma bdan-d yemsizewren n tcirḍart akken ad yemmager tiɣlamin n Tbatent, ladɣa taɣlamt n CA Tabatent ay yulin ɣer Temɣunt 1ut n Mobilis, ɣef wakken ay iweṣṣa uwali imasayen (mas’ulin) ay d-yelhan s ccɣel-a.
+
Timṣukin-a d snat n tzeɣwin tikkaddalin ara yesɛun 500 n yimukan i yiwet. Tamezwarut ad tettwabnu deg tɣiwant n Rrwina, ma d tis snat deg Lexmis n Tmelyant. Ad yettwabnu daɣ wammas n wesgalef (markaz taǧhiz) deg tlemmast n temdint n Lexmis n Tmelyant, ɣef wakken ay d-yenna umasay-a n umeẓlu n yilemẓiyen d waddal n Ɛin Ddefla deg yijifeṛ n tfugla i tririt n tejmilt i yinaddalen n twilayt-a ay d-yefrurin s yegmaḍ-nsen yelhan.
 
   
 
   
Deg terzi-nnes, sfehmen-as-d i uwali lecɣal ay tebda seg melmi kan yiwet n teṛmist tanagdudt (ɛumumiyya) ay yemmuzzgen deg waya.
+
Ad ttwabnun daɣ yisuddisen (murakkabat) addalanin uqriben deg Ɛin Sselṭan, Ɛin Ddefla d Ɛin Lecyax, am wakken ara ttwabnunt snat n tnerdabin (masabiḥ): yiwet deg Lɛeṭṭaf, ma d tayeḍ deg Rrwina, ɣef wakken ay d-yenna Mass Hamlaoui ay d-yernan dakken ad yettwabnu daɣ wegrir n yilemẓiyen (n 200 n wusuten) deg Wad Cceṛfa d wexxam n yilemẓiyen (100 n wusuten) deg temdint n Ɛin Ddefla.
 
   
 
   
Terra tmara ad d-yili ccɣel-a akken ad zemrent teɣlamin tidiganin (maḥalliyya) ad urarent deg tegnatin igerrzen, ɣef wakken ay d-yenna unemhal n yilemẓiyen d waddal, am wakken ay d-ixebber dakken asuddis (murakkab) addalan n Tbatent yeḍḍef-d ttawil i wethelli deg tedxent yernu yesqam-d waya 60 n yimelyunen n yidinaṛen.
+
« Isuddisen addalanen uqriben tturaren dduṛ d ameqran deg tmussni n yilemẓiyen uẓwiren d uɛawen-nsen ad d-frurin », ɣef wakken ay d-yenna, am wakken ay d-iwekked dakken timṣukin-a ad ilint daɣ d « iɣerban » ara iḥerzen ilemẓiyen seg yixeṣṣaren n tmetti.
 
   
 
   
Mi yerza uneɣlaf n yilemẓiyen n waddal ɣef wenrar-a seg melmi kan, yesla i yiɣeblan n yimasayen n usuddis d yimazanen (nuwwab), yernu nnan-as-d yineggura-a dakken tiɣlamin tidiganin ṛwant lḥif ɣef lǧal n wexṣar ay yexṣer wenrar-a.
+
S ujemmal, rran tajmilt i 50 n yinaddalen n waddalen interrasen deg tfugla-a ay yesselwi uwali n Ɛin Ddefla, Kamel Abass deg wexxam n yedles n Lamir Ɛebdelqader deg temdint n Ɛin Ddefla.

Tasiwelt n wass 15:23, 27 Yunyu 2016

ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ: ⵍⴻⴱⵏⵉ ⵏ ⵡⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵎⵚⵓⴽⵉⵏ ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ

ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ – ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵜⵏⵉⵢⴻⵏ, ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⵎⴰⵙⴰⵢ (ⵎⴰⵙ’ⵓⵍ) ⵏ ⵜⵎⴻⵀⵍⴰ ⵜⴰⴷⵉⴳⴰⵏⵜ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵟⴰⵙ ⵏ ⵜⴻⵎⵚⵓⴽⵉⵏ (ⵀⴰⵢⴰⴽⵉⵍ) ⵢⴻⵇⵇⵏⴻⵏ ⵖⴻⵔ ⵡⴻⵃⵔⵉⵛ-ⴰ ⴰⵢ ⵍⴰ ⴱⴻⵏⵏⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ ⵏ ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ.

ⵜⵉⵎⵚⵓⴽⵉⵏ-ⴰ ⴷ ⵙⵏⴰⵜ ⵏ ⵜⵣⴻⵖⵡⵉⵏ ⵜⵉⴽⴽⴰⴷⴷⴰⵍⵉⵏ ⴰⵔⴰ ⵢⴻⵙⵄⵓⵏ 500 ⵏ ⵢⵉⵎⵓⴽⴰⵏ ⵉ ⵢⵉⵡⴻⵜ. ⵜⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⴰⴷ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⴱⵏⵓ ⴷⴻⴳ ⵜⵖⵉⵡⴰⵏⵜ ⵏ ⵔⵔⵡⵉⵏⴰ, ⵎⴰ ⴷ ⵜⵉⵙ ⵙⵏⴰⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⵏ ⵜⵎⴻⵍⵢⴰⵏⵜ. ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴱⵏⵓ ⴷⴰⵖ ⵡⴰⵎⵎⴰⵙ ⵏ ⵡⴻⵙⴳⴰⵍⴻⴼ (ⵎⴰⵔⴽⴰⵣ ⵜⴰⴵⵀⵉⵣ) ⴷⴻⴳ ⵜⵍⴻⵎⵎⴰⵙⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ ⵏ ⵜⵎⴻⵍⵢⴰⵏⵜ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵎⴰⵙⴰⵢ-ⴰ ⵏ ⵓⵎⴻⵥⵍⵓ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ ⵏ ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ ⴷⴻⴳ ⵢⵉⵊⵉⴼⴻⵕ ⵏ ⵜⴼⵓⴳⵍⴰ ⵉ ⵜⵔⵉⵔⵉⵜ ⵏ ⵜⴻⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ ⵢⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵏ ⵜⵡⵉⵍⴰⵢⵜ-ⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴼⵔⵓⵔⵉⵏ ⵙ ⵢⴻⴳⵎⴰⴹ-ⵏⵙⴻⵏ ⵢⴻⵍⵀⴰⵏ.

ⴰⴷ ⵜⵜⵡⴰⴱⵏⵓⵏ ⴷⴰⵖ ⵢⵉⵙⵓⴷⴷⵉⵙⴻⵏ (ⵎⵓⵔⴰⴽⴽⴰⴱⴰⵜ) ⴰⴷⴷⴰⵍⴰⵏⵉⵏ ⵓⵇⵔⵉⴱⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵄⵉⵏ ⵙⵙⴻⵍⵟⴰⵏ, ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ ⴷ ⵄⵉⵏ ⵍⴻⵛⵢⴰⵅ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵔⴰ ⵜⵜⵡⴰⴱⵏⵓⵏⵜ ⵙⵏⴰⵜ ⵏ ⵜⵏⴻⵔⴷⴰⴱⵉⵏ (ⵎⴰⵙⴰⴱⵉⵃ): ⵢⵉⵡⴻⵜ ⴷⴻⴳ ⵍⵄⴻⵟⵟⴰⴼ, ⵎⴰ ⴷ ⵜⴰⵢⴻⴹ ⴷⴻⴳ ⵔⵔⵡⵉⵏⴰ, ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵎⴰⵙⵙ ⵀⴰⵎⵍⴰⵧⵓⵉ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵔⵏⴰⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵜⵜⵡⴰⴱⵏⵓ ⴷⴰⵖ ⵡⴻⴳⵔⵉⵔ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ (ⵏ 200 ⵏ ⵡⵓⵙⵓⵜⴻⵏ) ⴷⴻⴳ ⵡⴰⴷ ⵛⵛⴻⵕⴼⴰ ⴷ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ (100 ⵏ ⵡⵓⵙⵓⵜⴻⵏ) ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ.

« ⵉⵙⵓⴷⴷⵉⵙⴻⵏ ⴰⴷⴷⴰⵍⴰⵏⴻⵏ ⵓⵇⵔⵉⴱⴻⵏ ⵜⵜⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⴷⴷⵓⵕ ⴷ ⴰⵎⴻⵇⵔⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵎⵓⵙⵙⵏⵉ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⵓⵥⵡⵉⵔⴻⵏ ⴷ ⵓⵄⴰⵡⴻⵏ-ⵏⵙⴻⵏ ⴰⴷ ⴷ-ⴼⵔⵓⵔⵉⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ, ⴰⵎ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵉⵡⴻⴽⴽⴻⴷ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⵎⵚⵓⴽⵉⵏ-ⴰ ⴰⴷ ⵉⵍⵉⵏⵜ ⴷⴰⵖ ⴷ « ⵉⵖⴻⵔⴱⴰⵏ » ⴰⵔⴰ ⵉⵃⴻⵔⵣⴻⵏ ⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⵙⴻⴳ ⵢⵉⵅⴻⵚⵚⴰⵔⴻⵏ ⵏ ⵜⵎⴻⵜⵜⵉ.

ⵙ ⵓⵊⴻⵎⵎⴰⵍ, ⵔⵔⴰⵏ ⵜⴰⵊⵎⵉⵍⵜ ⵉ 50 ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵏ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵉⵏⵜⴻⵔⵔⴰⵙⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴼⵓⴳⵍⴰ-ⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵙⵙⴻⵍⵡⵉ ⵓⵡⴰⵍⵉ ⵏ ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ, ⴽⴰⵎⴻⵍ ⴰⴱⴰⵙⵙ ⴷⴻⴳ ⵡⴻⵅⵅⴰⵎ ⵏ ⵢⴻⴷⵍⴻⵙ ⵏ ⵍⴰⵎⵉⵔ ⵄⴻⴱⴷⴻⵍⵇⴰⴷⴻⵔ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⴷⵉⵏⵜ ⵏ ⵄⵉⵏ ⴷⴷⴻⴼⵍⴰ.