Asebter amenzawi : Tameẓla gar ileqman

Seg Tasanayt s tmaziɣt imunen
Neggez ar: ẓer isebtar, anadi
Ajerriḍ 1: Ajerriḍ 1:
Tibeskert: tajmilt i umezruy d tẓuri-nnes deg Usudu n Umaḍal Aɛṛab
+
Idzayriyen deg Wuraren Ulimpiyen n Yimeɛdaṛ n 2016: « Numar yes-wen » (aneɣlaf)
 
   
 
   
PARIS – Tazikkent n « Tbeskert, amda yettseḥḥiren: 1844-2014 », ay yettwareẓmen ass n lexmis tameddit deg Usudu n Umaḍal Aɛṛab n Paris yella-d d tawwurt ireẓmen i (wallus n) tmussni n Uneẓruf adzayri ayseg d-ugmen aṭas n yinaẓuren, imura d yisewlafen iwerdaniyen deg sin-a n leqrun ineggura. 
 
 
   
 
   
Ammager n tzikkent-a yella-d s weḥdaṛ n wemnadi ustṛali Roger Benjamin, yernu yella-d waya s wemɛawen d yiwen n memmi-s n Tbeskert ay ixeddmen deg welkensi n tɣawsiwin tidelsanin, Salim Becha, am wakken ay ḥedṛen daɣ Jack Lang, aselway n Usudu n Umaḍal Aɛṛab, d wenmahal (safir) n Ldzayer deg Fṛansa, Amar Bendjama, aggenses adiplumati n Ustṛalya, taneɣlaft tafṛensist taqburt n teɣdemt, Christiane Taubira, d wudmawen yettwassnen deg yedles d waṭas n lɣaci.
+
LEZZAYER TAMANEɣT– Yenna-d uneɣlaf n yilemẓiyen d waddal, El Hadi Ould Ali, ass n lexmis, mi d-tewweḍ tegrawt tamezwarut n yinaddalen idzayriyen ay yettekkan deg Wuraren Ulimpiyen n Yimeɛdaṛ n 2016 n Rio de Janeiro (7 ɣer 18 Ctembeṛ) ɣer unafag n Houari-Boumediene n Lezzayer, dakken inaddalen-a d « tala n zzux » i tmurt n Lezzayer.
 
   
 
   
Deg tzikkent-a aydeg mgerradent tẓuriyin d tsulal (tifelwiyin, tiwlafin, tikarḍiwin n tnazent, iɣawasen, idlisen imidrusen d teftarin tislaẓriyin), yettwafser-d umezruy n Tbeskert akken ad t-ssnen medden seg tmuɣli n yinaẓuren, yernu tettwekkid-d tzikkent-a tabaɣurt n temnaḍt-a.
+
« Numar yes-wen d tmegra-nwen deg Rio. Tgensesem-d Lezzayer akken igerrez deg ttiɛad-a agraɣlan », ɣef wakken ay d-yenna uneɣlaf n yilemẓiyen d waddal, El Hadi Ould Ali, ay yeddan ad yemmager inaddalen-a ay d-yekkan seg Roma.
 
   
 
   
Iḍrisen ay d-yettwafesren d wid ay d-uran yemdanen yemgerraden, gar-asen Ibn Xeldun (1332-1406), amekla d umaru afṛensis Eugene Fromentin (1820-1876), asertay anglizi Sir Alfred Edward Pease (1857-1939), amaru afṛensis Theophile Gautier (1811-1872), adiplumati afṛensis d umezɣan n tẓuri Gaston Schefer (1850-1921), amatu d umekla utrici Oskar Kokoschka (1886-1980) d uneɣlaf adzayri n teɣwalt n wass-a, Hamid Grine, yellan seg temnaḍt n Tbeskert.
+
I lmend n waya, tedda-d yid-s tneɣlaft n temsetlelt (taḍamun) taɣelnawt, Mounia Meslem.
 
   
 
   
 +
« Aselway n tegduda, Mass Abdelaziz Bouteflika, ay iḍefren uraren-a s lqerb, yefka-d lewṣayat d tuɣtisin i uɛawen n taggayt-a (fi’a) n yinaddalen », ɣef wakken ay d-yenna Ould Ali.
 
   
 
   
Seg yidis n tẓuri, rsen-d yixeddimen n kra seg yimeklaten imeqranen n lqern wis 19 am Gustave Guillaumet s tfelwit-nnes n « Tanezduɣt taneẓrufant, tawinest n Tbeskert » (1882) neɣ Henri Matisse, yernu wi akk d ixeddimen ay yettaǧǧan inerzafen ad ssnen tamdint-a tadzayrit ay d-ikeccfen lesrar n tneffut, ɣef wakken ay d-iwekked Jack Lang.
+
Terbeḥ-d Lezzayer 16 n tzalɣiwin (4 n wureɣ, 5 n weẓref d 7 n webṛunz) yernu tusa-d d tis 27 deg usettef n 83 n tmura ay yettekkan deg wuraren-a.
 +
 +
« Nesteqneɛ s yegmaḍ ay d-newwi deg Rio. Yella-d weswir d unnig ɣef leḥsab n Wuraren Ulimpiyen yezrin ay d-yellan deg London deg 2012. Amḍan n yemttekkiyen yella-d meɣɣer s waṭas », ɣef wakken ay d-yenna unemhal atwilan (tiqni) aɣelnaw n Tfidiṛalit Tadzayrit n Waddalen n Yimeɛdaṛ, Zoubir Aichaine.

Tasiwelt n wass 15:33, 23 Ctamber 2016

ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵓⵍⵉⵎⵒⵉⵢⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵄⴷⴰⵕ ⵏ 2016: « ⵏⵓⵎⴰⵔ ⵢⴻⵙ-ⵡⴻⵏ » (ⴰⵏⴻⵖⵍⴰⴼ)


ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⵜⴰⵎⴰⵏⴻⵖⵜ– ⵢⴻⵏⵏⴰ-ⴷ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ, ⴻⵍ ⵀⴰⴷⵉ ⵧⵓⵍⴷ ⴰⵍⵉ, ⴰⵙⵙ ⵏ ⵍⴻⵅⵎⵉⵙ, ⵎⵉ ⴷ-ⵜⴻⵡⵡⴻⴹ ⵜⴻⴳⵔⴰⵡⵜ ⵜⴰⵎⴻⵣⵡⴰⵔⵓⵜ ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵉⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵢⴻⵏ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵓⵍⵉⵎⵒⵉⵢⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵄⴷⴰⵕ ⵏ 2016 ⵏ ⵔⵉⵧ ⴷⴻ ⵊⴰⵏⴻⵉⵔⵧ (7 ⵖⴻⵔ 18 ⵛⵜⴻⵎⴱⴻⵕ) ⵖⴻⵔ ⵓⵏⴰⴼⴰⴳ ⵏ ⵀⵧⵓⴰⵔⵉ-ⴱⵧⵓⵎⴻⴷⵉⴻⵏⴻ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ, ⴷⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ-ⴰ ⴷ « ⵜⴰⵍⴰ ⵏ ⵣⵣⵓⵅ » ⵉ ⵜⵎⵓⵔⵜ ⵏ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ.

« ⵏⵓⵎⴰⵔ ⵢⴻⵙ-ⵡⴻⵏ ⴷ ⵜⵎⴻⴳⵔⴰ-ⵏⵡⴻⵏ ⴷⴻⴳ ⵔⵉⵧ. ⵜⴳⴻⵏⵙⴻⵙⴻⵎ-ⴷ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ ⴰⴽⴽⴻⵏ ⵉⴳⴻⵔⵔⴻⵣ ⴷⴻⴳ ⵜⵜⵉⵄⴰⴷ-ⴰ ⴰⴳⵔⴰⵖⵍⴰⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵖⵍⴰⴼ ⵏ ⵢⵉⵍⴻⵎⵥⵉⵢⴻⵏ ⴷ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍ, ⴻⵍ ⵀⴰⴷⵉ ⵧⵓⵍⴷ ⴰⵍⵉ, ⴰⵢ ⵢⴻⴷⴷⴰⵏ ⴰⴷ ⵢⴻⵎⵎⴰⴳⴻⵔ ⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ-ⴰ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⴽⴽⴰⵏ ⵙⴻⴳ ⵔⵧⵎⴰ.

ⵉ ⵍⵎⴻⵏⴷ ⵏ ⵡⴰⵢⴰ, ⵜⴻⴷⴷⴰ-ⴷ ⵢⵉⴷ-ⵙ ⵜⵏⴻⵖⵍⴰⴼⵜ ⵏ ⵜⴻⵎⵙⴻⵜⵍⴻⵍⵜ (ⵜⴰⴹⴰⵎⵓⵏ) ⵜⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡⵜ, ⵎⵧⵓⵏⵉⴰ ⵎⴻⵙⵍⴻⵎ.

« ⴰⵙⴻⵍⵡⴰⵢ ⵏ ⵜⴻⴳⴷⵓⴷⴰ, ⵎⴰⵙⵙ ⴰⴱⴷⴻⵍⴰⵣⵉⵣ ⴱⵧⵓⵜⴻⴼⵍⵉⴽⴰ, ⴰⵢ ⵉⴹⴻⴼⵔⴻⵏ ⵓⵔⴰⵔⴻⵏ-ⴰ ⵙ ⵍⵇⴻⵔⴱ, ⵢⴻⴼⴽⴰ-ⴷ ⵍⴻⵡⵚⴰⵢⴰⵜ ⴷ ⵜⵓⵖⵜⵉⵙⵉⵏ ⵉ ⵓⵄⴰⵡⴻⵏ ⵏ ⵜⴰⴳⴳⴰⵢⵜ-ⴰ (ⴼⵉ’ⴰ) ⵏ ⵢⵉⵏⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵧⵓⵍⴷ ⴰⵍⵉ.

ⵜⴻⵔⴱⴻⵃ-ⴷ ⵍⴻⵣⵣⴰⵢⴻⵔ 16 ⵏ ⵜⵣⴰⵍⵖⵉⵡⵉⵏ (4 ⵏ ⵡⵓⵔⴻⵖ, 5 ⵏ ⵡⴻⵥⵔⴻⴼ ⴷ 7 ⵏ ⵡⴻⴱⵕⵓⵏⵣ) ⵢⴻⵔⵏⵓ ⵜⵓⵙⴰ-ⴷ ⴷ ⵜⵉⵙ 27 ⴷⴻⴳ ⵓⵙⴻⵜⵜⴻⴼ ⵏ 83 ⵏ ⵜⵎⵓⵔⴰ ⴰⵢ ⵢⴻⵜⵜⴻⴽⴽⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ-ⴰ.

« ⵏⴻⵙⵜⴻⵇⵏⴻⵄ ⵙ ⵢⴻⴳⵎⴰⴹ ⴰⵢ ⴷ-ⵏⴻⵡⵡⵉ ⴷⴻⴳ ⵔⵉⵧ. ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵡⴻⵙⵡⵉⵔ ⴷ ⵓⵏⵏⵉⴳ ⵖⴻⴼ ⵍⴻⵃⵙⴰⴱ ⵏ ⵡⵓⵔⴰⵔⴻⵏ ⵓⵍⵉⵎⵒⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵣⵔⵉⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵍⵍⴰⵏ ⴷⴻⴳ ⵍⵧⵏⴷⵧⵏ ⴷⴻⴳ 2012. ⴰⵎⴹⴰⵏ ⵏ ⵢⴻⵎⵜⵜⴻⴽⴽⵉⵢⴻⵏ ⵢⴻⵍⵍⴰ-ⴷ ⵎⴻⵖⵖⴻⵔ ⵙ ⵡⴰⵟⴰⵙ », ⵖⴻⴼ ⵡⴰⴽⴽⴻⵏ ⴰⵢ ⴷ-ⵢⴻⵏⵏⴰ ⵓⵏⴻⵎⵀⴰⵍ ⴰⵜⵡⵉⵍⴰⵏ (ⵜⵉⵇⵏⵉ) ⴰⵖⴻⵍⵏⴰⵡ ⵏ ⵜⴼⵉⴷⵉⵕⴰⵍⵉⵜ ⵜⴰⴷⵣⴰⵢⵔⵉⵜ ⵏ ⵡⴰⴷⴷⴰⵍⴻⵏ ⵏ ⵢⵉⵎⴻⵄⴷⴰⵕ, ⵣⵧⵓⴱⵉⵔ ⴰⵉⵛⵀⴰⵉⵏⴻ.