Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman
Ajerriḍ 1: | Ajerriḍ 1: | ||
− | + | Tikli i d-yewwi ugellid Yugurten tuɣal d taɣbalut iseg d-tugem tsekla akked tkatut n uɣref n Tefriqt n Ugafa | |
− | + | ||
− | + | ƐENNABA – Imekkiyen deg temlilit tussnant tagraɣlant ‘’Yugurten iqubel Ṛum’’ nnan-d ass n lḥedd deg Ɛennaba dakken tikli i d-yewwi ugellid Yugurten tuɣal d taɣbalut iseg d-tugem tsekla akked tkatut n yimezdaɣ n Tefriqt n Ugafa. | |
− | + | ||
− | + | Deg wass wis sin n yimuhal n temlilit tussnant, i d-iḍerrun deg tzeqqa n umezgun amnaḍan Azzedine Medjoubi, derrern-d yimsaragen dakken takatut n uɣref tettwali Yuguten d agellid asaḍ, d win ineṭgen ɣef wakal-is akken ur tbeḍḍu ara Numidya, amennuɣ-is mgal Rum terra-t d azamul n wezbu. | |
− | + | ||
− | + | Tenna-d tesdawant Malha Benbrahem Benhamdouche seg tesdawit n Paris (Fransa) dakken yuɣal Yugurten, seg ugellid amaziɣ ‘’yebnan’’ aḥric seg Umezruy n Tefriqt n Ugafa ɣer ‘’uzamul’’ n tmagit taɣelnawt i rran yimeɣnasen n tmentilt taɣelnawt d amedya ara ḍefren. | |
− | + | ||
− | + | Tamazzagt n umezruy aqbur tudder-d deg uḍris-is idlisen akked tirawin i d-yesbenen tikli tayiwnant i d-yewwi mmi-s n mmi-s n Masensen (Masensen d jeddi-s n Yugurten), amedya n yisefra s tmaziɣt n umedyaz Idir Ait Amrane, fɣen-d deg useggas n 1947 akked yiwen n udlis azwel-is Izen n Yugurten "Le message de Jugurtha" izreg-d deg useggas n 1945 ameskar-is d Mohamed-Cherif Sahli akked udlis n Jean Mouhoub Amrouche Yugurten, ur yettmettat ara "Jugurtha, l’immortel" deg useggas n 1943. |
Tasiwelt n wass 15:23, 22 Ɣuct 2016
ⵜⵉⴽⵍⵉ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵡⵡⵉ ⵓⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ ⵜⵓⵖⴰⵍ ⴷ ⵜⴰⵖⴱⴰⵍⵓⵜ ⵉⵙⴻⴳ ⴷ-ⵜⵓⴳⴻⵎ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵜⴽⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ
ⵄⴻⵏⵏⴰⴱⴰ – ⵉⵎⴻⴽⴽⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵜⵓⵙⵙⵏⴰⵏⵜ ⵜⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏⵜ ‘’ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ ⵉⵇⵓⴱⴻⵍ ⵕⵓⵎ’’ ⵏⵏⴰⵏ-ⴷ ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⵃⴻⴷⴷ ⴷⴻⴳ ⵄⴻⵏⵏⴰⴱⴰ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⵉⴽⵍⵉ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵡⵡⵉ ⵓⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ ⵜⵓⵖⴰⵍ ⴷ ⵜⴰⵖⴱⴰⵍⵓⵜ ⵉⵙⴻⴳ ⴷ-ⵜⵓⴳⴻⵎ ⵜⵙⴻⴽⵍⴰ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵜⴽⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵣⴷⴰⵖ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ.
ⴷⴻⴳ ⵡⴰⵙⵙ ⵡⵉⵙ ⵙⵉⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⵓⵀⴰⵍ ⵏ ⵜⴻⵎⵍⵉⵍⵉⵜ ⵜⵓⵙⵙⵏⴰⵏⵜ, ⵉ ⴷ-ⵉⴹⴻⵔⵔⵓⵏ ⴷⴻⴳ ⵜⵣⴻⵇⵇⴰ ⵏ ⵓⵎⴻⵣⴳⵓⵏ ⴰⵎⵏⴰⴹⴰⵏ ⴰⵣⵣⴻⴷⵉⵏⴻ ⵎⴻⴷⵊⵧⵓⴱⵉ, ⴷⴻⵔⵔⴻⵔⵏ-ⴷ ⵢⵉⵎⵙⴰⵔⴰⴳⴻⵏ ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵜⴰⴽⴰⵜⵓⵜ ⵏ ⵓⵖⵔⴻⴼ ⵜⴻⵜⵜⵡⴰⵍⵉ ⵢⵓⴳⵓⵜⴻⵏ ⴷ ⴰⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⴰⵙⴰⴹ, ⴷ ⵡⵉⵏ ⵉⵏⴻⵟⴳⴻⵏ ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴰⵍ-ⵉⵙ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵓⵔ ⵜⴱⴻⴹⴹⵓ ⴰⵔⴰ ⵏⵓⵎⵉⴷⵢⴰ, ⴰⵎⴻⵏⵏⵓⵖ-ⵉⵙ ⵎⴳⴰⵍ ⵔⵓⵎ ⵜⴻⵔⵔⴰ-ⵜ ⴷ ⴰⵣⴰⵎⵓⵍ ⵏ ⵡⴻⵣⴱⵓ.
ⵜⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⴰⵏⵜ ⵎⴰⵍⵀⴰ ⴱⴻⵏⴱⵔⴰⵀⴻⵎ ⴱⴻⵏⵀⴰⵎⴷⵧⵓⵛⵀⴻ ⵙⴻⴳ ⵜⴻⵙⴷⴰⵡⵉⵜ ⵏ ⵒⴰⵔⵉⵙ (ⴼⵔⴰⵏⵙⴰ) ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵢⵓⵖⴰⵍ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ, ⵙⴻⴳ ⵓⴳⴻⵍⵍⵉⴷ ⴰⵎⴰⵣⵉⵖ ‘’ⵢⴻⴱⵏⴰⵏ’’ ⴰⵃⵔⵉⵛ ⵙⴻⴳ ⵓⵎⴻⵣⵔⵓⵢ ⵏ ⵜⴻⴼⵔⵉⵇⵜ ⵏ ⵓⴳⴰⴼⴰ ⵖⴻⵔ ‘’ⵓⵣⴰⵎⵓⵍ’’ ⵏ ⵜⵎⴰⴳⵉⵜ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⵉ ⵔⵔⴰⵏ ⵢⵉⵎⴻⵖⵏⴰⵙⴻⵏ ⵏ ⵜⵎⴻⵏⵜⵉⵍⵜ ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ ⴷ ⴰⵎⴻⴷⵢⴰ ⴰⵔⴰ ⴹⴻⴼⵔⴻⵏ.
ⵜⴰⵎⴰⵣⵣⴰⴳⵜ ⵏ ⵓⵎⴻⵣⵔⵓⵢ ⴰⵇⴱⵓⵔ ⵜⵓⴷⴷⴻⵔ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⴹⵔⵉⵙ-ⵉⵙ ⵉⴷⵍⵉⵙⴻⵏ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵜⵉⵔⴰⵡⵉⵏ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵙⴱⴻⵏⴻⵏ ⵜⵉⴽⵍⵉ ⵜⴰⵢⵉⵡⵏⴰⵏⵜ ⵉ ⴷ-ⵢⴻⵡⵡⵉ ⵎⵎⵉ-ⵙ ⵏ ⵎⵎⵉ-ⵙ ⵏ ⵎⴰⵙⴻⵏⵙⴻⵏ (ⵎⴰⵙⴻⵏⵙⴻⵏ ⴷ ⵊⴻⴷⴷⵉ-ⵙ ⵏ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ), ⴰⵎⴻⴷⵢⴰ ⵏ ⵢⵉⵙⴻⴼⵔⴰ ⵙ ⵜⵎⴰⵣⵉⵖⵜ ⵏ ⵓⵎⴻⴷⵢⴰⵣ ⵉⴷⵉⵔ ⴰⵉⵜ ⴰⵎⵔⴰⵏⴻ, ⴼⵖⴻⵏ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ ⵏ 1947 ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵢⵉⵡⴻⵏ ⵏ ⵓⴷⵍⵉⵙ ⴰⵣⵡⴻⵍ-ⵉⵙ ⵉⵣⴻⵏ ⵏ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ "ⵍⴻ ⵎⴻⵙⵙⴰⴳⴻ ⴷⴻ ⵊⵓⴳⵓⵔⵜⵀⴰ" ⵉⵣⵔⴻⴳ-ⴷ ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ ⵏ 1945 ⴰⵎⴻⵙⴽⴰⵔ-ⵉⵙ ⴷ ⵎⵧⵀⴰⵎⴻⴷ-ⵛⵀⴻⵔⵉⴼ ⵙⴰⵀⵍⵉ ⴰⴽⴽⴻⴷ ⵓⴷⵍⵉⵙ ⵏ ⵊⴻⴰⵏ ⵎⵧⵓⵀⵧⵓⴱ ⴰⵎⵔⵧⵓⵛⵀⴻ ⵢⵓⴳⵓⵔⵜⴻⵏ, ⵓⵔ ⵢⴻⵜⵜⵎⴻⵜⵜⴰⵜ ⴰⵔⴰ "ⵊⵓⴳⵓⵔⵜⵀⴰ, ⵍ’ⵉⵎⵎⵧⵔⵜⴻⵍ" ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⴳⴳⴰⵙ ⵏ 1943.